Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ako vedúca archívu, v regióne boli v 15. storočí zastúpené bežné remeslá, ktoré boli aj v iných stredovekých mestách. Výnimkou bol cech zlatníkov, ktorý sa viaže k ťažbe zlata aj razbe mincí.
Autor TASR
Kremnica 15. júna (TASR) - Zoznamy remeselníkov, výučné listy, vandrovné knižky či ďalšie listiny dokumentujúce život dávnych remeselníkov a živnostníkov v bývalých okresoch Kremnica a Nová Baňa ukrýva vo svojich zbierkach kremnický archív. Tieto, ale aj ďalšie vzácne dokumenty dnes pracovníci múzea za sprievodu odborného výkladu sprístupnili verejnosti počas dňa otvorených dverí.
Ako pre TASR priblížila vedúca archívu Valéria Solčániová, v regióne boli v 15. storočí zastúpené bežné remeslá, ktoré boli aj v iných stredovekých mestách. Výnimkou bol cech zlatníkov v Kremnici, ktorý sa viaže nielen k ťažbe zlata, ale aj razbe mincí.
Základom pre vývoj remeselnej činnosti na území týchto miest boli dve listiny. A to privilegiálna listina vydaná Karolom Róbertom z rodu Anjou v roku 1328, kde sú určené prvé podmienky pre remeselníkov v meste Kremnica a tiež určené územia, kde môžu svoju činnosť vykonávať. Druhú listinu, ktorá určovala podmienky pre remeselníkov z Novej Bane, vydal uhorský kráľ Ľudovít I. Veľký.
"Máme dokonca zachovaný záznam, ktorý v kremnickom archíve vybádal archivár Teodor Lamoš a je z roku 1442. Je to daňový súpis, v ktorom sa uvádza 135 remeselníkov. A v tomto daňovom súpise je zastúpené tak osadenstvo remeselníkov nemeckej národnosti, ako aj Slovákov," priblížila Solčániová. Zaujímavosťou podľa slov je, že v tom období pôsobilo v Kremnici až 15 mäsiarov.
Keďže v 19. storočí cechy zanikli, remeselná výroba sa pretransformovala na živnostenské spolky a spoločenstvá. "Už v priebehu 19. storočia začali vznikať malé fabriky a továrne aj v meste Kremnica. Niektoré rýchlo zanikli, ale niektoré, hlavne tie, ktoré boli prosperujúce aj mimo Uhorska, sa postupne vyvíjali," priblížila Solčániová.
V Kremnici napríklad vznikla v roku 1855 továreň na fajky, neskôr v roku 1932 sa začali vyrábať kachle. Továreň v tých časoch vyvážala svoje výrobky aj na územie Severnej Ameriky či do Ruska. "Veľmi významná a cenná továreň, ktorá tu vznikla v roku 1815, bola kameninová továreň," podotkla s tým, že sa preslávila na všetkých svetadieloch.
V kremnickom archíve však nájde verejnosť aj dokumenty hovoriace o novobanskej sklárni či listinu z roku 1926 o tom, že v Žarnovici bol otvorený prvý galantérny, strižný a konfekčný obchod.
Ako pre TASR priblížila vedúca archívu Valéria Solčániová, v regióne boli v 15. storočí zastúpené bežné remeslá, ktoré boli aj v iných stredovekých mestách. Výnimkou bol cech zlatníkov v Kremnici, ktorý sa viaže nielen k ťažbe zlata, ale aj razbe mincí.
Základom pre vývoj remeselnej činnosti na území týchto miest boli dve listiny. A to privilegiálna listina vydaná Karolom Róbertom z rodu Anjou v roku 1328, kde sú určené prvé podmienky pre remeselníkov v meste Kremnica a tiež určené územia, kde môžu svoju činnosť vykonávať. Druhú listinu, ktorá určovala podmienky pre remeselníkov z Novej Bane, vydal uhorský kráľ Ľudovít I. Veľký.
"Máme dokonca zachovaný záznam, ktorý v kremnickom archíve vybádal archivár Teodor Lamoš a je z roku 1442. Je to daňový súpis, v ktorom sa uvádza 135 remeselníkov. A v tomto daňovom súpise je zastúpené tak osadenstvo remeselníkov nemeckej národnosti, ako aj Slovákov," priblížila Solčániová. Zaujímavosťou podľa slov je, že v tom období pôsobilo v Kremnici až 15 mäsiarov.
Keďže v 19. storočí cechy zanikli, remeselná výroba sa pretransformovala na živnostenské spolky a spoločenstvá. "Už v priebehu 19. storočia začali vznikať malé fabriky a továrne aj v meste Kremnica. Niektoré rýchlo zanikli, ale niektoré, hlavne tie, ktoré boli prosperujúce aj mimo Uhorska, sa postupne vyvíjali," priblížila Solčániová.
V Kremnici napríklad vznikla v roku 1855 továreň na fajky, neskôr v roku 1932 sa začali vyrábať kachle. Továreň v tých časoch vyvážala svoje výrobky aj na územie Severnej Ameriky či do Ruska. "Veľmi významná a cenná továreň, ktorá tu vznikla v roku 1815, bola kameninová továreň," podotkla s tým, že sa preslávila na všetkých svetadieloch.
V kremnickom archíve však nájde verejnosť aj dokumenty hovoriace o novobanskej sklárni či listinu z roku 1926 o tom, že v Žarnovici bol otvorený prvý galantérny, strižný a konfekčný obchod.
