Lovčica-Trubín 9. decembra (TASR) - Kedysi dve samostatné obce, dnes rozrastajúca sa dedina s výhodnou polohou. Reč je o obci Lovčica - Trubín, ktorá sa nachádza len niekoľko kilometrov od Žiaru na Hronom.

V minulosti boli Lovčica a Trubín dve samostatné dediny, každá má za sebou bohatú históriu. Prvá písomná zmienka o Lovčici pochádza z roku 1487. V tom čase tu stálo päť domov, žilo 18 obyvateľov a volala sa Kisslloka. Ako uvádza obec na svojej stránke, prvý písomný doklad o Trubíne pochádza z roku 1487, kedy sa meno obce Trwbyn objavuje v účtoch ostrihomského arcibiskupa Hypolita de Este. Obec je však staršieho pôvodu, čo dosvedčuje zvyšok stredovekej pevnosti a aj samotný kostol pochádzajúci z rokov 1253 až 1260.

"V roku 1971 boli spojené tieto obce do jednej, aj keď trochu odlišnej povahy, ale občania to zobrali a myslím si, že čím ďalej je to lepšie a lepšie v rámci spolupráce," podotkol starosta Rudolf Námešný. Ako uviedol, miestna samospráva sa snaží k obom častiam obce pristupovať rovnako, aj keď sa niekedy od miestnych obyvateľov nájdu výhrady, že v jednej časti bolo toho urobeného viac ako v tej druhej. "Tu je to pre poslancov a aj starostu ťažká úloha," zhodnotil Námešný.

V obci sa nachádza rímskokatolícky kostol a dve kaplnky. Tá v Lovčici pochádza z 18. storočia a postavená bola v neskorobarokovom slohu. V Trubíne, kde majú aj kostol, je kaplnka z roku 1723 postavená v barokovom slohu. Obec si spomína aj na niekoľkých významných rodákov či osobnosti v nej pôsobiacich. Jedným z nich je aj Karol Bielek, ktorý bol školským inšpektorom.

Foto: TASR - Jana Vodnáková

"Na cirkevnej ľudovej škole v Trubíne účinkoval takmer 30 rokov, od 20. októbra 1881 do 31. októbra 1919. Učil, tvoril, organizoval, písal. V školskej kronike z Trubína, na strane päť sa píše: "Vyvolený bol za učiteľa, organistu, p. Karol Bielek, ktorý udržal slovenské národné povedomie vo svojom pôsobišti až do samého oslobodenia. Ako poštmajster viedol dlhé letá i poštu," uvádza na svojej internetovej stránke miestna základná škola, ktorá od roku 2000 nesie po Bielekovi pomenovanie. Po rozpade Rakúsko-Uhorska bol vymenovaný vo vtedajšom Svätom Kríži nad Hronom za školského inšpektora.

O roznášanie balíčkov sa v obci starajú štyri mikulášske partie

V predvečer sviatku svätého Mikuláša nie je neobyčajné stretnúť v obci Lovčica - Trubín (okres Žiar nad Hronom) štyroch Mikulášov pri výkone svojho povolania naraz. Už niekoľko rokov sa tu totiž o roznášanie sladkých odmien pre miestne deti starajú štyria "obecní Mikulášovia", pričom každý má pri sebe aj anjela alebo čerta.

Rovnako tomu bolo aj tento rok. Po obci porozdávali deťom vo veku od jedného do desiatich rokov 160 balíčkov. "Tento rok sme dali ušiť dva nové obleky. Dvoch starších sme tento rok vymenili za mladších," uviedol starosta Rudolf Námešný s tým, že pre veľkú rozlohu obce sa Mikulášovia aj veľa nachodia.

Foto: TASR - Jana Vodnáková

Lovčica-Trubín má v súčasnosti približne 1600 obyvateľov. Dedina má výhodnú polohu, nachádza sa len niekoľko kilometrov od Žiaru nad Hronom. O bývanie v tejto lokalite je záujem, o čom svedčí mnoho nových rodinných domov. V minulosti samospráva zvažovala aj výstavbu nájomných bytov. Keďže záujem o takéto bývanie prejavili štyri miestne rodiny, výstavbu 24-bytového domu však nakoniec nepodporila.

