Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Konflikt je znázornený na obraze neznámeho autora s názvom Náboženské nepokoje v Rimavskej Sobote v roku 1769, ktorý je súčasťou zbierok GMM.
Autor TASR
,aktualizované Rimavská Sobota 20. marca (TASR) – Kurióznej udalosti, bitke medzi veriacimi katolíckeho a kalvínskeho vierovyznania, vďačí za svoju existenciu barokový kostol sv. Jána Krstiteľa, ktorý je dominantou Hlavného námestia v Rimavskej Sobote. Ako TASR informovala lektorka Gemersko-malohontského múzea (GMM) v Rimavskej Sobote Martina Mareková, spomínaná udalosť sa stala v nedeľu 25. júna 1769 a v prameňoch je dobre zaznamenaná.
„Mestom prechádzala katolícka procesia na čele s misionárom Jurajom Karabom. Práve v tom čase v kalvínskom kostole prebiehala bohoslužba. Po jej ukončení pri vychádzaní z chrámu veriaci zbadali prechádzajúcu katolícku procesiu a strhla sa bitka,“ priblížila Mareková s tým, že konflikt je znázornený na obraze neznámeho autora s názvom Náboženské nepokoje v Rimavskej Sobote v roku 1769, ktorý je súčasťou zbierok GMM.
„Šlo vlastne o boj o kostol, ktorý pôvodne patril katolíckej cirkvi, a kalvíni si mysleli, že si ho katolíci prišli zobrať späť, čo však nebola pravda. Panovník nakoniec túto bitku rozsúdil tak, že protestantské bohoslužby boli zrušené, kostol naozaj získali katolíci a bol nahradený farár i učiteľ,“ vysvetlila lektorka.
Chrám bol však už podľa jej slov považovaný za znesvätený. „Celé sa to nakoniec skončilo jeho zbúraním v roku 1771 a od roku 1774 sa začalo so stavbou nového, v tej podobe, ako ho poznáme dnes na Hlavnom námestí,“ dodala. Na stavbu nového kostola prispela i vtedajšia panovníčka Mária Terézia, čo pripomína aj latinský nápis nad jeho vchodom.
O pôvodnom románsko-gotickom kostole, ktorý bol obohnaný hradobným múrom, nie je podľa slov archeológa GMM Alexandra Botoša k dispozícii veľa informácií. „To, že bol tiež zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi, nám hovorí, že má pôvod v 11. až 12. storočí, kedy bolo toto patrocínium bežne používané,“ uviedol Botoš s tým, že románska podoba kostola nebola jednoznačne preukázaná ani počas archeologického výskumu v 90. rokoch 20. storočia a jeho základy z tohto obdobia sa nenašli.
„Boli odkryté len jednotlivé lode gotického kostola. Šlo o viacloďový farský kostol, ktorého podobu nám zobrazuje spomínaná veduta s náboženskými nepokojmi,“ doplnil archeológ. Podľa jeho slov ide zároveň o jediné známe zobrazenie nielen tohto kostola, ale i samotnej Rimavskej Soboty.
S obrazom je však spojená i ďalšia zaujímavosť. „V okne veže kostola vidieť muža, ktorý hrá na píšťale, a k tomu sa viaže zaujímavá legenda. Keď totiž vojská dobýjali neďalekú Turkami obsadenú pevnosť Sobôtka, turecký beg ušiel a zachránili ho vraj obyvatelia mesta. Nevydali ho cisárskym vojakom, ale dopravili ho do Istanbulu,“ načrtol Botoš. Ako znak vďaky malo mesto dostať tureckú píšťalu. Keď sa na nej zahralo z veže kostola, Turci údajne nechali mesto na pokoji.
„Pravdivosť tejto legendy je otázna, ale v období namaľovania obrazu musela byť živá, keďže ju autor na plátne zachytil. Spomína ju dokonca aj historik Samuel Kollár v knihe z roku 1822,“ zakončil archeológ s tým, že dve turecké píšťaly sa dnes nachádzajú v zbierkovom fonde GMM.
„Mestom prechádzala katolícka procesia na čele s misionárom Jurajom Karabom. Práve v tom čase v kalvínskom kostole prebiehala bohoslužba. Po jej ukončení pri vychádzaní z chrámu veriaci zbadali prechádzajúcu katolícku procesiu a strhla sa bitka,“ priblížila Mareková s tým, že konflikt je znázornený na obraze neznámeho autora s názvom Náboženské nepokoje v Rimavskej Sobote v roku 1769, ktorý je súčasťou zbierok GMM.
„Šlo vlastne o boj o kostol, ktorý pôvodne patril katolíckej cirkvi, a kalvíni si mysleli, že si ho katolíci prišli zobrať späť, čo však nebola pravda. Panovník nakoniec túto bitku rozsúdil tak, že protestantské bohoslužby boli zrušené, kostol naozaj získali katolíci a bol nahradený farár i učiteľ,“ vysvetlila lektorka.
Chrám bol však už podľa jej slov považovaný za znesvätený. „Celé sa to nakoniec skončilo jeho zbúraním v roku 1771 a od roku 1774 sa začalo so stavbou nového, v tej podobe, ako ho poznáme dnes na Hlavnom námestí,“ dodala. Na stavbu nového kostola prispela i vtedajšia panovníčka Mária Terézia, čo pripomína aj latinský nápis nad jeho vchodom.
O pôvodnom románsko-gotickom kostole, ktorý bol obohnaný hradobným múrom, nie je podľa slov archeológa GMM Alexandra Botoša k dispozícii veľa informácií. „To, že bol tiež zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi, nám hovorí, že má pôvod v 11. až 12. storočí, kedy bolo toto patrocínium bežne používané,“ uviedol Botoš s tým, že románska podoba kostola nebola jednoznačne preukázaná ani počas archeologického výskumu v 90. rokoch 20. storočia a jeho základy z tohto obdobia sa nenašli.
„Boli odkryté len jednotlivé lode gotického kostola. Šlo o viacloďový farský kostol, ktorého podobu nám zobrazuje spomínaná veduta s náboženskými nepokojmi,“ doplnil archeológ. Podľa jeho slov ide zároveň o jediné známe zobrazenie nielen tohto kostola, ale i samotnej Rimavskej Soboty.
S obrazom je však spojená i ďalšia zaujímavosť. „V okne veže kostola vidieť muža, ktorý hrá na píšťale, a k tomu sa viaže zaujímavá legenda. Keď totiž vojská dobýjali neďalekú Turkami obsadenú pevnosť Sobôtka, turecký beg ušiel a zachránili ho vraj obyvatelia mesta. Nevydali ho cisárskym vojakom, ale dopravili ho do Istanbulu,“ načrtol Botoš. Ako znak vďaky malo mesto dostať tureckú píšťalu. Keď sa na nej zahralo z veže kostola, Turci údajne nechali mesto na pokoji.
„Pravdivosť tejto legendy je otázna, ale v období namaľovania obrazu musela byť živá, keďže ju autor na plátne zachytil. Spomína ju dokonca aj historik Samuel Kollár v knihe z roku 1822,“ zakončil archeológ s tým, že dve turecké píšťaly sa dnes nachádzajú v zbierkovom fonde GMM.
