Prvá písomná zmienka o obci Moštenica v okrese Banská Bystrica pochádza z roku 1340, keď územie osídľovali nemeckí kolonisti, teda baníci, ktorí tam ťažili železnú rudu, meď i striebro.
Autor TASR
Moštenica 23. júla (TASR) – Prvá písomná zmienka o obci Moštenica v okrese Banská Bystrica pochádza z roku 1340, keď územie osídľovali nemeckí kolonisti, teda baníci, ktorí tam ťažili železnú rudu, meď i striebro. V tom období bola známa ako Mosnyce, neskôr ako Gaza Mosthenicze či Hütten Moschenitz alebo Mostenitz.
"Okolo roku 1460 na túto oblasť upriamila pozornosť ťažiarska Thurzovsko-fuggerovská spoločnosť, ktorá tu postavila najstaršie pece v Európe. Už vtedy, takpovediac priemyselným spôsobom, odlučovali meď od striebra pomocou olova. Toto trvalo až do 18. storočia, kým neprišiel útlm. Spracovávala sa tu ruda zo Starých Hôr a Španej Doliny. Nemecké priezviská boli typické pre Moštenicu, choďte na cintorín a uvidíte," konštatoval pre TASR starosta Moštenice Ján Lupták.
V obci je stále vidieť telesá náhonov vodných kolies, ktorými sa spojili dva potoky na pohon scedzovacej huty. S výstavbou hút súvisel aj rozvoj obytných a podnikových domov. Keď v polovici 16. storočia zaznamenala mediarska spoločnosť najväčší rozmach výroby medi a striebra, dala postaviť tiež administratívnu budovu, dnešné sídlo obecného úradu, nad vchodom ktorého je dodnes zachovaný dobový nápis.
"Po útlme hutníckej doby chlapi začali robiť v okolitých fabrikách, najmä v Podbrezovej a v Hronci. Ženy boli doma, starali sa o dobytok, políčka a, samozrejme, o deti, ktorých tu bolo neúrekom, nie ako dnes," poznamenal Lupták.
Dedina, ktorú návštevníci označujú za nedotknutý kút nízkotatranskej prírody, má dnes cez 200 stálych obyvateľov, prevažne starších. Za prácou dochádzajú do Banskej Bystrice alebo do Slovenskej Ľupče. V obci evidujú troch nezamestnaných, ktorí starostovi pomáhajú pri rôznych verejnoprospešných prácach.
"Je tu stále čo robiť, aspoň nemusím byť furt v montérkach," povzdychla si hlava obce.
Podľa starostu cez víkendy a letné dovolenky počet obyvateľov narastá, najmä, keď poprichádzajú chalupári. Je tam 30 až 40 chalúp, v chatovej osade Moštenica-Kyslá okolo 50 až 60.
Moštenica je koncovou dedinou, asi deväť kilometrov za ňou do kopca je národná kultúrna pamiatka Kalište, niekdajšia obec vypálená nacistami, kam sa už život nikdy nevrátil.
V obci sa nachádza aj klasicistický kostol Povýšenia sv. kríža z roku 1846 s obrazom Ukrižovania od J. B. Klemensa. Postavili ho na základe písomnej žiadosti cisársko-kráľovskej komory na podnet obyvateľov Moštenice a blízkeho Hiadľa.
"Okolo roku 1460 na túto oblasť upriamila pozornosť ťažiarska Thurzovsko-fuggerovská spoločnosť, ktorá tu postavila najstaršie pece v Európe. Už vtedy, takpovediac priemyselným spôsobom, odlučovali meď od striebra pomocou olova. Toto trvalo až do 18. storočia, kým neprišiel útlm. Spracovávala sa tu ruda zo Starých Hôr a Španej Doliny. Nemecké priezviská boli typické pre Moštenicu, choďte na cintorín a uvidíte," konštatoval pre TASR starosta Moštenice Ján Lupták.
V obci je stále vidieť telesá náhonov vodných kolies, ktorými sa spojili dva potoky na pohon scedzovacej huty. S výstavbou hút súvisel aj rozvoj obytných a podnikových domov. Keď v polovici 16. storočia zaznamenala mediarska spoločnosť najväčší rozmach výroby medi a striebra, dala postaviť tiež administratívnu budovu, dnešné sídlo obecného úradu, nad vchodom ktorého je dodnes zachovaný dobový nápis.
"Po útlme hutníckej doby chlapi začali robiť v okolitých fabrikách, najmä v Podbrezovej a v Hronci. Ženy boli doma, starali sa o dobytok, políčka a, samozrejme, o deti, ktorých tu bolo neúrekom, nie ako dnes," poznamenal Lupták.
Dedina, ktorú návštevníci označujú za nedotknutý kút nízkotatranskej prírody, má dnes cez 200 stálych obyvateľov, prevažne starších. Za prácou dochádzajú do Banskej Bystrice alebo do Slovenskej Ľupče. V obci evidujú troch nezamestnaných, ktorí starostovi pomáhajú pri rôznych verejnoprospešných prácach.
"Je tu stále čo robiť, aspoň nemusím byť furt v montérkach," povzdychla si hlava obce.
Podľa starostu cez víkendy a letné dovolenky počet obyvateľov narastá, najmä, keď poprichádzajú chalupári. Je tam 30 až 40 chalúp, v chatovej osade Moštenica-Kyslá okolo 50 až 60.
Moštenica je koncovou dedinou, asi deväť kilometrov za ňou do kopca je národná kultúrna pamiatka Kalište, niekdajšia obec vypálená nacistami, kam sa už život nikdy nevrátil.
V obci sa nachádza aj klasicistický kostol Povýšenia sv. kríža z roku 1846 s obrazom Ukrižovania od J. B. Klemensa. Postavili ho na základe písomnej žiadosti cisársko-kráľovskej komory na podnet obyvateľov Moštenice a blízkeho Hiadľa.