Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. november 2024
< sekcia Banskobystrický kraj

L. PARÍZEK: Namiesto sľubov je potrebný proaktívny prístup

Na snímke Lukáš Parízek. Foto: TASR Martin Baumann

Lukáš Parízek kandiduje na post predsedu Bratislavského samosprávneho kraja ako nominant Slovenskej národnej strany.

Bratislava 20. októbra (TASR) - Predseda samosprávneho kraja nemá sľubovať, mal by byť garanciou proaktívneho prístupu a byť schopný spájať osobnú i politickú angažovanosť pri presadzovaní opatrení v prospech kraja a jeho obyvateľov. Práve takýto prístup označil v rozhovore pre TASR za svoju ambíciu kandidát na post predsedu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK), nominant Slovenskej národnej strany (SNS) Lukáš Parízek.

V prípade SNS sa dlho nevedelo, či v Bratislavskom kraji postaví vlastného kandidáta. Ak sa o tom v kuloároch hovorilo, spomínalo sa iné meno. Čo rozhodlo o tom, že sa o priazeň voličov budete napokon uchádzať vy?

Záujmom SNS je i vo voľbách do VÚC dať jasný signál o zmenách, ktorými strana prešla, o novej politickej kultúre a komunikácii národných tém. A to aj prostredníctvom nových tvárí. Veľmi si vážim, že som práve ja dostal dôveru, aby som túto zmenu reprezentoval ako kandidát v Bratislavskom kraji. O to viac, že som rodený Bratislavčan a mám silný vzťah nielen k mestu, ale i celému kraju.

V súčasnosti pôsobíte ako štátny tajomník na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR. Vzhľadom na tento fakt i s prihliadnutím na vaše vzdelanie a jazykové znalosti je preto predsa len prekvapením, že zo sveta medzinárodnej diplomacie chcete zamieriť do oblasti regionálnej politiky...-


Je to pre mňa výzva. Post predsedu samosprávneho kraja považujem za vysokú, váženú funkciu s významnou politickou váhou. Považujem za dôležité, aby aj na čele kraja bol človek, ktorý dokáže dobre politicky odkomunikovať všetky úlohy v prospech kraja.

Filozofia, s ktorou chcete viesť BSK, sa odvíja od vízie spojiť trendy s tradíciou. Čo je vo vašom ponímaní tou tradíciou, ktorej zachovanie predstavuje zároveň potenciál pre využitie moderných, inteligentných riešení, posúvajúcich región dopredu?

Študoval som v zahraničí a často počujem a vidím, ako dokážu krajiny a regióny zužitkovať svoje špecifiká. Nielen v marketingu regiónu, ale aj v budovaní spolupatričnosti. Som Račan, pochádzam z vinohradníckej rodiny a vinohradníctvo a vinárstvo považujem za tradičný a silný pilier tohto regiónu. Aj gastronómiu, ktorou je táto oblasť preslávená. Takéto špecifikum, vrátane ďalších tradičných fenoménov sa nesmú z kraja vytratiť. Stále nám zostáva mnoho síl a nápadov, aby sme popri zachovaní kultúrneho dedičstva rozvíjali aj riešenia pre lepší a atraktívnejší život v kraji. Znamená to hľadať spoločné riešenia, ktoré umožnia prepájať oblasti aktivít a tým vytvárať synergický efekt pre celkový rozvoj. Príkladom, ako sa dá spojiť tradíciu s modernou, je susedná Viedeň. Je to moderná metropola a zároveň mestom plné tradícií a histórie. Tu, neďaleko, postavené na podobných historických pilieroch a zvyklostiach, máme inšpiráciu nielen pre Bratislavu aj pre celý Bratislavský kraj.

Na začiatku, keď ste oficiálne potvrdili kandidatúru, ste deklarovali, že BSK chýba koncepčný materiál, dokument definujúci stratégiu rozvoja na dlhšie obdobie.

Stále si to myslím. Sú tu strategické materiály ako program hospodárskeho a sociálneho rozvoja, ktorého kvalitu nespochybňujem, no podľa môjho názoru by mal existovať koncepčný dokument na dlhšie obdobie, povedzme na obdobie desať až 15 rokov, ktorý by definoval smerovanie kraja v jednotlivých oblastiach. Mojou víziou je, že to bude smerovanie k smart, inteligentným inovačným riešeniam, zodpovedajúcim dobe. V tomto vidím aj úlohu predsedu samosprávneho kraja, aby svojou politickou váhou prispel k tomu, že s takýmto dokumentom a jeho cieľmi sa stotožnia všetci aktéri v kraji. Okrem vyššieho územného celku aj ministerstvá, ale aj primátori a starostovia jednotlivých obcí. Spoločné úsilie vytvorí riešenia, kde realizácia nebude narážať na rozdelenie kompetencií tak, ako to vidíme často v súčasnosti. Občan si zaslúži fungujúcu dopravu, školstvo či zdravotníctvo bez toho, aby musel pátrať po tom, kto v akej kompetencii, kde a kedy zlyhal.

