Kyjatice 21. mája (TASR) – Prvá písomná zmienka o obci Kyjatice v okrese Rimavská Sobota pochádza z roku 1413, história osídlenia jej územia je však oveľa staršia a archeologicky dokázaná z obdobia doby bronzovej pred viac než troma tisícročiami. Ako v tejto súvislosti pre TASR uviedol starosta Slavomír Kujan, z novodobejšej histórie sa v obci zachovalo o miestnych dejinách len málo písomných prameňov a nie je známy ani pôvod názvu obce.

"Kroniku máme až od roku 1950, keďže všetky staršie kroniky zhoreli. Aj v nej je však viacero zaujímavostí. Spomína sa napríklad vybudovanie prvej asfaltovej cesty od susedného Rimavského Brezova v 60. rokoch, ktoré sprevádzali oslavy a ľudia dokonca zložili aj básničku o tom, že už nemuseli na vlak chodievať zablatení. Hovorí sa totiž, že predtým Kyjatičanov cestujúci vo vlaku spoznali podľa toho, že boli celí od blata," priblížil perličku z histórie obce starosta.



V kronike sú spomenuté tiež typické miestne výrobky. "Ľudia vyrábali napríklad prútené brezové metly a v minulosti sa zaoberali aj výrobou drevených riadov. Známe sú napríklad takzvané súseky - drevené truhlice na uskladnenie obilia alebo oblečenia. Neskôr sa naša obec preslávila výrobou kyjatických hračiek s typickou vyrezávanou ornamentikou," načrtol Kujan.

V 80. rokoch minulého storočia žilo v Kyjaticiach viac ako 200 ľudí, v súčasnosti majú 68 obyvateľov, vrátane miestnej časti Kadlub. Tá je od obce vzdialená necelé tri kilometre a trvalo v nej býva 18 občanov. "V tejto časti sú už väčšinou len chatári," dodal starosta.

Väčšina ľudí z Kyjatíc v produktívnom veku dochádza za prácou do susedných miest. Najväčším miestnym zamestnávateľom je firma Omega 3 Slovakia, ktorá zamestnáva piatich miestnych občanov. V obci sa zaoberá chovom oviec a v okolí nasadila približne 10.000 orechových stromov. Zároveň sprevádzkovala sušičku orechov, ktoré zatiaľ dováža z iných oblastí.

"Sušenie prevádzkujeme od septembra do decembra, keď sú orechy ešte vlhké. V Kyjaticiach sme sa rozhodli investovať, nakoľko tu boli na predaj budovy bývalého poľnohospodárskeho družstva, ktoré vyhovovali našim podnikateľským zámerom," objasnila konateľka firmy Tatiana Toporková.

Do budúcnosti má vedenie obce niekoľko plánov. "Radi by sme obnovili budovu bývalej fary, ktorá by mohla slúžiť na spoločenské a komunitné účely pre našich obyvateľov. Sú tam štyri veľké miestnosti, takže by tam mohla byť zriadená i pamätná izba dediny a v ďalšej miestnosti by sa dalo zrealizovať infocentrum pre turistov. Návštevníkom totiž skutočne máme čo ponúknuť," ozrejmil Kujan, podľa ktorého by však problémom pri realizácii uvedených zámerov mohli byť zložité vlastnícke vzťahy okolo tejto budovy.

"Ak by sa nám z tohto dôvodu nepodarilo faru získať, máme tu ešte budovu bývalého obchodu, ktorý už nefunguje a mohli by sme ju využiť na uvedené účely. Konkrétna realizácia týchto zámerov však bude závisieť predovšetkým od financií, ktoré budeme mať k dispozícii," uzavrel starosta.

Najväčším problémom obce je zlý stav ciest

Zlý stav prístupovej cesty z Rimavského Brezova i miestnej komunikácie do časti Kadlub je najväčším problémom, ktorý trápi obyvateľov obce Kyjatice v Rimavskosobotskom okrese. Pre TASR to uviedol starosta Slavomír Kujan, podľa ktorého sa pod zlý stav ciest podpísala predovšetkým veterná kalamita Žofia v máji 2014, ktorá zasiahla lesy v tomto regióne veľmi ničivo.

Foto: TASR/Branislav Caban

"Padnuté drevo sa vyvážalo nákladnými autami po našej ceste od Kadlubu, a naopak, dovážali sa kamene na úpravu zvážnic v lesoch. Keďže tejto ceste chýba poriadny podklad, na viacerých miestach bola poškodená, pričom opravy boli urobené len šotolinou," uviedol starosta. V tejto súvislosti považuje za problém aj skutočnosť, že cesta nie je pozemkovo vysporiadaná, čo je prekážkou pri získavaní financií z grantov.

