Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 27. november 2024Meniny má Milan
< sekcia Banskobystrický kraj

Hronsek má kostol v zozname UNESCO. Pýchou je aj kaštieľ a vodný hrad

Pohľad na rekonštruovaný Vodný hrad v obci Hronsek (okr. Banská Bystrica) 26. mája 2017. Foto: TASR/Branislav Račko

Blízko Hronseka prechádzala i známa starobylá cesta Via Magna, spájajúca banské mestá s pobrežím Baltu.

Hronsek 27. mája (TASR) – Obec Hronsek v Banskobystrickom okrese, ktorá má okolo 700 obyvateľov, je spojená najmä s najznámejšou pamiatkou - evanjelickým dreveným artikulárnym kostolom z roku 1726, ktorý bol v roku 2008 zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Neprejde týždeň, aby v dedine nezastavil autobus plný turistov. Obec má však oveľa viac významných historických pamiatok a prírodných krás, o ktorých turisti z okolia a ale aj zo zahraničia ani len netušia.

Hronsek sa v tomto roku rozhodol zapojiť do súťaže Dedina roka a už 31. mája očakáva národnú hodnotiacu komisiu, ktorá bude posudzovať čistotu v obci, jej rozvoj a pamiatky. Súčasťou súťaže je internetové hlasovanie verejnosti, ktoré potrvá do 31. júla.

Obec leží na ľavom brehu rieky Hron vo Zvolenskej kotline, v bezprostrednom zázemí Banskej Bystrice a len pár kilometrov od Zvolena.

Podľa starostu obce Miroslava Ostrihoňa hoci je Hronsek malou lokalitou, je mimoriadne bohatou na historické pamiatky. V zozname národných kultúrnych pamiatok je ich zapísaných až 19.

Dejiny Hronseka sa začínajú koncom 13. storočia. Oblasť bola kráľovským majetkom a kráľ Belo IV. ju daroval zvolenskému županovi Radunovi Oszlárovi za zásluhy v boji proti Tatárom. Táto donačná listina je prvým písomným dokumentom, ktorý sa vzťahuje na uvedenú oblasť. Na tomto území neskôr Radun založil Radvaň, jeho syn Volkan Vlkanovú a syn Myko Mičinú. Platnosť donácie v roku 1293 potvrdil aj panovník Ondrej III.

Najstaršia správa spomína Hronsek v roku 1500 pod názvom Zyklafalu, neskôr Czwiklafalva (z nemeckého zwickel=klin a maďarského falva=dedina). Názov Garanszeg sa objavil v 16. storočí a vo voľnom preklade z maďarčiny znamená Hronklin. Postupne sa obec volala Hronec (1806), Hronsek-Skalka (1920), Garansek (1927) a od roku 1946 Hronsek.

Jej historickým symbolom je plť s dvomi veslami podľa odtlačku historickej pečate z roku 1852 zachovaného v Štátnom oblastnom archíve v Banskej Bystrici. Upozorňuje na rieku Hron a skutočnosť, že obyvatelia obce sa v minulosti venovali pltníctvu.

Hronsek bol v minulosti pričlenený k Banskej Bystrici, od roku 1993 sa stal samostatnou obcou.

Okrem najznámejšieho dreveného artikulárneho kostola v zozname UNESCO, v ktorom v roku 1847 uzavrel manželstvo básnik Andrej Sládkovič s hronseckou devou Antóniou Júliou Sekovičovou, sa tam nachádza aj Géczyovský kaštieľ. V jeho záhrade rastie viac ako 200-ročný dub, ktorý obec plánuje prihlásiť do súťaže Strom roka, ale aj rovnako stará, 25 metrov vysoká lipa, ktorá údajne patrí medzi najkrajšie exempláre na Pohroní.

Podľa starostu už teraz sa stáva pýchou Hronseku goticko-renesančný vodný hrad z roku 1576, ktorý je najstaršou stavbou v obci a vlastnili ho viaceré šľachtické rody. Od roku 2002 prechádza rozsiahlou obnovou a pomaly sa stáva dominantou obce v podobe viacúčelového využitia. Zhruba na 95 percent je už zrekonštruovaný.

V obci s pltníckou históriou žije asi 700 ľudí, len siedmi sú bez práce


Na snímke starosta obce Hronsek (okr. Banská Bystrica) Miroslav Ostrihoň 26. mája 2017.
Foto: TASR/Branislav Račko
Hronsek, jedna z najstarších obcí na Pohroní, má zhruba 700 obyvateľov a z nich je len sedem nezamestnaných. Ako tvrdí starosta Miroslav Ostrihoň, keď je vysoká zamestnanosť, ľudia neprežívajú, ale žijú. Zveľaďujú si svoje domy, záhrady a okolie, čo je pre celkový obraz obce veľmi dôležité. Najmä, ak tam často zastavujú autobusy plné zahraničných turistov, zvedavých na evanjelický drevený artikulárny kostol z roku 1726, zapísaný do zoznamu UNESCO. Chodia Holanďania, Belgičania, Nemci, Rakúšania, Maďari a čoraz viac aj z exotických krajín ako Taiwan či Kórea.