Často sa práve tento problém vyskytuje v doprave, už aj preto, že niektoré cesty patria hlavnému mestu, o niektoré sa stará mestská časť, niektoré spravuje kraj, ďalšie zasa štát... Ale nielen preto je doprava v Bratislavskom kraji vnímaná ako základný problém. Ako ju zlepšiť?


V tejto oblasti je naozaj veľa úloh. Rekonštrukcia ciest, budovanie záchytných parkovísk, zlepšenie integrovanej dopravy, jej dostupnosť, prehľadnosť i plynulosť odvíjajúcu sa od efektívnej nadväznosti spojov. Za kľúčové považujem, aby ľudia začali vnímať verejnú dopravu ako niečo, čo sa oplatí využiť a čo sa vyplatí ešte viac ako auto. Stále máme tak nejako zaužívané, že verejnou dopravou cestujú tí, ktorí si nemôžu dovoliť auto. To musíme zmeniť a príkladom je opäť Viedeň, kde MHD využívajú aj ľudia všetkých vrstiev, povolaní a veku. Pretože sa na ňu môžu spoľahnúť a poskytuje potrebný komfort.

Z hľadiska výstavby, rekonštrukcie dopravnej infraštruktúry, vnímate niečo ako prioritný problém, ktorý je potrebný riešiť?

Samozrejme, všetky potrebné projekty sa nedajú robiť naraz. Môžeme postupovať v závislosti na možnostiach a pripravenosti projektov, no rozhodne nechcem v tejto chvíli definovať preferencie alebo záväznú postupnosť.

Ak sme zmienili smart riešenia, ktoré chcete implementovať, spomínate aj oblasť zdravotníctva. Čo to presne znamená?

Aj v tomto prípade mám na mysli využitie politickej váhy, ktorú predseda samosprávneho kraja má. V kompetencii VÚC je utváranie podmienok na rozvoj zdravotníctva, no jeho možnosťou v záujme kraja a jeho obyvateľov je napríklad iniciovať legislatívne návrhy noviel príslušných zákonov.

Bratislavský kraj, či už priamo susedí alebo je v tesnej blízkosti iných krajín. Aký potenciál rozvoja vidíte v cezhraničnej spolupráci?

Poloha je unikátna. Pri dobrom a variabilnom prepojení môže kraj profitovať zo spoločných programov typických pre celý podunajský región. Dobrý príkladom je vinárstvo. Prostredníctvom cezhraničnej infraštruktúry a kultúrnej spolupráce sa nám rozširujú možnosti, aby bol Bratislavský kraj stále atraktívnejší ako európska turistická destinácia.

Vnímate cestovný ruch ako oblasť s veľkým potenciálom rozvoja do budúcnosti?


Celosvetové čísla podielu cestovného ruchu na HDP rastú a perspektíva je pozitívna. Ale to je opäť o inteligentných, smart riešeniach, ktoré sa dostávajú do života. Máme tu veľa pamiatok, veľa pamätihodností, ktoré sa oplatí vidieť. No turista ich nesmie hľadať, "pamiatky musia hľadať turistov". Mechanizmy musia fungovať proaktívne, online, v širších súvislostiach, na otvorených dátach. Domáci aj zahraniční návštevníci musia byť dostatočne informovaní o tom, aké sú tu možnosti. Ambíciou je zvyšovať turistický záujem a návštevnosť v celom kraji tak, ako sa to v posledných rokoch darí Bratislave a vinárskym cestám.

Bratislavský kraj má limitované možnosti čerpania eurofondov. Ako by ste si s tým na poste šéfa BSK poradili?

Potenciál vidím v spolupráci napríklad s Európskou investičnou bankou (EIB) a inými medzinárodnými inštitúciami. Mali by sme vytvoriť projekty, ktoré môžu využívať takúto podporu, či už ide o využívanie technológií či inovatívnych prístupov. To by napokon mohlo spopularizovať a zviditeľniť kraj na európskej mape na vyššej kvalitatívnej úrovni. Samozrejme, existujú aj iné možnosti a mechanizmy.

Slovom, ktoré sa často spomína aj v súvislosti s riadením Bratislavského samosprávneho kraja (BSK), je transparentnosť. Ako zabezpečiť, aby kraj bol čo najviac otvorený, aby mala verejnosť dobrý prehľad o jeho fungovaní, hospodárení, narábaní s verejnými zdrojmi?

Transparentnosť vo verejnom sektore považujem za dôležitú oblasť. Tým sa riadim aj na súčasnej pozícii na ministerstve zahraničných vecí. Všetci občania majú možnosť kontrolovať moju činnosť na oficiálnej úrovni na základe zákona aj cez médiá a sociálne siete.

Prvýkrát v histórii máme jednokolové voľby. Budú preto aj v Bratislavskom kraji napínavejšie? Rozhodne sa až pri spočítavaní hlasov v posledných okrskoch?

Uvidíme 4. novembra. Možno však už teraz predpokladať, že výsledky budú tesnejšie a nezopakuje sa situácia, že prví dvaja-traja kandidáti budú mať pred tými ostatnými priepastný náskok.