"Ak by sme ju chceli vysporiadať, budeme potrebovať napríklad peniaze na súvisiace právne služby. Nákladné je pritom aj jej čistenie od snehu. Jedno odhrnutie tohto 2,7 kilometra dlhého úseku stojí 220 eur a pokiaľ by bola tuhá zima, tak nám na to padne celý obecný rozpočet. Našťastie, posledné zimy boli mierne," priblížil Kujan. Podľa neho však v predchádzajúcom období, keď bol ešte poslancom, prišiel za jednu zimnú sezónu účet za odhŕňanie snehu vo výške 80.000 slovenských korún. "Pre našu obec sú to neskutočné peniaze," dodal s tým, že financie im chýbajú aj na rozvojové projekty.

Foto: TASR/Branislav Caban

Z tohto dôvodu sa starosta snaží aj sám priložiť ruku k dielu a ako povedal pre TASR, postupne vyrobil dve informačné tabule na autobusovej zastávke, zastrešený drevený stojan s informačnou tabuľou o Mikroregióne Teplý Vrch a aj dva odpadkové koše. Vlastnoručne tiež obnovil úradnú miestnosť na obecnom úrade a jeho dielom je takisto mreža na tejto budove s názvom obce a príslušným erbom. "Nebudem takéto veci kupovať či objednávať, keď ich môžem vyrobiť sám. Takýmto spôsobom môžeme ušetriť a kupujeme len materiál," zdôvodnil Kujan s tým pre verejné obecné priestory pripravuje aj ďalšie vybavenie.

Obec láka turistov históriou, starobylým kostolom i nádhernou prírodou

História siahajúca až do obdobia doby bronzovej, starobylý gotický kostol a nádherná príroda s výhľadmi na všetky svetové strany. To všetko nájdu turisti v Kyjaticiach v okrese Rimavská Sobota. Ako uviedol starosta Slavomír Kujan, návštevníci vyhľadávajú ich obec hlavne v letnom období.

„Začiatkom mája k nám začínajú prichádzať školské výlety zo škôl v okolitých mestách, ale aj zo vzdialenejšieho okolia. Počas leta tu okrem návštevníkov zo Slovenska často stretávame tiež celé zájazdy Rumunov a Maďarov, hlavne dôchodcov,“ načrtol starosta.

Spoznať dávnu minulosť tohto kraja im umožňuje archeologický pamätník, nachádzajúci sa približne 300 metrov od obce smerom na miestnu časť Kadlub. Situovaný je na okraji niekdajšieho pohrebiska ľudu kyjatickej kultúry z doby bronzovej, ktorá svoje meno dostala práve podľa tejto dedinky.

V jeho areáli je umiestnený rozmerný kameň s bronzovou tabuľou, na ktorej sú uvedené dátumy archeologických výskumov, ktoré v tejto lokalite prebehli a stručná charakteristika nositeľov kyjatickej kultúry. „Návštevníci tu tiež uvidia rekonštrukciu dvoch skrinkových hrobov, dvoch mohýl a hranice z dreva, ktorá slúžila na spaľovanie mŕtvych,“ dodal Kujan s tým, že neďaleko pamätníka je turistom k dispozícii aj oddychová zóna.


Lákadlom pre návštevníkov je i gotický kostol zo 14. storočia, ktorý je najvýznamnejšou historickou pamiatkou a dominantou obce. Je národnou kultúrnou pamiatkou, súčasťou Gemersko-rimavského okruhu Gotickej cesty a obsahuje vzácne fresky, ktoré boli naposledy zreštaurované v roku 1986.

„Najmonumentálnejšia nástenná maľba je na severnej strane lode. Pochádza z 15. storočia a zobrazuje Posledný súd. Na víťaznom oblúku sa nachádza pašiový cyklus a podobenstvo o desiatich pannách,“ priblížila fresky v kostole Janka Miháliková, zborová farárka Cirkevného zboru Evanjelickej a. v. cirkvi Rimavské Brezovo, ktorý spravuje aj kyjatický kostolík.

Dodala, že fresky sa nachádzajú tiež v presbytériu, ale zachovali sa len za renesančným oltárom, ktorý je hnuteľnou národnou kultúrnou pamiatkou. „Sú nimi aj baroková kazateľnica a gotická krstiteľnica. V kostole je tiež krásne zachovaný kazetový strop z roku 1637, empory z 18. storočia a funkčný organ,“ uviedla farárka s tým, že kostol je stále využívaný na náboženské obrady počas najväčších kresťanských sviatkov.

