Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Trestné oznámenie sa týka mestskej spoločnosti Bytový podnik mesta (BPM), ktorá v dôsledku zlúčenia zanikla 1. januára 2016 a jej právnym nástupcom sa stala mestská obchodná spoločnosť MBB.
Autor TASR
Banská Bystrica 29. októbra (TASR) – Poslanec Národnej rady SR a zároveň mestský poslanec v Banskej Bystrici Martin Klus podáva na Generálnu prokuratúru SR trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre podozrenie zo spáchania trestných činov porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku a sprenevery, prípadne iného trestného činu. Urobí tak v stredu (31. 10.) za podpory ďalšieho banskobystrického mestského poslanca Igora Kašpera. Obaja o tom informovali v pondelok na tlačovej besede v Banskej Bystrici.
Trestné oznámenie sa týka mestskej spoločnosti Bytový podnik mesta (BPM), ktorá v dôsledku zlúčenia zanikla 1. januára 2016 a jej právnym nástupcom sa stala mestská obchodná spoločnosť MBB. BPM vlastnil 25 bytov v bytovom dome na Severnej ulici v Banskej Bystrici, ktoré mali byť pôvodne nájomnými bytmi. Tie však BPM mal nevýhodne predať ich zhotoviteľovi.
"Podľa informácií poskytnutých na základe mojej poslaneckej interpelácie z októbra BPM vraj nebol ako zadávateľ zákazky schopný uhradiť dodávateľovi stavby Prima Invest záväzky po lehote splatnosti do 31. decembra 2015 v súvislosti s výstavbou bytového domu. Mali dokonca hroziť blokácia majetku a účtov spoločnosti, ako i narastanie úrokov z omeškania, pričom bolo tiež nevyhnutné splácanie zostatku úveru poskytnutého na výstavbu bytového domu zo strany financujúcej banky VÚB, ako i ďalších záväzkov spoločnosti voči zamestnancom a tretím subjektom. Preto pristúpilo vedenie spoločnosti BPM údajne k jedinému možnému a racionálnemu kroku, a to k predaju 25 bytov v budove na Severnej ulici jej zhotoviteľovi," konštatoval Kašper s tým, že podľa listov vlastníctva k prevodu malo dôjsť 30. decembra 2015, tesne pred zlúčením. Údajne o tom nevedeli žiadny poslanec mestského zastupiteľstva a ani vtedajší členovia dozornej rady z radov poslancov.
"Kúpna cena bola použitá výlučne na vyplatenie celého zostatku úveru voči financujúcej banke a jej zostávajúca časť započítaná oproti splatnej pohľadávke spoločnosti Prima Invest vo výške, v akej sa pohľadávky vzájomne kryli, čo znamená, že po zaplatení dlhov bol výťažok z predaja rovný nule," dodal Kašper.
Ako pokračoval Klus, v roku 2009 poslanci prerokovávali schválenie podmienok prenajímania nájomných bytov a súhlas s predložením žiadosti o poskytnutie podpory z prostriedkov Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB). Výstavbou nájomných bytov, ktoré vzniknú prestavbou objektu na Severnej, malo mesto získať 37 nájomných bytov a byť financované z úveru zo ŠFRB i z vlastných zdrojov. Úver zo ŠFRB mal predstavovať 1.024.715 eur a vlastné zdroje mali byť v celkovej výške takmer 387.000 eur.
Ako tvrdí Klus, podľa dostupných informácií sa mesto neskôr rozhodlo nečerpať výhodný úver zo ŠFRB, ale z neznámych dôvodov uprednostnilo komerčný úver z banky, čo sa mu javí už na prvý pohľad ako nepochopiteľné.
"Prečo sa mesto rozhodne pre drahší komerčný úver než pre štátom podporovaný úver zo ŠFRB? Možno sa len domnievať, že už vtedy sa uvažovalo s nie celkom výhodným prevodom na inú osobu, čomu by úver zo ŠFRB bránil, keďže podmienkou poskytovania tohto úveru na nájomné byty býva záväzok zachovať po niekoľko desiatok rokov nájomný charakter bytov, na výstavbu ktorých sa poskytla dotácia," zdôraznil Klus.
Podľa neho by kompetentní mali zodpovedať viaceré otázky. "Ako je možné, že BPM zrazu nemal z čoho vyplatiť dlh za stavebné práce spoločnosti, ktorá výstavbu realizovala, keď okrem tzv. vlastných zdrojov schválených mestom preukázateľne získal úver z banky? Na aký účel boli peniaze použité? Na začiatku celej investičnej akcie malo mesto bývalý objekt na Severnej ulici aj s pozemkom. Na konci nej nemá mesto, respektíve ním vlastnená obchodná spoločnosť, nič. Mesto by bolo bohatšie, ak by nerobilo vôbec nič. Prečo bola kúpna cena bytov dohodnutá na úrovni, že postačovala len na vykrytie úhrady za stavebné práce zhotoviteľovi a dlhu voči banke, a nie na úrovni, na akej by sa byty dali predať na realitnom trhu za trhovú cenu?" reagoval Klus.
