Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na jubilejnom 50. ročníku trojdňového folklórneho festivalu organizátori očakávajú aj vďaka dobrému počasiu okolo 10.000 návštevníkov.
Autor TASR
Heľpa 26. júna (TASR) – Na amfiteátri v horehronskej obci Heľpa sa dnes večer začal jeden z najstarších folklórnych festivalov na Slovensku, Horehronské dni spevu a tanca. V tomto roku oslavuje polstoročné jubileum a diváci sa až do nedele môžu tešiť na 11 scénických programov, v ktorých sa predstaví takmer 1500 účinkujúcich, predovšetkým z regiónu Horehronia, Pohronia a Podpoľania, a tiež na zaujímavý sprievodný program.
"Naši starí otcovia by na nás boli hrdí za to, čo sa za 50 rokov na tomto mieste zmenilo. Horehronské dni spevu a tanca sa výrazne a nezmazateľne zapísali do povedomia všetkých, ktorí sa zaujímajú o tradície a ľudovú kultúru," konštatoval starosta Heľpy Peter Hyriak. Ako dodal, programovo sa v tomto ročníku vrátili do minulosti. Spoločne so Stredoslovenským osvetovým strediskom v Banskej Bystrici pripravili program, v ktorom dominujú horehronské folklórne súbory tak, ako to bolo pri založení festivalu.
"To, že program Tota Heľpa a folklór spolu úzko súvisia, budú ľudia vidieť, počuť, ale aj cítiť v dnešnom programe od 22.00 h, počas ktorého folklórny súbor Heľpan oslavuje 90 rokov svojho vzniku," pripomenul Hyriak.
Festival otvorili a pozdravili nevesty so ženíchmi i svadobní rodičia z obcí Telgárt, Šumiac, Pohorelá, Heľpa, Závadka nad Hronom, Polomka, Bacúch, ale aj z ďalších dedín.
Heľpania okrem programov v amfiteátri pripravili pre návštevníkov viaceré sprievodné podujatia. Na námestí obce počas soboty (27.6.) a nedele (28.6.) bude tradičný jarmok, ktorého súčasťou je prezentácia remesiel a ľudovej výroby. Ľudia môžu ochutnať i domácu heľpiansku kuchyňu a vo farskom dvore sa zasa ženy i dievčatá môžu nechať učesať ako kedysi ich staré mamy.
Podľa organizátorov nemenej zaujímavými sú i výstavy Sedemdesiat sukien mala a predsa sa nevydala, ktorú dnes podvečer otvorili na starej fare v Heľpe a pripravilo ju Horehronské múzeum v Brezne. Na tom istom mieste možno obdivovať aj čepce, ktoré kedysi boli pýchou vydatých žien. Ich výstavu počas festivalu pripravilo Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici. V drevenici v areáli amfiteátra zasa uvidia Horehronie očami Karola Plicku, výstavu, o ktorú sa postaralo Slovenské národné múzeum v Martine.
"Naši starí otcovia by na nás boli hrdí za to, čo sa za 50 rokov na tomto mieste zmenilo. Horehronské dni spevu a tanca sa výrazne a nezmazateľne zapísali do povedomia všetkých, ktorí sa zaujímajú o tradície a ľudovú kultúru," konštatoval starosta Heľpy Peter Hyriak. Ako dodal, programovo sa v tomto ročníku vrátili do minulosti. Spoločne so Stredoslovenským osvetovým strediskom v Banskej Bystrici pripravili program, v ktorom dominujú horehronské folklórne súbory tak, ako to bolo pri založení festivalu.
"To, že program Tota Heľpa a folklór spolu úzko súvisia, budú ľudia vidieť, počuť, ale aj cítiť v dnešnom programe od 22.00 h, počas ktorého folklórny súbor Heľpan oslavuje 90 rokov svojho vzniku," pripomenul Hyriak.
Festival otvorili a pozdravili nevesty so ženíchmi i svadobní rodičia z obcí Telgárt, Šumiac, Pohorelá, Heľpa, Závadka nad Hronom, Polomka, Bacúch, ale aj z ďalších dedín.
Heľpania okrem programov v amfiteátri pripravili pre návštevníkov viaceré sprievodné podujatia. Na námestí obce počas soboty (27.6.) a nedele (28.6.) bude tradičný jarmok, ktorého súčasťou je prezentácia remesiel a ľudovej výroby. Ľudia môžu ochutnať i domácu heľpiansku kuchyňu a vo farskom dvore sa zasa ženy i dievčatá môžu nechať učesať ako kedysi ich staré mamy.
Podľa organizátorov nemenej zaujímavými sú i výstavy Sedemdesiat sukien mala a predsa sa nevydala, ktorú dnes podvečer otvorili na starej fare v Heľpe a pripravilo ju Horehronské múzeum v Brezne. Na tom istom mieste možno obdivovať aj čepce, ktoré kedysi boli pýchou vydatých žien. Ich výstavu počas festivalu pripravilo Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici. V drevenici v areáli amfiteátra zasa uvidia Horehronie očami Karola Plicku, výstavu, o ktorú sa postaralo Slovenské národné múzeum v Martine.