Okrem bohoslužieb sa v kostole konajú i sobáše, pričom zaujímavosťou podľa Mihálikovej je fakt, že ho zvyknú vyhľadávať aj páry zo vzdialenejších končín Slovenska. „V roku 2015 sme tu mali tri svadby ľudí, ktorí nepochádzali z Kyjatíc. Jeden pár bol z tohto okresu, ďalšie boli z Novohradu či dokonca až od Nitry,“ povedala farárka, podľa ktorej šlo o ľudí so záujmom o dejiny a kostolík ich oslovil svojou históriou a malebnosťou.

Okrem možností spoznávania histórie sa však Kyjatice vyznačujú aj krásnou prírodou. Neďaleko dediny prechádza červená turistická trasa a okolité kopce umožňujú ďaleké výhľady smerom na Revúcu, Jelšavu, Kráľovu Hoľu, ale aj do Maďarska. „Naši starí otcovia rozprávali, že zvykli z kopca nad dedinou pozerať smerom na maďarský Ózd, kde bola vysoká pec a o deviatej večer tam odlievali železo. Pritom vznikala taká žiara, že ju bolo vidieť až od nás z Kyjatíc,“ ozrejmil zaujímavosť starosta.

Doplnil, že ďalšou atrakciou pre turistov, ktorú samospráva plánuje zrealizovať v najbližších rokoch, je náučný chodník. „Jeho začiatok bude v centre obce, spojí všetky miestne zaujímavosti a končiť bude v časti Kadlub, na mieste s panoramatickým výhľadom,“ uzavrel Kujan.

Po obci je pomenovaná kyjatická kultúra, nachádza sa tam jej pohrebisko

Územie obce Kyjatice v Rimavskosobotskom okrese bolo osídlené už pred viac ako 3000 rokmi. Svedčia o tom archeologické nálezy na pohrebisku, ktoré sa nachádza len približne 300 metrov od intravilánu súčasnej dediny a je výnimočné tým, že ide o eponymnú lokalitu kyjatickej kultúry, teda o miesto, podľa ktorého získala svoj názov.

"Po obci Kyjatice bola táto kultúra pomenovaná, nakoľko už v roku 1941 tu bol realizovaný prvý archeologický výskum profesorom Vojtechom Budinským-Kričkom. V tomto období tam bola prvýkrát rozoznaná svojbytnosť kyjatických nálezov, ktoré boli neskôr označované ako kyjatická kultúra," priblížil pre TASR archeológ Gemersko-malohontského múzea (GMM) v Rimavskej Sobote Alexander Botoš a dodal, že tento termín sa začal používať od 60. rokov 20. storočia.



Druhý archeologický výskum na kyjatickom pohrebisku bol realizovaný v rokoch 1983 až 1985. Viedol ho Václav Furmánek, ktorý lokalitu pohrebiska kompletne preskúmal a odkryl 200 hrobov príslušníkov tejto archeologickej kultúry. V súčasnosti sa na uvedenom mieste nachádza archeologický pamätník s rekonštrukciou dvoch hrobov, dvoch kamenných mohýl a ukážkou drevenej hranice, ktorá slúžila na spaľovanie tiel nebožtíkov.

Kyjatická kultúra patrí podľa slov Botoša do oblasti juhovýchodných popolnicových polí a zaraďuje sa do neskorej doby bronzovej. Jej ľud sa zaoberal poľnohospodárstvom, ovládal rozvinutú metalurgiu a zvládal aj výrobu železa. Je preň príznačné žiarové pochovávanie do takzvaných urnových hrobov. "Príslušníci kultúry svojich mŕtvych spaľovali a kremačné zvyšky uložili do hlinených nádob – urien. Pre kyjatickú kultúry je veľmi typické aj budovanie takzvaných skrinkových hrobov, keď vlastne samotný hrob s urnou obložili kamennou konštrukciou," objasnil archeológ s tým, že špecifikom uvedenej kultúry je aj osídľovanie jaskýň, predovšetkým v Slovenskom krase.

Domovským teritóriom kyjatickej kultúry je územie juhu stredného Slovenska, teda predovšetkým okresy Lučenec, Poltár, Rimavská Sobota a Revúca, ako aj priľahlé časti severného Maďarska. Okrem Kyjatíc sú jej významným náleziskom Radzovce pri Fiľakove, kde bola podľa Botoša preskúmaná osada aj pohrebisko s 1334 hrobmi pilinskej a kyjatickej kultúry. Ďalšie pohrebisko bolo odkryté v Tornali a jedno z výšinných sídlisk sa nachádzalo na vrchu Hradová v Tisovci.

