Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Po roku 1989 vzniklo niekoľko iniciatív na obnovu života v kláštore. Konali sa tam koncerty, ale aj rôzne stretnutia záujmových občianskych skupín.
Autor TASR
Bzovík 29. januára (TASR) - O ďalší grant na obnovu stredovekého kláštora v obci Bzovík v okrese Krupina žiada tento rok tamojšia samospráva Ministerstvo kultúry SR. Za sumu 41.106 eur by chceli opraviť niektoré obvodové steny a strechu kláštora.
"Z programu Obnovme si svoj dom ministerstva kultúry získala obec grant naposledy v roku 2011," povedal TASR nový starosta Boris Sedmák. Bolo to približne 20.000 eur, ktoré sa použili na rekonštrukciu mosta a vstupnej brány a na niektoré nosné drevené konštrukcie. Odstránili sa tak viaceré nebezpečenstvá, ktoré hrozili návštevníkom pri vstupe do areálu. "Aj keď sme odvtedy žiadali o príspevok každý rok, peniaze sme už nedostali," konštatoval starosta.
Napríklad v roku 2012 žiadali o ďalších viac ako 130.000 eur a to na obnovu kláštornej kaplnky, podporu im však neschválili. Podľa vtedajších odhadov by na celkovú obnovu kláštora s kaplnkou na nádvorí bolo treba niekoľko miliónov eur.
Prvá písomná zmienka o kláštore v Bzovíku pochádza z roku 1135. Obec si teda tento rok pripomenie 880 rokov od vzniku zápisu.
Stredoveký opevnený kláštor získala obec od štátu pred piatimi rokmi za 3700 eur. V zmluve o prevode majetku, ktorú v tom čase obec podpísala so štátom, je zakotvené, že dedina musí pamiatku najmenej päť rokov využívať na kultúrne účely. Podľa vtedajšej starostky o iné ako kultúrne využitie tejto pamiatky obci ani nešlo. "Náš zámer je vybudovať tam galériu a múzeum Hontu a mať v nej napríklad aj sobášnu miestnosť," uviedla pre TASR.
Objekt vznikol pôvodne ako benediktínsky kláštor zasvätený prvému uhorskému kráľovi Štefanovi. Románsky dvojvežový kostol, ku ktorému pribudla neskôr po dostavbách kláštorná budova, bol jednou z našich najvýznamnejších románskych stavebných pamiatok.
Začiatkom 16. storočia sa jeho majiteľom stal Žigmund Balaša. Ten v roku 1530 z kláštora vyhnal rehoľníkov a objekt obstaval mohutným opevnením. Celý areál chránili široké priekopy a mohutné nárožné bašty.
V roku 1620 hrad vyhorel a koncom 17. storočia sa opäť vrátil cirkvi. V roku 1678 ho dobyli povstalci Imricha Tököliho. Po krátkom vlastníctve rádu jezuitov a ostrihomského arcibiskupa začal objekt začiatkom 19. storočia pustnúť. Poslednú ranu v procese chátrania mu uštedrili boje počas druhej svetovej vojny i následné ničenie miestnymi obyvateľmi.
Po roku 1989 vzniklo niekoľko iniciatív na obnovu života v kláštore. Konali sa tam koncerty, ale aj rôzne stretnutia záujmových občianskych skupín.
"Z programu Obnovme si svoj dom ministerstva kultúry získala obec grant naposledy v roku 2011," povedal TASR nový starosta Boris Sedmák. Bolo to približne 20.000 eur, ktoré sa použili na rekonštrukciu mosta a vstupnej brány a na niektoré nosné drevené konštrukcie. Odstránili sa tak viaceré nebezpečenstvá, ktoré hrozili návštevníkom pri vstupe do areálu. "Aj keď sme odvtedy žiadali o príspevok každý rok, peniaze sme už nedostali," konštatoval starosta.
Napríklad v roku 2012 žiadali o ďalších viac ako 130.000 eur a to na obnovu kláštornej kaplnky, podporu im však neschválili. Podľa vtedajších odhadov by na celkovú obnovu kláštora s kaplnkou na nádvorí bolo treba niekoľko miliónov eur.
Stredoveký opevnený kláštor získala obec od štátu
Prvá písomná zmienka o kláštore v Bzovíku pochádza z roku 1135. Obec si teda tento rok pripomenie 880 rokov od vzniku zápisu.
Stredoveký opevnený kláštor získala obec od štátu pred piatimi rokmi za 3700 eur. V zmluve o prevode majetku, ktorú v tom čase obec podpísala so štátom, je zakotvené, že dedina musí pamiatku najmenej päť rokov využívať na kultúrne účely. Podľa vtedajšej starostky o iné ako kultúrne využitie tejto pamiatky obci ani nešlo. "Náš zámer je vybudovať tam galériu a múzeum Hontu a mať v nej napríklad aj sobášnu miestnosť," uviedla pre TASR.
Objekt vznikol pôvodne ako benediktínsky kláštor zasvätený prvému uhorskému kráľovi Štefanovi. Románsky dvojvežový kostol, ku ktorému pribudla neskôr po dostavbách kláštorná budova, bol jednou z našich najvýznamnejších románskych stavebných pamiatok.
Po krátkom vlastníctve rádu jezuitov a ostrihomského arcibiskupa začal objekt začiatkom 19. storočia pustnúť.
Začiatkom 16. storočia sa jeho majiteľom stal Žigmund Balaša. Ten v roku 1530 z kláštora vyhnal rehoľníkov a objekt obstaval mohutným opevnením. Celý areál chránili široké priekopy a mohutné nárožné bašty.
V roku 1620 hrad vyhorel a koncom 17. storočia sa opäť vrátil cirkvi. V roku 1678 ho dobyli povstalci Imricha Tököliho. Po krátkom vlastníctve rádu jezuitov a ostrihomského arcibiskupa začal objekt začiatkom 19. storočia pustnúť. Poslednú ranu v procese chátrania mu uštedrili boje počas druhej svetovej vojny i následné ničenie miestnymi obyvateľmi.
Po roku 1989 vzniklo niekoľko iniciatív na obnovu života v kláštore. Konali sa tam koncerty, ale aj rôzne stretnutia záujmových občianskych skupín.
