Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Autormi nástenných malieb v gemerských a abovských kostolíkoch sú pravdepodobne domáci majstri.
Autor TASR
Rimavská Sobota 16. augusta (TASR) – Stredoveké kostoly na území bývalej Gemerskej a časti Abovskej župy sú súborom sakrálnych pamiatok, ktorý je unikátny hlavne pre vzácne nástenné maľby zo 14. a 15. storočia. Podľa slov Ľubice Pinčíkovej, architektky z referátu svetového kultúrneho dedičstva Pamiatkového úradu SR, sú tieto maľby výnimočné hlavne z dvoch dôvodov.
„Prvým je skutočnosť, že nástenné maľby sa v týchto kostoloch krásne zachovali a neboli poškodené. Prispela k tomu aj evanjelizácia v 16. storočí, kedy boli mnohé z nich zatreté bielou farbou a tým sa vlastne zakonzervovali. V tom čase ich totiž považovali za rušivý element pri vnímaní samotnej omše,“ vysvetlila Pinčíková. Druhý dôvod hodnoty malieb spočíva v tom, že na základe mnohých odborných posúdení je pri niektorých badať talianske a pri ďalších nemecké vplyvy. „Tieto svetové vplyvy sa miešali s miestnou produkciou a výsledkom je nový produkt, nová výtvarná hodnota, ktorá je jedinečná,“ objasnila referentka.
Pre spomínané dôvody boli kostoly zaradené do predbežného zoznamu pamiatok, ktoré sú vytypované na zápis do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Zatiaľ je však otázne, či k nemu niekedy skutočne dôjde. “Zaradenie do predbežného zoznamu je nevyhnutnou podmienkou na neskoršie zapísanie do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva. Neznamená to však, že v budúcnosti sa s určitosťou bude robiť nominačný projekt a že gemerské a abovské kostoly budú do zoznamu UNESCO naozaj zapísané,“ ozrejmila Pinčíková.
Zatiaľ nie je tiež jasné, ktoré konkrétne chrámy by sa do finálneho zoznamu dostali. „V predbežnom zozname sú uvedené kostoly, ktoré Pamiatkový úrad považuje za najvýznamnejšie. Ide však len o prvotnú myšlienku, prvý odhad, čo by mohlo mať jedinečné svetové hodnoty,“ priblížila Pinčíková. Všetky kostoly totiž najprv musí preskúmať odborník na nástenné maľby, ktorý vykoná dôkladné hodnotenie a na jeho základe vyberie tie najvýnimočnejšie. „To však zatiaľ nebolo urobené,“ konštatovala referentka.
Autormi nástenných malieb v gemerských a abovských kostolíkoch sú pravdepodobne domáci majstri. „Je možné, že niektorí z donátorov, ktorí v druhej polovici 13. a začiatkom 14. storočia stavali kostoly, si priviedli aj nejakých talianskych alebo nemeckých majstrov, to však s určitosťou nevieme,“ uviedla Pinčíková. Ak sa to však aj stalo, tak títo majstri podľa jej vyjadrenia určite spolupracovali aj s miestnymi umelcami, pretože vtedy sa to tak robilo.
Väčšina kostolov, ktoré by sa mohli dostať do zoznamu UNESCO, sa nachádza v okresoch Rožňava, Revúca a Rimavská Sobota. „Zaujímavý je napríklad kostol v Štítniku s nádhernými gotickými maľbami alebo v Ochtinej, kde je vplyv talianskej nástennej maľby veľmi výrazný. Zaujme však aj kostolík v dedine Rákoš s exteriérovou maľbou, Rybník so zabudnutým kostolíkom za dedinou, Kraskovo, či Rimavská Baňa, kde v poslednom čase prebehol výskum a obnova,“ vymenovala referentka. Ako spomenula na záver, obnova týchto kostolov sa začína systematicky financovať a podporovať hlavne pre to, že sú zapísané v predbežnom zozname.
„Prvým je skutočnosť, že nástenné maľby sa v týchto kostoloch krásne zachovali a neboli poškodené. Prispela k tomu aj evanjelizácia v 16. storočí, kedy boli mnohé z nich zatreté bielou farbou a tým sa vlastne zakonzervovali. V tom čase ich totiž považovali za rušivý element pri vnímaní samotnej omše,“ vysvetlila Pinčíková. Druhý dôvod hodnoty malieb spočíva v tom, že na základe mnohých odborných posúdení je pri niektorých badať talianske a pri ďalších nemecké vplyvy. „Tieto svetové vplyvy sa miešali s miestnou produkciou a výsledkom je nový produkt, nová výtvarná hodnota, ktorá je jedinečná,“ objasnila referentka.
Pre spomínané dôvody boli kostoly zaradené do predbežného zoznamu pamiatok, ktoré sú vytypované na zápis do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Zatiaľ je však otázne, či k nemu niekedy skutočne dôjde. “Zaradenie do predbežného zoznamu je nevyhnutnou podmienkou na neskoršie zapísanie do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva. Neznamená to však, že v budúcnosti sa s určitosťou bude robiť nominačný projekt a že gemerské a abovské kostoly budú do zoznamu UNESCO naozaj zapísané,“ ozrejmila Pinčíková.
Zatiaľ nie je tiež jasné, ktoré konkrétne chrámy by sa do finálneho zoznamu dostali. „V predbežnom zozname sú uvedené kostoly, ktoré Pamiatkový úrad považuje za najvýznamnejšie. Ide však len o prvotnú myšlienku, prvý odhad, čo by mohlo mať jedinečné svetové hodnoty,“ priblížila Pinčíková. Všetky kostoly totiž najprv musí preskúmať odborník na nástenné maľby, ktorý vykoná dôkladné hodnotenie a na jeho základe vyberie tie najvýnimočnejšie. „To však zatiaľ nebolo urobené,“ konštatovala referentka.
Autormi nástenných malieb v gemerských a abovských kostolíkoch sú pravdepodobne domáci majstri. „Je možné, že niektorí z donátorov, ktorí v druhej polovici 13. a začiatkom 14. storočia stavali kostoly, si priviedli aj nejakých talianskych alebo nemeckých majstrov, to však s určitosťou nevieme,“ uviedla Pinčíková. Ak sa to však aj stalo, tak títo majstri podľa jej vyjadrenia určite spolupracovali aj s miestnymi umelcami, pretože vtedy sa to tak robilo.
Väčšina kostolov, ktoré by sa mohli dostať do zoznamu UNESCO, sa nachádza v okresoch Rožňava, Revúca a Rimavská Sobota. „Zaujímavý je napríklad kostol v Štítniku s nádhernými gotickými maľbami alebo v Ochtinej, kde je vplyv talianskej nástennej maľby veľmi výrazný. Zaujme však aj kostolík v dedine Rákoš s exteriérovou maľbou, Rybník so zabudnutým kostolíkom za dedinou, Kraskovo, či Rimavská Baňa, kde v poslednom čase prebehol výskum a obnova,“ vymenovala referentka. Ako spomenula na záver, obnova týchto kostolov sa začína systematicky financovať a podporovať hlavne pre to, že sú zapísané v predbežnom zozname.