"Na Slovensku je len veľmi málo lokalít, akou je naša. Sme medzi veľkými mestskými aglomeráciami, krajským mestom Banská Bystrica a Zvolenom. Priemysel tu má historicky svoje miesto, a to už od roku 1935, kedy sa začala strojárska výroba. Dovolím si tvrdiť, že priemyselný park Vlkanová a Hronsek je jediná životaschopná priemyselná zóna v Banskobystrickom okrese. Momentálne je tam 28 firiem. V blízkosti máme letisko Sliač, rýchlostnú cestu R1, dostupné autobusové a vlakové spojenie, v okolí školy. Nie je veľa takých obcí na Slovensku," konštatoval Ostrihoň.

Ešte pred obdobím strojárskeho charakteru tejto lokality, Hronsek, zo starého nemecko-maďarského pomenovania voľne preloženého ako "vklinená dedina", žil pltníctvom.



"Boli sme zastávkou pre pltníkov pri plavení dreva z Horehronia hlavne pre banské oblasti. V historických záznamoch sa spomína pltníctvo ešte v roku 1916. Kronikári zaznamenali, že v tomto roku bola taká veľká voda, že odtrhlo všetky plte, ktoré kotvili na Hrone. Hronsek zažil päť veľkých povodní. Najväčšia, tisícročná voda, ho zaliala v roku 1974, keď aj Banskú Bystricu," priblížil starosta, ktorý je pôvodným povolaním lesník a tieto témy sú mu blízke.

Blízko Hronseka prechádzala i známa starobylá cesta Via Magna, spájajúca banské mestá s pobrežím Baltu.

Magnetom pre tisícky turistov sa môže stať aj obnovený Vodný hrad


Pohľad na rekonštruovaný Vodný hrad v obci Hronsek (okr. Banská Bystrica) 26. mája 2017.
Foto: TASR/Branislav Račko
Ročne dedinu Hronsek v Banskobystrickom okrese navštívi okolo 11.000 turistov. Dôvodom je vzácny drevený artikulárny kostol zapísaný do zoznamu UNESCO, ktorý je pre turistov magnetom. Čoskoro sa ním môže stať aj goticko-renesančný kaštieľ z roku 1576 - Vodný hrad.

"Vodný hrad preto, že mal okolo vodnú priekopu a padací most. Je najstaršou stavbou v obci. Jeho súčasná podoba sa síce datuje do roku 1576, ale samotná stavba pochádza z poslednej tretiny 14. storočia," poznamenal starosta Hronseku Miroslav Ostrihoň.

Hrad patril Géczyovcom, vlastnili ho však viaceré šľachtické rody. Jeho pivnice slúžili kedysi ako väzenie, neskôr za čias Rákocziho povstania na razenie mincí. Každý majiteľ si stavbu prispôsoboval svojim požiadavkám. Neskôr sa dostal do správy pamiatkového úradu a dnes je v súkromných rukách. Od roku 2002 prechádza rozsiahlou rekonštrukciou a tá sa blíži ku koncu.

"Naša spolupráca so spoločnosťou, ktorá ho vlastní, je nadštandardná. Pri rekonštrukcii hradu sa od začiatku kládol veľký dôraz na to, aby sa jeho historická podstata zachovala. Majitelia k obnove pristupovali citlivo. Niekedy sme totiž na Slovensku svedkami toho, že sa znásilňujú dobové štýly a miešajú sa. Nebude to žiadna zlatá klietka, ktorá sa hermeticky uzavrie. Ľudia sa tam dostanú," reagoval starosta.

Vodný hrad je pre obec pridanou hodnotou. Je tam kongresová sála, reštauračné priestory, vináreň a má byť aj wellness. V podkroví je ubytovacia časť. Jeho návštevníci budú môcť obdivovať napríklad fresky, ktoré zdobili steny niekdajších reprezentatívnych miestností. Dozvedia sa aj legendu o Julianne, dcére dedičných pánov Géczyovcov, ktorá sa vydala za kuruckého kapitána Korponayho a za špionáž bola vo Viedni popravená. Mór Jókai postavu Julianny opísal v známom románe Levočská biela pani.

"Návštevnosť v Hronseku je vysoká a máme potenciál ju ešte zvýšiť. Problémom však je, že tu nevieme turistov zdržať dlhšie. K tomu je nevyhnutná spolupráca obce a Oblastnej organizácie cestovného ruchu Stredné Slovensko," dodal Ostrihoň.



