Banská Bystrica 25. februára (TASR) – V meste pod Urpínom pripomína dôsledky pohnutých februárových udalostí spred 70 rokov viacero pamätných tabúľ, o ktorých mnohí Banskobystričania ani nevedia. TASR ich priblížil historik Vladimír Sklenka, autor mnohých publikácií o histórii mesta Banská Bystrica.

Jedna z nich je umiestnená na budove nazývanej Porges Palota, ktorá sa nachádza na rohu križovatky Hornej a Kukučínovej ulice. Postavili ju v roku 1912 a slúžila ako nájomný dom. Stavitelia, manželia Porgesovci, sa jej dokončenia nedožili. V rokoch 1921 a 1922 v nej pôsobil budúci "robotnícky" prezident Klement Gottwald, ktorý tam redigoval robotnícku tlač.

Na priečelí budovy Krajského súdu na Skuteckého ulici visí zasa pamätná tabuľa venovaná nespravodlivo prenasledovaným. Na znak úcty a pamiatky všetkých, ktorí trpeli, boli väznení a umučení v Banskobystrickom kraji za svoje presvedčenie alebo vieru v rokoch 1948 až 1989, ju v roku 2011 odhalila miestna pobočka organizácie Politickí väzni Zväz protikomunistického odboja (predtým Konfederácia politických väzňov Slovenska).

Banskobystrický biskup Andrej Škrábik je ďalšou osobnosťou, ktorého pripomína tabuľa na Biskupskom úrade na Námestí SNP, kde pôsobil v rokoch 1943 až 1950. Nesúhlasil s nástupom režimu po "Víťaznom februári" 1948.

"Podarilo sa mu preniesť biskupskú rezidenciu zo Sv. Kríža nad Hronom do sídla diecézy Banskej Bystrice a skonsolidovať pomery v seminári. Svojou skromnosťou a dobrosrdečnosťou si získal dôveru kňazov i veriacich. Prežíval s nimi hrôzy vojny i povstania, počas ktorého neváhal podať pomocnú ruku všetkým bez rozdielu. S bolestnou úzkosťou pozoroval nástup totalitnej komunistickej moci a neustále okliešťovanie práv cirkvi. Všetky jeho protesty proti bezpráviu boli bezvýsledné. Zomrel v roku 1950, je pochovaný v jednoduchom radovom hrobe na mestskom cintoríne," konštatoval Sklenka.

Historik pripomína tiež rímskokatolíckeho kňaza Imricha Ďuricu, ktorý bol v 50. rokoch minulého storočia komunistickým režimom nespravodlivo odsúdený na desať rokov väzenia a päť rokov straty občianskych práv.

"Trest si odpykal v rôznych väzeniach, napríklad v Jáchymove pri úprave uránovej rudy. Pamätnú tabuľu, ktorá o tom vypovedá, mu odhalili v roku 1999 na Námestí Š. Moysesa," uviedol Sklenka.

Meno Imricha Ďuricu je od roku 1998 zverejnené i na tabuli na Biskupskom úrade, ktorá spomína väznených a umučených kňazov diecézy. Ďuricovi udelili v roku 2016 čestné občianstvo mesta Banská Bystrica.

Ďalšia z pamätných tabúľ na banskobystrickom sídlisku Fončorda pri múre tzv. modrého kostolíka je venovaná príslušníkom pomocných technických práporov (PTP) - vojenských táborov nútených prác, ktorí v 50. rokoch 20. storočia stavali toto sídlisko. Slávnostne ju odhalili v roku 2013.

"Nech utrpenie a modlitby týchto obetí komunistického režimu - kňazov, bohoslovcov, rehoľníkov a laikov prinesú duchovné ovocie pre Farnosť Banská Bystrica - Fončorda," uvádza sa v texte.

"PTP boli zriadené ako pracovné útvary Česko slovenskej ľudovej armády v rokoch 1950 až 1954. Boli v nich zhromažďovaní občania tzv. politicky nespoľahliví, využívaní na ťažké a nebezpečné práce. Celkom nimi prešlo asi 60.000 osôb," poznamenal historik.