"Sme hrdí, že je táto kultúra pomenovaná po našej obci. Je to istá forma zviditeľnenia a láka to k nám aj návštevníkov," uviedol na margo kyjatickej kultúry starosta Kyjatíc Slavomír Kujan. Ako doplnil, považuje za možné, že v okolí obce sa okrem už preskúmaného pohrebiska nachádzajú ďalšie, doteraz neobjavené náleziská, týkajúce sa ľudu kyjatickej kultúry.

Výskyt takýchto lokalít v regióne považuje za pravdepodobný aj archeológ GMM a svedčí o tom tiež fakt, že doteraz nebola objavená osada, ktorej obyvatelia sú pochovaní pri Kyjaticiach. "Okrem pohrebiska boli síce pri dedine nájdené aj pozostatky osady kyjatickej kultúry, tá však s pohrebiskom priamo nesúvisí, pretože je z mladšieho obdobia," vysvetlil Botoš.

Šancu na prípadné ďalšie nálezy podľa neho zvyšuje tiež husté osídlenie tohto regiónu kyjatickou kultúrou v minulosti. "Napríklad ďalšie pohrebisko bolo aj v neďalekom Rimavskom Brezove," uzavrel.

Typickým znakom kyjatických hračiek je bohatá rytá ornamentika

Kyjatické hračky, vyrábané zo štiepaného bukového dreva a bohato zdobené rytými ornamentmi, sú najznámejším výrobkom, ktorý v minulosti produkovali obyvatelia obce Kyjatice v Rimavskosobotskom okrese. História výroby drevených ľudových hračiek v tejto obci siaha podľa niektorých prameňov až do 17. storočia a typické kyjatické hračky sa v najväčšom množstve vyrábali v období po prvej svetovej vojne. V druhej polovici 20. storočia však ich výroba postupne upadla.

Pre kyjatické hračky sú typické ryté, prevažne kruhové ornamenty, ktoré sa v dreve namorenom prírodnými moridlami vytvárali pomocou kružidla s rydlom. Hračky bývali rôznych tvarov, typickým je pre ne napríklad koník či kohútik na podložke s kolieskami, ale bežný bol tiež fúrik, ježko či postieľka.

Výroba kyjatických hračiek sa vyvinula z výroby dreveného nábytku, predovšetkým truhlíc na uskladnenie obilia či odevu, ktoré sa nazývali súseky. Tie sa vyskytovali aj v zmenšenej podobe, ako hračky, a v Kyjaticiach sa vyrábal tiež detský nábytok vo forme malých stolov a stoličiek.

Súčasný starosta Kyjatíc Slavomír Kujan si podľa vlastných slov pamätá posledných dvoch tradičných ľudových majstrov, ktorí sa výrobou kyjatických hračiek zaoberali. "Ešte v 80. rokoch minulého storočia ich tu v dedine vyrábali Ján Beňo a Július Petráš. Keď títo dvaja páni umreli, výroba hračiek v obci zanikla," povedal starosta, ktorý má k práci s drevom blízky vzťah a výrobu hračiek by chcel v Kyjaticiach obnoviť.

"Spravil som si nákresy, zháňam podklady a pokúsim sa niečo vyrobiť sám, aby som zachoval tradíciu," spresnil Kujan s tým, že pôvodne mal v úmysle obnoviť výrobu hračiek vo väčšom meradle. "V obci však na to niet ľudí a mladí o tieto tradície nemajú záujem," konštatoval.

O oživenie výroby kyjatických hračiek v regióne sa snažilo aj občianske združenie (OZ) Ozveny v spolupráci s obcou Veľké Teriakovce. Vďaka úspešnému projektu sa im podarilo zariadiť dielňu, v ktorej sa mali do výroby hračiek zaučiť a vyrábať ich dlhodobo nezamestnaní. "Bohužiaľ, druhý projekt, zameraný na samotné zaučenie ľudí do výroby, nebol opakovane podporený," uviedla pre TASR Miroslava Vargová z OZ Ozveny.

Oporou pri obnovení výroby hračiek mal byť miestny ľudový umelec Rudolf Stehlík, ktorý bol posledným výrobcom kyjatických hračiek v regióne. V roku 2010 však nečakane zomrel. "Pán Stehlík pre nás poctivo pripravil všetky potrebné dokumenty, učebné plány a osnovy. Bez neho by bolo veľmi ťažké projekt zrealizovať, ale dalo by sa to," potvrdila Vargová.

Kyjatické hračky je v súčasnosti možné vidieť v zbierkach Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, Múzea bábkarských kultúr a hračiek na hrade Modrý Kameň a sú tiež súčasťou expozície tradičných remesiel vo Vodnom mlyne vo Veľkých Teriakovciach. V budúcnosti by mohlo byť možné prezrieť si ich aj priamo v Kyjaticiach, keďže obec podľa starostu uvažuje o zriadení pamätnej miestnosti, kde by boli vystavené.