Ako pre TASR uviedol primátor Milan Kolesár, ministerstvo kultúry žiadajú o príspevok na reštaurátorský výskum a sanáciu vlhkosti.
Autor TASR
,aktualizované Jelšava 3. februára (TASR) – Chátrajúci coburgovský kaštieľ by sa po rokoch konečne mohol dočkať začiatku obnovy. Ako pre TASR uviedol primátor Milan Kolesár, ministerstvo kultúry žiadajú o príspevok na reštaurátorský výskum a sanáciu vlhkosti. V prípade podporenia projektu majú v pláne aj vyčistenie priestorov kaštieľa od sutiny a základné práce pri zabezpečení statiky.
V rámci opráv a čistenia kaštieľa by v Jelšave zamestnali približne desať až 20 ľudí, ktorí by pracovali pod odborným dohľadom. "Chceme už začať niečo reálne na kaštieli robiť a pri záchrane tejto pamiatky preto plánujeme využiť nezamestnaných. Ľudia sa už dokonca chodia pýtať na robotu, ale myslím, že to je ešte predčasné," uviedol primátor.
Mesto chcelo kaštieľ pôvodne predať, nakoniec sa však rozhodlo ponechať si ho a postupne ho zrekonštruovať. "V minulosti sa našli záujemcovia o kaštieľ, nikdy sa to však úspešne nezavŕšilo a bolo to z ich strany celé skôr v špekulatívnej rovine. Pred dvomi rokmi sme sa preto rozhodli, že týmto spôsobom už nebudeme pokračovať a pokúsime sa ho postupne obnoviť sami," vyjadril sa Kolesár. Keďže však ide o skutočne veľký objekt, okrem prostriedkov na obnovu musí mesto rátať aj s neskoršími prevádzkovými nákladmi. "Jedna vec je kaštieľ zrekonštruovať a druhá vec ho prevádzkovať tak, aby to bolo pre mesto únosné," zdôvodnil primátor.
Obnove kaštieľa predchádzal architektonicko-historický výskum, ktorý prebiehal v minulom roku a ukončujú ho v týchto dňoch. "Realizujeme ešte drobné sondážne práce. Hlavným účelom výskumu je aktualizovať poznatky o súčasnom stave kaštieľa a jeho pamiatkovej hodnote," informoval spracovateľ výskumu Miroslav Matejka. Ako dodal, počas skúmania sa im podarilo spresniť etapovitý vývoj kaštieľa od 17. storočia, odkedy bol trikrát prestavovaný.
V minulých rokoch sa kaštieľ stal cieľom zlodejov, ktorí ukradli časť medenej strechy a do budov zatekalo. Na niektorých miestach preto došlo k prepadnutiu podlaží a zrúteniu barokových klenieb.
V rámci opráv a čistenia kaštieľa by v Jelšave zamestnali približne desať až 20 ľudí, ktorí by pracovali pod odborným dohľadom. "Chceme už začať niečo reálne na kaštieli robiť a pri záchrane tejto pamiatky preto plánujeme využiť nezamestnaných. Ľudia sa už dokonca chodia pýtať na robotu, ale myslím, že to je ešte predčasné," uviedol primátor.
Mesto chcelo kaštieľ pôvodne predať, nakoniec sa však rozhodlo ponechať si ho a postupne ho zrekonštruovať. "V minulosti sa našli záujemcovia o kaštieľ, nikdy sa to však úspešne nezavŕšilo a bolo to z ich strany celé skôr v špekulatívnej rovine. Pred dvomi rokmi sme sa preto rozhodli, že týmto spôsobom už nebudeme pokračovať a pokúsime sa ho postupne obnoviť sami," vyjadril sa Kolesár. Keďže však ide o skutočne veľký objekt, okrem prostriedkov na obnovu musí mesto rátať aj s neskoršími prevádzkovými nákladmi. "Jedna vec je kaštieľ zrekonštruovať a druhá vec ho prevádzkovať tak, aby to bolo pre mesto únosné," zdôvodnil primátor.
Obnove kaštieľa predchádzal architektonicko-historický výskum, ktorý prebiehal v minulom roku a ukončujú ho v týchto dňoch. "Realizujeme ešte drobné sondážne práce. Hlavným účelom výskumu je aktualizovať poznatky o súčasnom stave kaštieľa a jeho pamiatkovej hodnote," informoval spracovateľ výskumu Miroslav Matejka. Ako dodal, počas skúmania sa im podarilo spresniť etapovitý vývoj kaštieľa od 17. storočia, odkedy bol trikrát prestavovaný.
V minulých rokoch sa kaštieľ stal cieľom zlodejov, ktorí ukradli časť medenej strechy a do budov zatekalo. Na niektorých miestach preto došlo k prepadnutiu podlaží a zrúteniu barokových klenieb.