Inšpiráciou pre režiséra Šimona Spišáka bola poviedka z knihy Rozprávky od Hermanna Hesseho.
Autor TASR
Banská Bystrica 31. mája (TASR) – Herci Mestského divadla - Divadla z Pasáže v Banskej Bystrici žali vo štvrtok (30. 5.) večer v Záhrade - Centre nezávislej kultúry úspech s premiérou svojej najnovšej inscenácie Posolstvo z inej planéty v réžii Šimona Spišáka. Inšpiráciou preň bola poviedka z knihy Rozprávky od Hermanna Hesseho. Druhá premiéra sa koná 3. júna na rovnakom mieste.
Ako pre TASR uviedla Eva Ogurčáková, umelecká riaditeľka prvého profesionálneho komunitného divadla, ktoré ako jediné svojho druhu začalo na Slovensku pracovať s ľuďmi s mentálnym postihnutím, so Spišákom spolupracovali v minulosti už na štyroch inscenáciách.
"Kto pozná Hesseho tvorbu, zrejme vytuší, že nejde úplne o rozprávky v tej podobe, ako si ich predstavujeme. Sú určené dospelým, ponúkajú veľmi silné posolstvá. V poviedke stoja v kontraste dva svety – dve planéty. Jedna je svetom utopickým, kde vládne láska, spolupatričnosť, zábava a druhá je planétou plnou utrpenia. My sa zamýšľame nad tým, prečo ľudia väčšinou túžia po harmónii, pokoji, kráse, po tom, aby žili šťastný a spokojný život, ale nevedia to dosiahnuť, dôjsť k tomu. Vždy sa niečo stane, čo naruší rovnováhu. Sú tu vojny, ničíme si planétu, na ktorej žijeme a stále v tom pokračujeme i napriek tomu, že v hĺbke duše túžime po niečom inom," priblížila Ogurčáková.
Oproti poviedke predstavenie namiesto motívu vojny oveľa viac akcentuje motívy chamtivosti jednotlivca a absurdnosti konania ľudskej spoločnosti ako celku. No rovnako ako autor, aj ono necháva priestor pre nádej a vieru.
Ako pre TASR uviedla Eva Ogurčáková, umelecká riaditeľka prvého profesionálneho komunitného divadla, ktoré ako jediné svojho druhu začalo na Slovensku pracovať s ľuďmi s mentálnym postihnutím, so Spišákom spolupracovali v minulosti už na štyroch inscenáciách.
"Kto pozná Hesseho tvorbu, zrejme vytuší, že nejde úplne o rozprávky v tej podobe, ako si ich predstavujeme. Sú určené dospelým, ponúkajú veľmi silné posolstvá. V poviedke stoja v kontraste dva svety – dve planéty. Jedna je svetom utopickým, kde vládne láska, spolupatričnosť, zábava a druhá je planétou plnou utrpenia. My sa zamýšľame nad tým, prečo ľudia väčšinou túžia po harmónii, pokoji, kráse, po tom, aby žili šťastný a spokojný život, ale nevedia to dosiahnuť, dôjsť k tomu. Vždy sa niečo stane, čo naruší rovnováhu. Sú tu vojny, ničíme si planétu, na ktorej žijeme a stále v tom pokračujeme i napriek tomu, že v hĺbke duše túžime po niečom inom," priblížila Ogurčáková.
Oproti poviedke predstavenie namiesto motívu vojny oveľa viac akcentuje motívy chamtivosti jednotlivca a absurdnosti konania ľudskej spoločnosti ako celku. No rovnako ako autor, aj ono necháva priestor pre nádej a vieru.