Na trase dlhej asi jeden kilometer prepravili lesníci pomocou rýchleho prúdu vody za necelú hodinu približne osem priestorových metrov dreva.
Autor TASR
Dolný Harmanec 23. apríla (TASR) - Asi 300 turistov a obdivovateľov historických pamiatok dnes malo možnosť vidieť vo vodnom žľabe v doline Rakytovo pri Dolnom Harmanci ukážku tradičného splavovania dreva. Na trase dlhej asi jeden kilometer prepravili lesníci pomocou rýchleho prúdu vody za necelú hodinu približne osem priestorových metrov dreva.
Ako TASR povedal Eduard Apfel z Mestských lesov (MsL) v B. Bystrici, žľab, ktorý je jediným svojho druhu v Európe, používajú lesníci od jeho obnovy v roku 2007 len príležitostne, a to na ukážky splavovania dreva pre laickú verejnosť či lesníckych odborníkov. Dnešný splav bol v poradí desiaty.
Podobne splavovanie dreva fungovalo aj v minulosti. Za prvej Československej republiky sa dokonca splavovalo potokom až do desať kilometrov vzdialenej Banskej Bystrice, kde sa surovina ako zdroj energie používala najmä v priemysle.
Okrem samotného splavu mali dnes možnosť návštevníci areálu vidieť aj špecifickú faunu tamojších mokradí. Pracovníčka Správy Národného parku Veľká Fatra Mária Apfelová priblížila niekoľko exemplárov obojživelníkov a hmyzu, ktorý tam žije. "Je tu ojedinelý výskyt mloka na Slovensku, žije tu tiež viac druhov žiab a veľa druhov podvodného hmyzu," uviedla.
Žľab v Rakytove vybudovali pravdepodobne už v 19. storočí a na splavovanie dreva sa používal až do roku 1992. Za národnú kultúrnu pamiatku ho vyhlásili v roku 2000 a v roku 2007 ho s prispením fondov Európskej únie v dĺžke 2450 metrov obnovili. Celá konštrukcia vodného žľabu je z dreva – zo smreka a jedle.
Ako TASR povedal Eduard Apfel z Mestských lesov (MsL) v B. Bystrici, žľab, ktorý je jediným svojho druhu v Európe, používajú lesníci od jeho obnovy v roku 2007 len príležitostne, a to na ukážky splavovania dreva pre laickú verejnosť či lesníckych odborníkov. Dnešný splav bol v poradí desiaty.
Podobne splavovanie dreva fungovalo aj v minulosti. Za prvej Československej republiky sa dokonca splavovalo potokom až do desať kilometrov vzdialenej Banskej Bystrice, kde sa surovina ako zdroj energie používala najmä v priemysle.
Okrem samotného splavu mali dnes možnosť návštevníci areálu vidieť aj špecifickú faunu tamojších mokradí. Pracovníčka Správy Národného parku Veľká Fatra Mária Apfelová priblížila niekoľko exemplárov obojživelníkov a hmyzu, ktorý tam žije. "Je tu ojedinelý výskyt mloka na Slovensku, žije tu tiež viac druhov žiab a veľa druhov podvodného hmyzu," uviedla.
Žľab v Rakytove vybudovali pravdepodobne už v 19. storočí a na splavovanie dreva sa používal až do roku 1992. Za národnú kultúrnu pamiatku ho vyhlásili v roku 2000 a v roku 2007 ho s prispením fondov Európskej únie v dĺžke 2450 metrov obnovili. Celá konštrukcia vodného žľabu je z dreva – zo smreka a jedle.