Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pelikán v lučeneckom erbe symbolizuje znovuzrodenie mesta.
Autor TASR
Lučnec/Fiľakovo 3. augusta (TASR) - Pelikán kŕmiaci mláďatá, či zelená palma so žltým kmeňom sú symbolmi, ktoré sa nachádzajú v erboch novohradských miest Lučenec a Fiľakovo. Ako pre TASR povedal regionálny historik Jozef Puntigán, palma sa k Fiľakovu dostala z rodového erbu Bekekovcov. Pelikán v lučeneckom erbe zase symbolizuje znovuzrodenie mesta.
O používaní symbolu pelikána v Lučenci sú početné zmienky zachované už od 15. storočia. Samotný mestský erb však vznikol až v 18. storočí, keď bol pelikán vložený do štítu. Vyobrazený pelikán, ktorý kŕmi svoje tri mláďatá symbolicky vlastnou krvou, má pripomínať vypálenie mesta v rokoch 1451, 1622 a 1849 a najmä jeho znovuobnovenie.
"Obraz erbu je doložený na cechovej listine súkenníkov z roku 1703, na listine z roku 1719 je plastický odtlačok bez vosku a na pečati z rokov 1722 a 1789. Erb z 18. storočia bol v modrom, zlatolemovanom štíte. Na ňom bol vyobrazený na zelenej pažiti strieborný pelikán kŕmiaci tri mláďatá. V roku 1903 dostalo mestské zastupiteľstvo od ministerstva vnútra úradný popis mestského erbu, kde nad štít pribudla zlatá korunovaná helma s červeno-bielymi prikrývadlami. Po rozpade Rakúsko-Uhorska sa helma prestala zobrazovať. V roku 1967 Lučenec upravil svoj erb tak, že modrý štít nahradil červeným, zelenú pažiť nahradil zlatou a zvýšil ju až do jednej tretiny štítu. Zlatý lem nahradil strieborným. Na návrh heraldickej komisie sa mesto roku 1984 vrátilo k používaniu erbu v historickej podobe. Vypustením nefunkčných prvkov, teda široký lem a korunovaná helma s prikrývadlami, nadobudol heraldicky čistú podobu," povedal Ján Šnúrik z mestského úradu v Lučenci.
Listinu s vlastnou pečaťou vydalo mesto Fiľakovo už v roku 1356. Chýbajú však informácie o tom, ako táto pečať vyzerala. Novú pečať a mestský erb dal vyrobiť gróf Štefan Koháry II. v roku 1722. Mesto v súčasnosti používa zjednodušenú verziu tohto erbu. Je na ňom v bielom štíte zo zeleného kopca vyrastajúca palma so žltým kmeňom a zelenou korunou. "Keď sa Fiľakovo stalo majetkom Františka Bebeka, hrad prešiel modernizáciou. V roku 1551 bol rozšírený o stredný hrad s dvojicou mohutných bášt. Tá západná nesie dodnes meno Bebekova. Pre Slovensko netypický strom sa k Fiľakovu dostal práve z rodového erbu Bebekovcov," doplnil regionálny historik Puntigán.
O používaní symbolu pelikána v Lučenci sú početné zmienky zachované už od 15. storočia. Samotný mestský erb však vznikol až v 18. storočí, keď bol pelikán vložený do štítu. Vyobrazený pelikán, ktorý kŕmi svoje tri mláďatá symbolicky vlastnou krvou, má pripomínať vypálenie mesta v rokoch 1451, 1622 a 1849 a najmä jeho znovuobnovenie.
"Obraz erbu je doložený na cechovej listine súkenníkov z roku 1703, na listine z roku 1719 je plastický odtlačok bez vosku a na pečati z rokov 1722 a 1789. Erb z 18. storočia bol v modrom, zlatolemovanom štíte. Na ňom bol vyobrazený na zelenej pažiti strieborný pelikán kŕmiaci tri mláďatá. V roku 1903 dostalo mestské zastupiteľstvo od ministerstva vnútra úradný popis mestského erbu, kde nad štít pribudla zlatá korunovaná helma s červeno-bielymi prikrývadlami. Po rozpade Rakúsko-Uhorska sa helma prestala zobrazovať. V roku 1967 Lučenec upravil svoj erb tak, že modrý štít nahradil červeným, zelenú pažiť nahradil zlatou a zvýšil ju až do jednej tretiny štítu. Zlatý lem nahradil strieborným. Na návrh heraldickej komisie sa mesto roku 1984 vrátilo k používaniu erbu v historickej podobe. Vypustením nefunkčných prvkov, teda široký lem a korunovaná helma s prikrývadlami, nadobudol heraldicky čistú podobu," povedal Ján Šnúrik z mestského úradu v Lučenci.
Listinu s vlastnou pečaťou vydalo mesto Fiľakovo už v roku 1356. Chýbajú však informácie o tom, ako táto pečať vyzerala. Novú pečať a mestský erb dal vyrobiť gróf Štefan Koháry II. v roku 1722. Mesto v súčasnosti používa zjednodušenú verziu tohto erbu. Je na ňom v bielom štíte zo zeleného kopca vyrastajúca palma so žltým kmeňom a zelenou korunou. "Keď sa Fiľakovo stalo majetkom Františka Bebeka, hrad prešiel modernizáciou. V roku 1551 bol rozšírený o stredný hrad s dvojicou mohutných bášt. Tá západná nesie dodnes meno Bebekova. Pre Slovensko netypický strom sa k Fiľakovu dostal práve z rodového erbu Bebekovcov," doplnil regionálny historik Puntigán.