Obec tvoria dve kedysi samostatné dediny Lovčica a Trubín. K ich spojeniu došlo v roku 1971. Podľa starostu sa samospráva snaží k obom častiam obce pristupovať rovnako, aj keď sa niekedy od miestnych obyvateľov nájdu výhrady, že v jednej časti bolo toho urobeného viac ako v tej druhej.

Foto: TASR - Jana Vodnáková

V obci sa nachádza základná škola pomenovaná po školskom inšpektorovi Karolovi Bielekovi. V štyroch ročníkoch si tu povinnú školskú dochádzku plní 54 detí. "Škola má viacúčelové ihrisko, na viac ako 90 percent bola zrekonštruovaná," podotkol starosta. V dedine sa nachádza aj materská škola, navštevuje ju 60 detí. "Zatiaľ postačuje. Ak sa však rozšíri výstavba, bude ju potrebné rozšíriť," dodal Námešný s tým, že v súčasnosti je kapacitne naplnená.

Väčšinu zamestnancov družstva tvoria miestni ľudia

Okrúhle 60. výročie svojho založenia oslávilo tento rok Poľnohospodárske družstvo (PD) Lovčica - Trubín. Družstvo, ktoré sa okrem poľnohospodárskej prvovýroby zameriava aj na finalizáciu vyprodukovaných surovín do vlastných produktov, prispieva významnou mierou k zamestnanosti miestnych obyvateľov.

Ako priblížil jeho predseda Marián Pavla, družstvo bolo založené v roku 1957. V 90. rokoch prešlo transformáciou na systém trhového hospodárstva. V tomto období bol jeden z objektov zrekonštruovaný na mliekareň, kde dnes PD vyrába 15 druhov mliečnych výrobkov.

"Hospodárime na 1800 hektároch poľnohospodárskej pôdy, pričom polovica z toho je orná," priblížil Pavla s tým, že dopestované obilniny podnik využíva pre vlastnú potrebu, ale aj na výrobu približne 15 druhov kŕmnych zmesí určených na predaj.

Foto: TASR - Jana Vodnáková

Okrem toho má družstvo dve podnikové predajne, mliečny automat v Žiari nad Hronom a svojimi výrobkami zásobuje aj približne 50 predajní v regióne Žiaru nad Hronom, Žarnovice, Kremnice a Prievidze.

"Chováme viac ako 600 kusov dobytka z toho viac ako 200 dojníc. Produkcia mlieka na dojnicu za minulý rok bola viac ako 5800 litrov," priblížil Pavla s tým, že na družstve chovajú aj stádo mäsového dobytka určené na produkciu mäsa. "Vykŕmených býkov predávame. Prevažne odchádzajú na bitúnok do Viedni," dodal Pavla.

Družstvo výraznou mierou prispieva k zamestnanosti miestnych obyvateľov. Aktuálne má podľa Pavlu okolo 50 zamestnancov, približne 40 z nich sú miestni ľudia. V lete družstvo pre potreby rastlinnej výroby najíma ďalších sezónnych pracovníkov.

Vášnivý zberateľ zoberie návštevníkov na žandársku stanicu

Ocitnúť sa na žandárskej stanici či povoziť sa v aute verejnej bezpečnosti nie je vďaka vášnivému zberateľovi Mariánovi Oslancovi z obce Lovčica - Trubín (okres Žiar nad Hronom) nemožné ani dnes. Vo svojom dome zhromaždil desiatky exponátov, ktoré pripomínajú časy nie také dávne, keď boli tieto veci našou každodennou súčasťou.

"Najprv som začal zbierať veci súvisiace s druhou svetovou vojnou. Postupne som však prešiel na veci súvisiace s obdobím socializmu," uviedol pre TASR Oslanec s tým, že podobnej záľube sa venujú aj jeho bratia. Učarovala mu téma verejnej bezpečnosti. Po vstupe do domu po jeho starých rodičoch sa tak návštevník ocitne priamo u žandárov, na okrsku verejnej bezpečnosti. Nechýba tu operačný pult, operačná mapa či vypočúvacia miestnosť.