TASR požiadala o reakciu mesto, ktoré je stopercentným akcionárom obchodnej spoločnosti MBB, čiže právneho nástupcu spoločnosti BPM. "Vedenie mesta a spoločnosti MBB sa k tejto téme vyjadrí v stredu," uviedla hovorkyňa banskobystrického primátora Dominika Mojžišová.
Trestné oznámenie sa týka mestskej spoločnosti Bytový podnik mesta (BPM), ktorá v dôsledku zlúčenia zanikla 1. januára 2016 a jej právnym nástupcom sa stala mestská obchodná spoločnosť MBB. BPM vlastnil 25 bytov v bytovom dome na Severnej ulici v Banskej Bystrici, ktoré mali byť pôvodne nájomnými bytmi. Tie však BPM mal nevýhodne predať ich zhotoviteľovi.
"Podľa informácií poskytnutých na základe mojej poslaneckej interpelácie z októbra BPM vraj nebol ako zadávateľ zákazky schopný uhradiť dodávateľovi stavby Prima Invest záväzky po lehote splatnosti do 31. decembra 2015 v súvislosti s výstavbou bytového domu. Mali dokonca hroziť blokácia majetku a účtov spoločnosti, ako i narastanie úrokov z omeškania, pričom bolo tiež nevyhnutné splácanie zostatku úveru poskytnutého na výstavbu bytového domu zo strany financujúcej banky VÚB, ako i ďalších záväzkov spoločnosti voči zamestnancom a tretím subjektom. Preto pristúpilo vedenie spoločnosti BPM údajne k jedinému možnému a racionálnemu kroku, a to k predaju 25 bytov v budove na Severnej ulici jej zhotoviteľovi," konštatoval Kašper s tým, že podľa listov vlastníctva k prevodu malo dôjsť 30. decembra 2015, tesne pred zlúčením. Údajne o tom nevedeli žiadny poslanec mestského zastupiteľstva a ani vtedajší členovia dozornej rady z radov poslancov.
"Kúpna cena bola použitá výlučne na vyplatenie celého zostatku úveru voči financujúcej banke a jej zostávajúca časť započítaná oproti splatnej pohľadávke spoločnosti Prima Invest vo výške, v akej sa pohľadávky vzájomne kryli, čo znamená, že po zaplatení dlhov bol výťažok z predaja rovný nule," dodal Kašper.
Ako pokračoval Klus, v roku 2009 poslanci prerokovávali schválenie podmienok prenajímania nájomných bytov a súhlas s predložením žiadosti o poskytnutie podpory z prostriedkov Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB). Výstavbou nájomných bytov, ktoré vzniknú prestavbou objektu na Severnej, malo mesto získať 37 nájomných bytov a byť financované z úveru zo ŠFRB i z vlastných zdrojov. Úver zo ŠFRB mal predstavovať 1.024.715 eur a vlastné zdroje mali byť v celkovej výške takmer 387.000 eur.
Ako tvrdí Klus, podľa dostupných informácií sa mesto neskôr rozhodlo nečerpať výhodný úver zo ŠFRB, ale z neznámych dôvodov uprednostnilo komerčný úver z banky, čo sa mu javí už na prvý pohľad ako nepochopiteľné.
"Prečo sa mesto rozhodne pre drahší komerčný úver než pre štátom podporovaný úver zo ŠFRB? Možno sa len domnievať, že už vtedy sa uvažovalo s nie celkom výhodným prevodom na inú osobu, čomu by úver zo ŠFRB bránil, keďže podmienkou poskytovania tohto úveru na nájomné byty býva záväzok zachovať po niekoľko desiatok rokov nájomný charakter bytov, na výstavbu ktorých sa poskytla dotácia," zdôraznil Klus.
Podľa neho by kompetentní mali zodpovedať viaceré otázky. "Ako je možné, že BPM zrazu nemal z čoho vyplatiť dlh za stavebné práce spoločnosti, ktorá výstavbu realizovala, keď okrem tzv. vlastných zdrojov schválených mestom preukázateľne získal úver z banky? Na aký účel boli peniaze použité? Na začiatku celej investičnej akcie malo mesto bývalý objekt na Severnej ulici aj s pozemkom. Na konci nej nemá mesto, respektíve ním vlastnená obchodná spoločnosť, nič. Mesto by bolo bohatšie, ak by nerobilo vôbec nič. Prečo bola kúpna cena bytov dohodnutá na úrovni, že postačovala len na vykrytie úhrady za stavebné práce zhotoviteľovi a dlhu voči banke, a nie na úrovni, na akej by sa byty dali predať na realitnom trhu za trhovú cenu?" reagoval Klus.
TASR požiadala o reakciu mesto, ktoré je stopercentným akcionárom obchodnej spoločnosti MBB, čiže právneho nástupcu spoločnosti BPM. "Vedenie mesta a spoločnosti MBB sa k tejto téme vyjadrí v stredu," uviedla hovorkyňa banskobystrického primátora Dominika Mojžišová.
