Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Autor TASR
Píla 21. februára (TASR) - Vysoký, bradatý, s podivným menom a dobrým srdcom. Tak si po rokoch spomína na legendárneho reportéra Smeny Gavrila Gryzlova, ktorý časť svojho života prežil na Wolfovom štále pri Píle (okres Žarnovica), dnes 61-ročný Tibor Majsniar zo Žarnovice. Gavril Gryzlov v 60. rokoch patril medzi novinárske osobnosti, bol pojmom, ľudia si kupovali noviny pre jeho reportáže, písali mu listy.
Tibor Majsniar je rodákom z Píly. V tom čase, keď Gryzlovovi zabránili pre jeho postoj k okupácii vykonávať svoje povolanie a uchýlil sa na Wolfovom štále, bol mladým mužom. "Zoznámili sme sa v roku 1977. Ja som tam robil agronóma na štátnom majetku, okolo boli hospodárske plochy, na ktorých sa kosilo," spomína Majsniar.
S legendárnym redaktorom ho spájalo aj iné. Jeho mama, poštová doručovateľka, mu tajne nosila listy. "Mal bohatú korešpondenciu, ale všetko chodilo na adresu mojej mamy. Tá len odlepila známku nad parou a na základe napísaného znamenia vedela, že to patrí Gavrilovi," uviedol s tým, že si potom listy k nim chodil brávať, a tak sa s ním vlastne aj zoznámil.
Na Gryzlova si Majsniar spomína ako na človeka s dobrým srdcom, ktorý rád svojimi vedomosťami pomohol domácim. "Bol veľmi zaujímavý, vedel nádherne rozprávať. Bol to svetaskúsený muž," dodal s tým, že toho veľa prežil a precestoval. "Bolo zaujímavé, že cez deň nepracoval. Cez deň spával a pracoval v noci. Či písal, prekladal alebo písal svoje pamäte, to vám nepoviem," doplnil Majsniar.
Gryzlov podľa jeho slov často dostával návštevy, čo však nebol nikto iný ako príslušníci ŠtB. "Vypytovali sa ľudí, kde býva. Vraveli, my sme jeho kamaráti, ideme ho prvýkrát pozrieť. Zaujímali sa o to, s kým sa stretol, kde a ako chodí," spomína. Nechýbali však ani návštevy jeho manželky a dcéry. Podľa Majsniara bol tiež výborným kuchárom. "Čo bolo zaujímavé, z každého lesného ovocia dokázal spraviť víno," uviedol.
Gryzlov nakoniec na lazoch nad obcou Píla v roku 1978 ako 50-ročný aj umrel. O jeho dobrom vzťahu s miestnymi svedčí aj ich účasť na jeho pohrebe v Bratislave, na ktorom sa v hojnom počte zúčastnili. V blízkosti chalupy mu v roku 2001 domáci odhalili pomník, ktorý zhotovil miestny kamenár Štefan Wolf.
Tibor Majsniar je rodákom z Píly. V tom čase, keď Gryzlovovi zabránili pre jeho postoj k okupácii vykonávať svoje povolanie a uchýlil sa na Wolfovom štále, bol mladým mužom. "Zoznámili sme sa v roku 1977. Ja som tam robil agronóma na štátnom majetku, okolo boli hospodárske plochy, na ktorých sa kosilo," spomína Majsniar.
S legendárnym redaktorom ho spájalo aj iné. Jeho mama, poštová doručovateľka, mu tajne nosila listy. "Mal bohatú korešpondenciu, ale všetko chodilo na adresu mojej mamy. Tá len odlepila známku nad parou a na základe napísaného znamenia vedela, že to patrí Gavrilovi," uviedol s tým, že si potom listy k nim chodil brávať, a tak sa s ním vlastne aj zoznámil.
Na Gryzlova si Majsniar spomína ako na človeka s dobrým srdcom, ktorý rád svojimi vedomosťami pomohol domácim. "Bol veľmi zaujímavý, vedel nádherne rozprávať. Bol to svetaskúsený muž," dodal s tým, že toho veľa prežil a precestoval. "Bolo zaujímavé, že cez deň nepracoval. Cez deň spával a pracoval v noci. Či písal, prekladal alebo písal svoje pamäte, to vám nepoviem," doplnil Majsniar.
Gryzlov podľa jeho slov často dostával návštevy, čo však nebol nikto iný ako príslušníci ŠtB. "Vypytovali sa ľudí, kde býva. Vraveli, my sme jeho kamaráti, ideme ho prvýkrát pozrieť. Zaujímali sa o to, s kým sa stretol, kde a ako chodí," spomína. Nechýbali však ani návštevy jeho manželky a dcéry. Podľa Majsniara bol tiež výborným kuchárom. "Čo bolo zaujímavé, z každého lesného ovocia dokázal spraviť víno," uviedol.
Gryzlov nakoniec na lazoch nad obcou Píla v roku 1978 ako 50-ročný aj umrel. O jeho dobrom vzťahu s miestnymi svedčí aj ich účasť na jeho pohrebe v Bratislave, na ktorom sa v hojnom počte zúčastnili. V blízkosti chalupy mu v roku 2001 domáci odhalili pomník, ktorý zhotovil miestny kamenár Štefan Wolf.
