Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Z hľadiska medzinárodného porovnania má Slovensko podľa údajov Eurostatu druhú najvyššiu dlhodobú nezamestnanosť spomedzi krajín Európskej únie.
Autor TASR
Bratislava 25. septembra (TASR) - Napriek tomu, že nezamestnanosť na Slovensku klesá, na úradoch práce je stále veľa dlhodobo nezamestnaných. V Bratislavskom kraji je dlhodobo bez práce tretina nezamestnaných, v Košickom kraji však až pätina. Vyplýva to z aktuálnej analýzy Poštovej banky, ktorú zostavila na základe údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR) SR.
Podľa údajov ÚPSVR SR je na Slovensku dlhodobo bez práce polovica, teda 50,1 % nezamestnaných. "Podľa údajov Štatistického úradu SR či štatistického úradu EÚ Eurostatu je ale tento podiel ešte vyšší a dlhodobo bez práce sú až tri pätiny nezamestnaných. Rozdiely spočívajú v odlišnej metodike výpočtu spomínaných inštitúcií," priblížila analytička banky Jana Glasová.
Ako ďalej vyplýva z analýzy, kratšie ako tri mesiace je na úrade práce evidovaný len každý piaty Slovák a menej ako sedem mesiacov strávi v evidencii nezamestnaných len zhruba tretina našincov. "Kratšie ako rok je bez práce polovica nezamestnaných Slovákov, druhá polovica strávi na úradoch práce viac ako rok. Ešte zarážajúcejšia je skutočnosť, že viac než pätina spomedzi nezamestnaných je bez práce dlhšie ako štyri roky," vyčíslila Glasová. Analytici banky pritom predpokladajú, že do tejto skupiny spadajú najmä ľudia s nedostatočným vzdelaním alebo ľudia bez vzdelania.
Na Slovensku pritom stále pretrvávajú regionálne rozdiely. Platí to aj v prípade dlhodobej nezamestnanosti. "Najvyššia je v Banskobystrickom a Košickom kraji, kde sú dlhodobo bez práce až takmer tri pätiny nezamestnaných. Naopak, najnižší podiel dlhodobo nezamestnaných je v trnavskom a bratislavskom regióne, kde nedosahuje ani tretinu," doplnila Glasová. Z hľadiska jednotlivých miest je najvyššia dlhodobá nezamestnanosť v Rimavskej Sobote, nasleduje Poltár a Rožňava. Najnižšia je v Trnave, kde je dlhodobo bez práce len pätina nezamestnaných.
Z hľadiska medzinárodného porovnania má Slovensko podľa údajov Eurostatu druhú najvyššiu dlhodobú nezamestnanosť spomedzi krajín Európskej únie. "Slovensko predbehlo iba Grécko, kde podiel dlhodobo nezamestnaných predstavuje až 70 % z celkového počtu ľudí bez práce. Na čele rebríčka ale nájdeme aj ďalšie krajiny, ktoré silno pocítili dopady hospodárskej krízy, ako napríklad Taliansko, Írsko či Portugalsko," priblížila Glasová.
Zároveň uviedla, že viac než 50-% dlhodobá nezamestnanosť je až v 10 krajinách spomedzi krajín únie. "Dlhodobá nezamestnanosť je však problémom aj celej únie, keďže dlhodobo bez práce je až 46 % nezamestnaných Európanov. Vo Švédsku je dlhodobá nezamestnanosť najnižšia a bez práce dlhšie ako jeden rok je len 18 % tamojších nezamestnaných obyvateľov," dodala Glasová.
Podľa údajov ÚPSVR SR je na Slovensku dlhodobo bez práce polovica, teda 50,1 % nezamestnaných. "Podľa údajov Štatistického úradu SR či štatistického úradu EÚ Eurostatu je ale tento podiel ešte vyšší a dlhodobo bez práce sú až tri pätiny nezamestnaných. Rozdiely spočívajú v odlišnej metodike výpočtu spomínaných inštitúcií," priblížila analytička banky Jana Glasová.
Ako ďalej vyplýva z analýzy, kratšie ako tri mesiace je na úrade práce evidovaný len každý piaty Slovák a menej ako sedem mesiacov strávi v evidencii nezamestnaných len zhruba tretina našincov. "Kratšie ako rok je bez práce polovica nezamestnaných Slovákov, druhá polovica strávi na úradoch práce viac ako rok. Ešte zarážajúcejšia je skutočnosť, že viac než pätina spomedzi nezamestnaných je bez práce dlhšie ako štyri roky," vyčíslila Glasová. Analytici banky pritom predpokladajú, že do tejto skupiny spadajú najmä ľudia s nedostatočným vzdelaním alebo ľudia bez vzdelania.
Na Slovensku pritom stále pretrvávajú regionálne rozdiely. Platí to aj v prípade dlhodobej nezamestnanosti. "Najvyššia je v Banskobystrickom a Košickom kraji, kde sú dlhodobo bez práce až takmer tri pätiny nezamestnaných. Naopak, najnižší podiel dlhodobo nezamestnaných je v trnavskom a bratislavskom regióne, kde nedosahuje ani tretinu," doplnila Glasová. Z hľadiska jednotlivých miest je najvyššia dlhodobá nezamestnanosť v Rimavskej Sobote, nasleduje Poltár a Rožňava. Najnižšia je v Trnave, kde je dlhodobo bez práce len pätina nezamestnaných.
Z hľadiska medzinárodného porovnania má Slovensko podľa údajov Eurostatu druhú najvyššiu dlhodobú nezamestnanosť spomedzi krajín Európskej únie. "Slovensko predbehlo iba Grécko, kde podiel dlhodobo nezamestnaných predstavuje až 70 % z celkového počtu ľudí bez práce. Na čele rebríčka ale nájdeme aj ďalšie krajiny, ktoré silno pocítili dopady hospodárskej krízy, ako napríklad Taliansko, Írsko či Portugalsko," priblížila Glasová.
Zároveň uviedla, že viac než 50-% dlhodobá nezamestnanosť je až v 10 krajinách spomedzi krajín únie. "Dlhodobá nezamestnanosť je však problémom aj celej únie, keďže dlhodobo bez práce je až 46 % nezamestnaných Európanov. Vo Švédsku je dlhodobá nezamestnanosť najnižšia a bez práce dlhšie ako jeden rok je len 18 % tamojších nezamestnaných obyvateľov," dodala Glasová.
