Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Osem ľudí z rôznych regiónov Slovenska prišlo na Muráň pomôcť bez nároku na odmenu. Pri práci dobrovoľníci využívali aj tzv. klčovrátok, drevené zariadenie na vytrhávanie koreňov a dvíhanie kameňov.
Autor TASR
Muráň 9. augusta (TASR) – Do obnovy Muránskeho hradu v okrese Revúca sa počas tohtoročnej sezóny v organizovanej forme zapojili aj dobrovoľníci. Ako TASR informoval koordinátor pamiatkovej obnovy hradu Kamil Nováčik, záchranných prác sa počas celodennej brigády zúčastnilo osem ľudí z rôznych regiónov Slovenska, ktorí prišli na Muráň pomôcť bez nároku na odmenu.
„Pomáhali nám s odstraňovaním koreňov a hlavne s dopravou stavebného materiálu, čiže s vyberaním kameňov, ktorých máme v súčasnosti už nedostatok, pretože murujeme pomerne veľké plochy na Hlavnej veži. Chýbajú nám predovšetkým kamene, ktoré sú potrebné do lícových strán a musia mať určité proporcie,“ priblížil Nováčik a dodal, že dobrovoľníci sa pod odborným dohľadom zapojili aj priamo do murovania tradičnou metódou za použitia vápennej malty.
Pri práci dobrovoľníci využívali aj takzvaný 'klčovrátok', drevené zariadenie na vytrhávanie koreňov a dvíhanie kameňov. Zhotovil ho Dezider Dorka z Muráňa, jeden z bývalých pracovníkov, ktorí opravovali hrad v predchádzajúcich rokoch. „Uvažoval som, ako si uľahčiť náročné vyťahovanie koreňov. Po práci som si teda z dreva vyrobil akési navíjacie zariadenie, ktoré som pripevnil na strom a za pomoci lana som korene oveľa ľahšie vytrhával zo zeme ,“ načrtol Dorka, ktorý sa aktuálnej brigády takisto zúčastnil ako dobrovoľník.
VIDEO: Muránsky hrad počas tejto sezóny obnovovali aj dobrovoľníci
Neskôr však pracoval v časti hradu, kde nebol vhodný strom, preto vyrobil ešte dve verzie svojho zariadenia, ktoré už nepotrebovali takého upevnenie. „Nejaký priamy vzor alebo predlohu som pri výrobe tohto stroja nemal. Intenzívne sa však zaujímam o históriu a čítal som aj o rôznych rumpáloch i stavebných strojoch zo stredoveku, takže je možné, že ma to nejako podvedome inšpirovalo,“ vysvetlil Dorka.
Najmladším z dobrovoľníkov bol 12-ročný Michal Beník z obce Sušany v Poltárskom okrese. „Práca nám šla celkom rýchlo. Najviac sa mi páčilo hľadanie a nosenie kameňov, keď sme vytvorili živú reťaz. Celkovo mám z hradu pekné zážitky a dobrý pocit,“ uviedol pre TASR.
Na Muráni podľa koordinátora však v istej forme existuje dobrovoľníctvo už niekoľko posledných rokov. „S vynášaním piesku a vápna nám cez autom neprístupný úsek pod hradom výdatne pomáhajú návštevníci. Odhadom počas celej sezóny vynesú asi 40 až 50 percent celkového objemu tohto stavebného materiálu,“ uviedol Nováčik.
Okrem dobrovoľníkov pri obnove a záchranných prácach na hrade Muráň počas celej sezóny pracuje 18 nezamestnaných z obce. Prácu získali vďaka finančnej podpore vo výške 28 000 eur od ministerstva kultúry prostredníctvom programu Obnovme si svoj dom, podprogram 1.4 – Zapojenie nezamestnaných do obnovy kultúrneho dedičstva. Aj počas tohto roka sa podľa Nováčika prioritne zameriavajú predovšetkým na miesta akútne vyžadujúce zásah.
„Pomáhali nám s odstraňovaním koreňov a hlavne s dopravou stavebného materiálu, čiže s vyberaním kameňov, ktorých máme v súčasnosti už nedostatok, pretože murujeme pomerne veľké plochy na Hlavnej veži. Chýbajú nám predovšetkým kamene, ktoré sú potrebné do lícových strán a musia mať určité proporcie,“ priblížil Nováčik a dodal, že dobrovoľníci sa pod odborným dohľadom zapojili aj priamo do murovania tradičnou metódou za použitia vápennej malty.
Pri práci dobrovoľníci využívali aj takzvaný 'klčovrátok', drevené zariadenie na vytrhávanie koreňov a dvíhanie kameňov. Zhotovil ho Dezider Dorka z Muráňa, jeden z bývalých pracovníkov, ktorí opravovali hrad v predchádzajúcich rokoch. „Uvažoval som, ako si uľahčiť náročné vyťahovanie koreňov. Po práci som si teda z dreva vyrobil akési navíjacie zariadenie, ktoré som pripevnil na strom a za pomoci lana som korene oveľa ľahšie vytrhával zo zeme ,“ načrtol Dorka, ktorý sa aktuálnej brigády takisto zúčastnil ako dobrovoľník.
VIDEO: Muránsky hrad počas tejto sezóny obnovovali aj dobrovoľníci
Neskôr však pracoval v časti hradu, kde nebol vhodný strom, preto vyrobil ešte dve verzie svojho zariadenia, ktoré už nepotrebovali takého upevnenie. „Nejaký priamy vzor alebo predlohu som pri výrobe tohto stroja nemal. Intenzívne sa však zaujímam o históriu a čítal som aj o rôznych rumpáloch i stavebných strojoch zo stredoveku, takže je možné, že ma to nejako podvedome inšpirovalo,“ vysvetlil Dorka.
Najmladším z dobrovoľníkov bol 12-ročný Michal Beník z obce Sušany v Poltárskom okrese. „Práca nám šla celkom rýchlo. Najviac sa mi páčilo hľadanie a nosenie kameňov, keď sme vytvorili živú reťaz. Celkovo mám z hradu pekné zážitky a dobrý pocit,“ uviedol pre TASR.
Na Muráni podľa koordinátora však v istej forme existuje dobrovoľníctvo už niekoľko posledných rokov. „S vynášaním piesku a vápna nám cez autom neprístupný úsek pod hradom výdatne pomáhajú návštevníci. Odhadom počas celej sezóny vynesú asi 40 až 50 percent celkového objemu tohto stavebného materiálu,“ uviedol Nováčik.
Okrem dobrovoľníkov pri obnove a záchranných prácach na hrade Muráň počas celej sezóny pracuje 18 nezamestnaných z obce. Prácu získali vďaka finančnej podpore vo výške 28 000 eur od ministerstva kultúry prostredníctvom programu Obnovme si svoj dom, podprogram 1.4 – Zapojenie nezamestnaných do obnovy kultúrneho dedičstva. Aj počas tohto roka sa podľa Nováčika prioritne zameriavajú predovšetkým na miesta akútne vyžadujúce zásah.
