Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vyrábané sú ručne z dreva, najmä dubového, ktoré bolo kedysi na Podpoľaní aj základom ľudového staviteľstva. Zdobené sú vruborezom, dekor býva často farebne kolorovaný.
Autor TASR
Detva 5. apríla (TASR) - Mesto Detva spolu s mestom Hriňová a Národopisnou spoločnosťou Slovenska s podporou Koordinačného združenia pre rozvoj mikroregiónu Podpoľanie predložili návrh na zaradenie drevených vyrezávaných krížov do Reprezentatívneho zoznamu diel nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Stalo sa tak konsenzom, keď zástupcovia Detvy súhlasili s tým, aby nominačný návrh bol podaný pod názvom Drevené vyrezávané kríže z Podpoľania.
Podľa detvianskej etnologičky Anny Ostrihoňovej, ktorá iniciovala túto myšlienku už v roku 2009, ide o spoločný záujem deklarovaný aj v písomnej podobe. Za Hriňovú sa na spracovaní návrhu, zároveň aj na mapovaní krížov aktívne podieľal etnológ Michal Machava. Dôležitý súhlas s nomináciou vyjadrili aj deviati súčasní výrobcovia krížov a realizátori obnovy z Detvy, Hriňovej a Korytárok. Oni i ďalší svojou tvorbou nadväzujú na starších majstrov, často aj rodinných predkov a sú významní aj v ďalšom uchovávaní týchto prvkov.
Drevené vyrezávané kríže (symboly kresťanskej viery, zároveň diela miestnych ľudových majstrov) sú považované za jedinečnú súčasť kultúrneho dedičstva Detvy, Hriňovej a obcí Podpoľania. Vyrábané sú ručne z dreva, najmä dubového, ktoré bolo kedysi na Podpoľaní aj základom ľudového staviteľstva. Zdobené sú vruborezom, dekor býva často farebne kolorovaný.
Už autor prvej monografie o Detve (1905) Karol Anton Medvecký vyzdvihol tieto ľudovoumelecké prejavy. Významného ocenenia sa im dostalo aj v roku 1934, keď český výtvarný umelec Otakar Štáfl prišiel s myšlienkou založiť Symbolický cintorín obetiam hôr na Popradskom plese, pričom sa inšpiroval práve detvianskymi vyrezávanými krížmi.
Všeobecne sú známe a aj v odbornej literatúre sú uvádzané ako detvianske vyrezávané kríže. Do širšieho povedomia vstúpili aj zásluhou starších výrobcov, menovite najmä Štefana Melicha - Klima a bratov Jozefa a Jána Fekiača. Kríže na cintoríne v Detve a tri prícestné sú evidované i v Registri národných kultúrnych pamiatok Slovenska.
Prícestné vyrezávané kríže sú dnes bohato zastúpené aj v Hriňovej, obciach Látky, Detvianska Huta, Korytárky, Kriváň, Podkriváň, ojedinele aj v Dúbravách, Vígľašskej Hute - Kalinke a inde. Už len torzá podobných krížov sa zachovali i na cintoríne v Klokoči a Michalkovej. Prebiehajúce mapovanie krížov na Podpoľaní odhaduje ich celkový počet na viac ako 150. Po roku 1989 sa kríže z Podpoľania dostali aj na iné miesta Slovenska i v zahraničí.
Podľa detvianskej etnologičky Anny Ostrihoňovej, ktorá iniciovala túto myšlienku už v roku 2009, ide o spoločný záujem deklarovaný aj v písomnej podobe. Za Hriňovú sa na spracovaní návrhu, zároveň aj na mapovaní krížov aktívne podieľal etnológ Michal Machava. Dôležitý súhlas s nomináciou vyjadrili aj deviati súčasní výrobcovia krížov a realizátori obnovy z Detvy, Hriňovej a Korytárok. Oni i ďalší svojou tvorbou nadväzujú na starších majstrov, často aj rodinných predkov a sú významní aj v ďalšom uchovávaní týchto prvkov.
Drevené vyrezávané kríže (symboly kresťanskej viery, zároveň diela miestnych ľudových majstrov) sú považované za jedinečnú súčasť kultúrneho dedičstva Detvy, Hriňovej a obcí Podpoľania. Vyrábané sú ručne z dreva, najmä dubového, ktoré bolo kedysi na Podpoľaní aj základom ľudového staviteľstva. Zdobené sú vruborezom, dekor býva často farebne kolorovaný.
Už autor prvej monografie o Detve (1905) Karol Anton Medvecký vyzdvihol tieto ľudovoumelecké prejavy. Významného ocenenia sa im dostalo aj v roku 1934, keď český výtvarný umelec Otakar Štáfl prišiel s myšlienkou založiť Symbolický cintorín obetiam hôr na Popradskom plese, pričom sa inšpiroval práve detvianskymi vyrezávanými krížmi.
Všeobecne sú známe a aj v odbornej literatúre sú uvádzané ako detvianske vyrezávané kríže. Do širšieho povedomia vstúpili aj zásluhou starších výrobcov, menovite najmä Štefana Melicha - Klima a bratov Jozefa a Jána Fekiača. Kríže na cintoríne v Detve a tri prícestné sú evidované i v Registri národných kultúrnych pamiatok Slovenska.
Prícestné vyrezávané kríže sú dnes bohato zastúpené aj v Hriňovej, obciach Látky, Detvianska Huta, Korytárky, Kriváň, Podkriváň, ojedinele aj v Dúbravách, Vígľašskej Hute - Kalinke a inde. Už len torzá podobných krížov sa zachovali i na cintoríne v Klokoči a Michalkovej. Prebiehajúce mapovanie krížov na Podpoľaní odhaduje ich celkový počet na viac ako 150. Po roku 1989 sa kríže z Podpoľania dostali aj na iné miesta Slovenska i v zahraničí.
