Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Kľak bol za pomoc partizánskym skupinám pôsobiacich v pohorí Vtáčnika počas SNP úplne vypálený a zavraždených bolo 84 občanov.
Autor TASR
Kľak 25. augusta (TASR) - So zvláštnou príchuťou si každoročne výročie Slovenského národného povstania (SNP) pripomínajú aj v obci Kľak (okres Žarnovica). Dodnes toto výročie pripomína obyvateľom obce najkrutejšiu súčasť ich dejín a to "Krvavú nedeľu" 21. januára 1945. Kľak bol totiž za pomoc partizánskym skupinám pôsobiacich v pohorí Vtáčnika počas SNP úplne vypálený a zavraždených bolo 84 občanov. Za obeť padla aj vedľajšia obec Ostrý Grúň, aj tú nemecká jednotka Edelweiss vypálila a zavraždila 64 jej obyvateľov.
Ostatných občanov, ktorých našli v domoch, sústredili do stredu obce, postavili pred nich tri guľomety so zámerom previesť hromadnú popravu. Hlavnú úlohu záchrancu zohral miestny farár Rudolf Klucha, ktorý s matkou, sestrou a kuchárkou slobodu neprijal. Slovami útechy posledného rozhrešenia veriacich oddialil popravu. V tom prišla nemecká moto-spojka s rozkazom nestrieľať, ale obec vypáliť a občanov evakuovať.
"Výročie SNP si u nás pripomíname každoročne. Predchádza tomu samotná príprava pamätníka, či bojových hrobov, ktoré sú u nás na miestnom cintoríne. Už tradične mávame u nás 29. augusta sprievod od obecného úradu k pamätníku, na ktorom sa zúčastňujú predstavitelia obce, poslanci či členovia Protifašistického zväzu bojovníkov, ale aj ostatní," uviedol starosta obce Ľuboš Haring. Program podľa jeho slov pokračuje v kultúrnom dome, kde sa nachádza aj pamätná izba pripomínajúca tieto udalosti. Výročie ukončí aj tento rok zapálenie vatry.
Pomník nad masovým hrobom
V Kľaku sa okrem Pamätníka fašistami umučených občanov a partizánov od Jána Hučku nachádza aj pomník nad masovým hrobom zavraždených počas spomínaných udalostí. Na miestnom cintoríne sa nachádzajú tri vojnové hroby partizánov, o ktoré sa dodnes stará obec. Pamätná izba pripomína vypálenie dediny. Od roku 1963 ju navštívili tisícky ľudí, domáci, ale aj turisti. Osudy ľudí hľadiacich z nemých fotografií dojali nejedného z nich.
"Niektorí si aj poplačú. Väčšinou im všetko vysvetlím pri jednom obraze. Ako Nemci postupovali hore dedinou, ako vraždili. Ako domácich evakuovali, postavili ich pred kaplnku. Tam im zachránil život farár Klucha. Kým stáli pred guľometmi, modlil sa s nimi, spovedal ich a tým im vlastne zachránil život, lebo medzitým prišla moto-spojka zo Žarnovice a povedala, že nemajú strieľať, ale dedinu vypáliť a ľudí evakuovať," hovorí Beata Adamová, ktorá má na starosti Pamätnú izbu. Emotívny je podľa jej slov aj príbeh matky s trojmesačnou dcérou Jozefínou. "Keď išli Nemci hore, tak kúpala svoje malé dieťa. Vytrhli jej ho z rúk, buchli hlavičkou o stenu a ju zastrelili," podotkla.
Udalosti v Kľaku a Ostrom Grúni z 21. januára 1945 majú na svedomí príslušníci protipartizánskej jednotky Edelweiss, ktorej v tom čase velil Ladislav Nižňanský. Počas svojej existencie jednotka podnikla asi 50 protipartizánskych akcií, pričom zabila asi 300 a zajala vyše 600 partizánov a civilistov. Vyčíňanie jednotky na Slovensku vyvrcholilo vraždením obyvateľov obcí Kľak a Ostrý Grúň.
Akcii predchádzalo dôkladné preverovanie informácií o situácii v obciach a ich okolí poskytnutých spravodajcami bezpečnostnej polície a správ o partizánoch od konfidentov DP (Deutsche Partei) z Veľkého Poľa a Píly.
Ostatných občanov, ktorých našli v domoch, sústredili do stredu obce, postavili pred nich tri guľomety so zámerom previesť hromadnú popravu. Hlavnú úlohu záchrancu zohral miestny farár Rudolf Klucha, ktorý s matkou, sestrou a kuchárkou slobodu neprijal. Slovami útechy posledného rozhrešenia veriacich oddialil popravu. V tom prišla nemecká moto-spojka s rozkazom nestrieľať, ale obec vypáliť a občanov evakuovať.
"Výročie SNP si u nás pripomíname každoročne. Predchádza tomu samotná príprava pamätníka, či bojových hrobov, ktoré sú u nás na miestnom cintoríne. Už tradične mávame u nás 29. augusta sprievod od obecného úradu k pamätníku, na ktorom sa zúčastňujú predstavitelia obce, poslanci či členovia Protifašistického zväzu bojovníkov, ale aj ostatní," uviedol starosta obce Ľuboš Haring. Program podľa jeho slov pokračuje v kultúrnom dome, kde sa nachádza aj pamätná izba pripomínajúca tieto udalosti. Výročie ukončí aj tento rok zapálenie vatry.
Pomník nad masovým hrobom
V Kľaku sa okrem Pamätníka fašistami umučených občanov a partizánov od Jána Hučku nachádza aj pomník nad masovým hrobom zavraždených počas spomínaných udalostí. Na miestnom cintoríne sa nachádzajú tri vojnové hroby partizánov, o ktoré sa dodnes stará obec. Pamätná izba pripomína vypálenie dediny. Od roku 1963 ju navštívili tisícky ľudí, domáci, ale aj turisti. Osudy ľudí hľadiacich z nemých fotografií dojali nejedného z nich.
"Niektorí si aj poplačú. Väčšinou im všetko vysvetlím pri jednom obraze. Ako Nemci postupovali hore dedinou, ako vraždili. Ako domácich evakuovali, postavili ich pred kaplnku. Tam im zachránil život farár Klucha. Kým stáli pred guľometmi, modlil sa s nimi, spovedal ich a tým im vlastne zachránil život, lebo medzitým prišla moto-spojka zo Žarnovice a povedala, že nemajú strieľať, ale dedinu vypáliť a ľudí evakuovať," hovorí Beata Adamová, ktorá má na starosti Pamätnú izbu. Emotívny je podľa jej slov aj príbeh matky s trojmesačnou dcérou Jozefínou. "Keď išli Nemci hore, tak kúpala svoje malé dieťa. Vytrhli jej ho z rúk, buchli hlavičkou o stenu a ju zastrelili," podotkla.
Udalosti v Kľaku a Ostrom Grúni z 21. januára 1945 majú na svedomí príslušníci protipartizánskej jednotky Edelweiss, ktorej v tom čase velil Ladislav Nižňanský. Počas svojej existencie jednotka podnikla asi 50 protipartizánskych akcií, pričom zabila asi 300 a zajala vyše 600 partizánov a civilistov. Vyčíňanie jednotky na Slovensku vyvrcholilo vraždením obyvateľov obcí Kľak a Ostrý Grúň.
Akcii predchádzalo dôkladné preverovanie informácií o situácii v obciach a ich okolí poskytnutých spravodajcami bezpečnostnej polície a správ o partizánoch od konfidentov DP (Deutsche Partei) z Veľkého Poľa a Píly.
