Kamenný most v Hnúšti sa nachádza v miestnej časti Maša a ľudovo je nazývaný, podobne ako aj iné klenbové mosty v regióne, tureckým.
Autor TASR
Hnúšťa 18. júna (TASR) – Podmyté základy, zrútená časť klenby a viaceré praskliny či uvoľnené kamene. To boli hlavné statické poruchy historického kamenného mosta v Hnúšti – Maši v Rimavskosobotskom okrese, ktorý počas uplynulých dvoch týždňov zachraňovalo 20 dobrovoľníkov z miestneho občianskeho združenia (OZ) Horná Rimava v spolupráci s odborníkmi z OZ Castrum Ghymes.
"K mostu jestvuje relatívne priaznivý statický posudok, statik však nevidel, čo je v základoch pod vodou. Keď sme to odkryli, vysvitlo, že sme začali v hodine dvanástej. Jeden základ klenby držalo pár kameňov a korene stromu. Podmyté základy sme opravili a teraz môžeme povedať, že most je z najhoršieho vonku," uviedol pre TASR Roman Lebeda z Hornej Rimavy, ktorý bol hlavným iniciátorom záchrany mosta.
Aj podľa slov Petra Ládera z Castrum Ghymes bol stav mosta oveľa horší, ako sa zdalo na začiatku. "Postupne vychádzali na povrch ďalšie poruchy. Celý základ klenby bol odmytý, jej časť už bola popraskaná otrasmi, ktoré vznikali prejazdom ťažkej techniky. Tá cez most ešte donedávna prechádzala," podotkol Láder s tým, že do budúcnosti treba takýmto prejazdom úplne zabrániť, pretože by mohlo dôjsť k zrúteniu klenby.
Keďže most nie je zapísaný na žiadnom liste vlastníctva a nie je kultúrnou pamiatkou, podľa Lebedu naň nemôžu žiadať financie z grantov. "Využívame teda naše členské príspevky a dve percentá z daní. Vyhlásili sme aj internetovú zbierku, v rámci ktorej sa nám doteraz podarilo vyzbierať vyše 3300 eur," konkretizoval.
Kamenný most v Hnúšti sa nachádza v miestnej časti Maša a ľudovo je nazývaný, podobne ako aj iné klenbové mosty v regióne, tureckým. Pochádza však zrejme z mladšieho obdobia, keďže na mape z prvého uhorského vojenského prieskumu, ktorý vykonávali v rokoch 1763 – 1787, ešte nie je zaznačený.
V ďalšom vymeriavaní, ktoré prebiehalo v rokoch 1806 - 1869, je už na mapách jasne viditeľný. Preto je pravdepodobné, že bol postavený až po roku 1780 v súvislosti so začiatkom banskej činnosti na úpätí neďalekého vrchu Ostrá, keďže vyťaženú rudu bolo treba prepraviť do hámrov, ktoré vznikli koncom 18. storočia v Maši na opačnej strane rieky.
"K mostu jestvuje relatívne priaznivý statický posudok, statik však nevidel, čo je v základoch pod vodou. Keď sme to odkryli, vysvitlo, že sme začali v hodine dvanástej. Jeden základ klenby držalo pár kameňov a korene stromu. Podmyté základy sme opravili a teraz môžeme povedať, že most je z najhoršieho vonku," uviedol pre TASR Roman Lebeda z Hornej Rimavy, ktorý bol hlavným iniciátorom záchrany mosta.
Aj podľa slov Petra Ládera z Castrum Ghymes bol stav mosta oveľa horší, ako sa zdalo na začiatku. "Postupne vychádzali na povrch ďalšie poruchy. Celý základ klenby bol odmytý, jej časť už bola popraskaná otrasmi, ktoré vznikali prejazdom ťažkej techniky. Tá cez most ešte donedávna prechádzala," podotkol Láder s tým, že do budúcnosti treba takýmto prejazdom úplne zabrániť, pretože by mohlo dôjsť k zrúteniu klenby.
Keďže most nie je zapísaný na žiadnom liste vlastníctva a nie je kultúrnou pamiatkou, podľa Lebedu naň nemôžu žiadať financie z grantov. "Využívame teda naše členské príspevky a dve percentá z daní. Vyhlásili sme aj internetovú zbierku, v rámci ktorej sa nám doteraz podarilo vyzbierať vyše 3300 eur," konkretizoval.
Kamenný most v Hnúšti sa nachádza v miestnej časti Maša a ľudovo je nazývaný, podobne ako aj iné klenbové mosty v regióne, tureckým. Pochádza však zrejme z mladšieho obdobia, keďže na mape z prvého uhorského vojenského prieskumu, ktorý vykonávali v rokoch 1763 – 1787, ešte nie je zaznačený.
V ďalšom vymeriavaní, ktoré prebiehalo v rokoch 1806 - 1869, je už na mapách jasne viditeľný. Preto je pravdepodobné, že bol postavený až po roku 1780 v súvislosti so začiatkom banskej činnosti na úpätí neďalekého vrchu Ostrá, keďže vyťaženú rudu bolo treba prepraviť do hámrov, ktoré vznikli koncom 18. storočia v Maši na opačnej strane rieky.