V niektorých obciach slúžia ako zázemia pre ekomúzeá ľudové domy, inde sa o návštevníkov so záujmom o tradície vedia postarať priamo na obecnom úrade.
Autor TASR
Zvolen 3. októbra (TASR) - Okrem tradičných múzeí, ktoré sa zameriavajú na zbieranie a archiváciu predmetov a dokumentov našej histórie, sa v uplynulých rokoch dostali do popredia aj tzv. ekomúzeá, teda múzeá zamerané na zážitkové spoznávanie minulosti a súčasnosti obce či regiónu.
V roku 2013 takto vznikli z iniciatívy Miestnych akčných skupín (MAS) Zlatá cesta a Partnerstvo krtíšskeho Poiplia ekomúzeá v siedmich obciach Hontu - v Bátorovej, Čelovciach, Hontianskych Tesároch, Svätom Antone, Štiavnických Baniach, Veľkej Čalomiji, Vinici. Vzorom im bola obec Hrušov, kde už takéto ekomúzeum fungovalo niekoľko rokov.
Podľa šéfky MAS Zlatá cesta Aleny Ciglanovej cieľom projektu bolo prilákať do daného regiónu a obcí viac turistov a záujemcov o tradície. Hlavný rozdiel medzi múzeom a ekomúzeom totiž spočíva v tom, že na rozdiel od klasického kamenného múzea, kde môžu ľudia spoznávať statické, neživé exponáty vo vitrínach, v ekomúzeu nie sú žiadne steny, žiadne zákazy dotýkania sa. Ľudom nič nebráni v tom, aby sa, naopak, aj prostredníctvom priameho kontaktu dozvedeli všeličo zaujímavé o živote či prírode regiónu a mohli napríklad vyskúšať aj jeho chute. V ekomúzeu sa navyše človek môže pohybovať rôznymi spôsobmi – pešo, na bicykli, na koni, autom či verejnou dopravou.
V niektorých obciach slúžia ako zázemia pre ekomúzeá ľudové domy, inde sa o návštevníkov so záujmom o tradície vedia postarať priamo na obecnom úrade. Konkrétne balíčky produktov, ktoré predstavujú historické stavby v obci, tradičnú kuchyňu či kultúru, ponúkajú aj vo vybraných informačných kanceláriách.
V roku 2013 takto vznikli z iniciatívy Miestnych akčných skupín (MAS) Zlatá cesta a Partnerstvo krtíšskeho Poiplia ekomúzeá v siedmich obciach Hontu - v Bátorovej, Čelovciach, Hontianskych Tesároch, Svätom Antone, Štiavnických Baniach, Veľkej Čalomiji, Vinici. Vzorom im bola obec Hrušov, kde už takéto ekomúzeum fungovalo niekoľko rokov.
Podľa šéfky MAS Zlatá cesta Aleny Ciglanovej cieľom projektu bolo prilákať do daného regiónu a obcí viac turistov a záujemcov o tradície. Hlavný rozdiel medzi múzeom a ekomúzeom totiž spočíva v tom, že na rozdiel od klasického kamenného múzea, kde môžu ľudia spoznávať statické, neživé exponáty vo vitrínach, v ekomúzeu nie sú žiadne steny, žiadne zákazy dotýkania sa. Ľudom nič nebráni v tom, aby sa, naopak, aj prostredníctvom priameho kontaktu dozvedeli všeličo zaujímavé o živote či prírode regiónu a mohli napríklad vyskúšať aj jeho chute. V ekomúzeu sa navyše človek môže pohybovať rôznymi spôsobmi – pešo, na bicykli, na koni, autom či verejnou dopravou.
V niektorých obciach slúžia ako zázemia pre ekomúzeá ľudové domy, inde sa o návštevníkov so záujmom o tradície vedia postarať priamo na obecnom úrade. Konkrétne balíčky produktov, ktoré predstavujú historické stavby v obci, tradičnú kuchyňu či kultúru, ponúkajú aj vo vybraných informačných kanceláriách.