Ročne organizuje 15 akcií, teraz bude hostiť českých a našich trubačov


Milovníci ľudovej piesne v Hronseku a jeho okolí netrpezlivo čakali na dnešný deň, kedy zvučka oznámi začiatok finálového večera speváckej súťaže detí o Hronseckú lipovú ratolesť.

Je to už 29. ročník podujatia, ktoré sa stalo krajskou súťažou Banskobystrického kraja. Do finále postúpilo 18 malých spevákov z Banskej Bystrice, Rimavskej Soboty, Banskej Štiavnice, Klenovca, Polomky, Hrochote, Hrušova, Tajova a Heľpy, ktorí sa o 17.00 h predstavia v kultúrnom dome.



Ako tvrdí starosta Miroslav Ostrihoň, v obci majú 15 akcií ročne, pričom máj je veľmi silným mesiacom. Konali sa už cyklistické preteky aj Deň obce Hronsek, ktorý okrem ľudových remesiel, folklóru, sokoliarov či rytierov priniesol tradičnú súťaž vo varení pirohov. Práve tie sú typické pre ich dedinu. Na súťaži sa zúčastnili tímy z okolitých obcí a varili dva druhy pirohov – na sladko a na slano. Vraj bolo ťažké rozhodnúť, ktoré chutili najviac.

"Obci sa dostalo veľkej pocty a už 3. júna budeme hostiť československú súťaž poľovníckych trubačov. Kluby trubačov Slovenskej a Českej republiky ju organizujú každoročne, raz v Čechách, raz na Slovensku. Zatiaľ sa prihlásilo vyše 180 účinkujúcich," pochválil sa starosta.

Ak bol Hronsek kedysi zastávkou pre pltníkov, dnes je vyhľadávanou zastávkou pre cyklistov a turistov. Banskú Bystricu so Zvolenom prepája cyklotrasa Rodinná cestička a vhodným miestom na oddych počas trasy je práve táto obec. Môžu si oddýchnuť v záhrade Soosovsko-Géczyovského barokového kaštieľa, obdivovať lipovú alej, ktorú vysadili obyvatelia, posedieť pod vyše 200-ročným dubom a lipou, prípadne sa občerstviť v miestnom hostinci.

Hronsek je aj súčasťou Barborskej cesty, ktorá spája starobylé banské mestá ako Banská Bystrica, Kremnica či Banská Štiavnica.

Pohľad na Soosovsko-Géczyovský barokový kaštieľ v obci Hronsek (okr. Banská Bystrica) 26. mája 2017.
Foto: TASR/Branislav Račko

Na obnovu barokového kaštieľa dedina potrebuje aspoň milión eur


Soosovsko-Géczyovský barokový kaštieľ pochádzajúci z roku 1775 je ďalším vzácnym, i keď chátrajúcim skvostom Hronseku v okrese Banská Bystrica. Patrí obci a na svoju rekonštrukciu ešte len čaká. Za účelom záchrany tejto historickej pamiatky preto vlani založili občianske združenie Garansek. Názov pochádza od historického označenia Hronseku.

Ako zdôrazňuje starosta Miroslav Ostrihoň, cieľom neziskovej organizácie je kompletná obnova kaštieľa a revitalizácia priľahlej záhrady. Napriek rôznym snahám v minulosti kaštieľ zostal vo vlastníctve Hronsečanov. Dedina s približne 700 obyvateľmi a rozpočtom rádovo vyše 200.000 eur sa tak snaží získať peniaze na jeho záchranu.

"Je našou povinnosťou starať sa o to, čo je naše a na čo môžeme byť pyšní. Svoju činnosť zameriavame na propagáciu, mobilizáciu ľudských zdrojov a získavanie financií na rekonštrukčné práce, aby došlo k plnohodnotnému využitiu pamiatky. Aby tu zostala nielen pre nás, ale aj po nás," konštatoval Ostrihoň.

Podľa neho na to, aby dostali kaštieľ do užívaniaschopného stavu, je potrebných asi milión eur. Podľa odhadov len reštaurovanie nástenných malieb si vyžiada do 500.000 eur. "Za dva milióny by sme to vedeli dať dokopy celé, kaštieľ i záhradu," poznamenala hlava obce. Vizualizáciu majú dôkladne spracovanú.



"Objekt má potenciál na organizovanie výstav, seminárov, kongresov, svadieb, koncertov či iných kultúrno-spoločenských podujatí. Záhrada tento potenciál len znásobuje. Otvorenie pamiatky cestovnému ruchu by mohlo prilákať ešte viac turistov, ktorí by mali dôvod zdržať sa u nás dlhšie," dodal Ostrihoň.

Na obnovu fontány, ktorá sa nachádza v areáli kaštieľa, dostala dedina od samosprávneho kraja 11.500 eur. V júni chcú začať s prácami. V letných mesiacoch Hronsek čaká aj inštalácia kamerového systému, na ktorý získali 10.000 eur. Ten pomôže dohliadať aj na historické pamiatky.