Dnes sa Oslanec môže pochváliť bohatou zbierkou, ktorá pozostáva zo stoviek exponátov. Hľadá ich na internete, v bazároch či na burzách. Niektoré má dokonca aj od darcov. Nájdu sa tu repliky tankov, policajné oblečenie, atrapy ručných zbraní, policajné motorky, busty, obrazy súvisiace s dobou a témou. "Mám spravený aj taký oltár Majorovi Zemanovi, sú tam jeho fotky, veci z natáčania. To bol taký vzor každého esembáka," podotkol s úsmevom Oslanec.

Foto: TASR - Jana Vodnáková

O zberateľskej vášni Mariána Oslanca napovedá aj záhrada pred domom. Na dvore majú svoje stále miesto delá, ktoré sám vytvoril. "Všetko, čo som nemohol zohnať, tak to som si vytvoril. Delá, ktoré mám vonku, nie sú originály, vytvoril som ich ja," priblížil s tým, že rovnako je to aj so "žandárskymi autami". Tie vytvoril sám z civilných áut, ide o dve lady a jednu škodovku. Nevítaných hostí privíta hneď pri vstupe ostnatý drôt na bráne, pripomínajúci železnú oponu.

Expozíciu zberateľ stále rozširuje a neváha ju ukázať aj záujemcom. Počas štátneho sviatku 8. mája dokonca organizuje deň otvorených dverí. Keď je dobré počasie, na svojej žandárskej lade sa vyberie robiť obhliadku po obci.

Dlhoročný chovateľ hovorí, že holuba si vyberá podľa očí

Holuba si vyberám podľa očí, hovorí dlhoročný chovateľ poštových holubov z obce Lovčica-Trubín Jozef Bojo. Tejto záľube sa venuje takmer 50 rokov, na svojom konte má viaceré úspechy. V roku 2010 sa jeho holub zúčastnil na olympiáde v poľskej Poznani, kde si vylietal 11. miesto.

"Stále ho odchovávam, mám aj jeho synov," uviedol pre TASR. Tento holub však nie je podľa jeho slov jediný, ktorému sa podarilo uspieť v súťažiach. O jeho slovách svedčí aj početná zbierka víťazných trofejí z najrôznejších súťaží.

"Najďalej boli moje holuby v belgickom Oostende. Je to viac ako tisíc kilometrov. Ráno ich vypustili a na druhý deň okolo siedmej už boli doma. Holuby niekedy letia aj v noci," skonštatoval Bojo s tým, že najväčším nepriateľom týchto operencov sú dravce. "Doslova čakajú keď letia, a tie prvé špičkové chytajú. Minulý rok som prišiel asi o sedem najlepších holubov," dodal s tým, že ostražitý musí byť aj doma na dvore.

Vo svojom chove má aktuálne viac ako 120 poštových holubov rôznych kmeňov. Mená im nedáva, no každého pozná podľa čísla. "Ja lietam vdovskú metódu. Až pred pretekmi ukážem samičku samcovi a on je potom namotivovaný a rýchlejšie letí domov. Keď priletí domov, tak je dve hodiny so samičkou a potom sa zase rozdelia," vysvetlil s tým, že v poslednom čase sa špecializuje väčšinou na kratšie trate, za ktoré sú považované trate do 300 kilometrov.

Foto: TASR - Jana Vodnáková

Pri chove využíva aj moderné technológie. Kým v minulosti mali holuby pliešky na nohách, dnes má každý svoj čip, ktorý sníma špeciálne zariadenie. Chovateľ tak presne vie, aký čas holub dosiahol. "Dnes je to už moderné, je to jednoduchšie, holuby nemusím chytať," dodal Bojo.

Jozef Bojo nie je jediný, kto sa v obci chovu poštových holubov venuje. Miestna organizácia chovateľov má silnú základňu. "Máme 28 členov, prevažná časť je z obce Lovčica - Trubín, zvyšok z okolitých dedín," priblížil Bojo, ktorý je zároveň predsedom tejto miestnej organizácie.