Samotný závesok je tvorený stredovým plochým kotúčom, na ktorom je umiestnený plastický vystupujúci rovnoramenný kríž.
Autor TASR
Rimavská Sobota 6. novembra (TASR) – Bronzový závesok typu Včelince – Nagyhángos je aktuálnym predmetom mesiaca, ktorý do konca novembra vystavuje Gemersko-malohontské múzeum (GMM) v Rimavskej Sobote. Podľa slov jeho archeológa Alexandra Botoša bol závesok súčasťou veľkého depotu (pokladu) bronzových predmetov, ktorý pozostával zo 177 kusov.
„Depot bol objavený v roku 1907 vo Včelinciach, na pozemku Bélu Szilárdyho, v polohe Lászlófala. Pre GMM ho zachránil včelinský notár Rafael Osváth. Depot pochádza zo začiatku strednej doby bronzovej (1500 – 1450 pred naším letopočtom) a patrí do horizontu takzvaných kosziderských depotov. Je produktom vyspelého severokarpatského bronziarstva,“ priblížil Botoš.
Samotný závesok je tvorený stredovým plochým kotúčom, na ktorom je umiestnený plastický vystupujúci rovnoramenný kríž. Na plochý kotúč nasadajú dva výčnelky v podobe rohov v adoračnom geste. Tretí roh sa nezachoval.
„Rohatý závesok typu Včelince - Nagyhángos má unikátne postavenie európskeho významu, nakoľko bol vyhotovený podľa východostredomorských predlôh. Je tiež dokladom kontaktov Karpatskej kotliny, ako aj samotného Gemera, s vyspelou minojskou civilizáciou v dobe bronzovej,“ dodal archeológ.
„Depot bol objavený v roku 1907 vo Včelinciach, na pozemku Bélu Szilárdyho, v polohe Lászlófala. Pre GMM ho zachránil včelinský notár Rafael Osváth. Depot pochádza zo začiatku strednej doby bronzovej (1500 – 1450 pred naším letopočtom) a patrí do horizontu takzvaných kosziderských depotov. Je produktom vyspelého severokarpatského bronziarstva,“ priblížil Botoš.
Samotný závesok je tvorený stredovým plochým kotúčom, na ktorom je umiestnený plastický vystupujúci rovnoramenný kríž. Na plochý kotúč nasadajú dva výčnelky v podobe rohov v adoračnom geste. Tretí roh sa nezachoval.
„Rohatý závesok typu Včelince - Nagyhángos má unikátne postavenie európskeho významu, nakoľko bol vyhotovený podľa východostredomorských predlôh. Je tiež dokladom kontaktov Karpatskej kotliny, ako aj samotného Gemera, s vyspelou minojskou civilizáciou v dobe bronzovej,“ dodal archeológ.