V nás sú vedomosti a zručnosti a okolo nás je prostredie a informácie, ktoré k nám prichádzajú zvonku, priblížila hlavnú myšlienku Chudjaková s tým, že projekt sa skladal zo 4 tematických blokov.
Autor TASR
,aktualizované Lučenec 27. novembra (TASR) – Realizácia dlhodobých aktivít zameraných na posilnenie integrácie, samostatnosti a rozvoj špecifických zručností i návykov bola hlavným cieľom projektu Rovnováha v nás a okolo nás, ktorý zorganizovala Základná organizácia Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ZO ÚNSS) v Lučenci. Vypracovala ho jej predsedníčka a sociálna poradkyňa Renata Oláhová spolu s podpredsedníčkou Veronikou Chudjakovou.
„Projekt zahŕňal v priamom aj prenesenom význame rovnováhu. V nás sú vedomosti a zručnosti a okolo nás je prostredie a informácie, ktoré k nám prichádzajú zvonku,“ priblížila jeho hlavnú myšlienku Chudjaková s tým, že sa skladal zo štyroch základných tematických blokov.
„Prvým boli Turistické a relaxačné aktivity. Zahŕňali dvojdňový výlet do Vysokých Tatier a splavovanie Hrona. Druhý mal názov Chémia bez vzorcov a skladal sa z dvoch prednášok – jedna sa venovala chémii v potravinách a chemickým procesom v ľudskom tele v súvislosti so zdravím, aj s ohľadom na zrakové postihnutie. Ďalšia prednáška patrila chémii v životnom prostredí a vplyvom na človeka,“ prezradila podpredsedníčka.
Tretí blok sa nazýval Harmónia. „Týkal sa energie v nás, napríklad prostredníctvom byliniek a kúr, ktorými si vieme pomôcť, aby sme dosiahli rovnováhu vo svojom tele. Bol však zameraný i na energie v prostredí, teda napríklad zariadenie kancelárií a bytov, kde pracujeme a žijeme,“ načrtla.
Posledný blok, Sociálno-komunikačné zručnosti a právne minimum pri efektívnej ochrane práv spotrebiteľa, bol podľa Chudjakovej rozsiahly a pozostával z piatich prednášok. „Dve sa týkali sociálno-komunikačných zručností vrátane ich nácviku a tri právneho minima,“ uviedla s tým, že ich obsahom boli napríklad základné pojmy z oblasti ochrany spotrebiteľa či informácie, s ktorými sa ľudia môžu stretnúť vo všeobecných obchodných a úverových podmienkach.
„Do projektu sa zapojilo celkovo 23 zrakovo postihnutých našej ZO. Účastníci sa nemuseli zúčastniť všetkých spomínaných blokov, vyberali si podľa záujmu, teda podľa toho, ktorá oblasť sa im páčila,“ ozrejmila Oláhová. „Napríklad prvého bloku, ktorý som viedla ja, sa v prípade výletu do Tatier zúčastnilo 25 osôb vrátane sprievodcov. Na splave nás bolo 21 a na sociálno-komunikačné zručnosti prišlo 11 našich členov,“ dodala.
Ďalšími vedľajšími cieľmi projektu bolo podľa jej slov informovanie verejnosti cez mediálne výstupy, záverečné stretnutie všetkých zúčastnených strán a vytvorenie brožúry pre každého z účastníkov projektu, vrátane lektorov, s textovou časťou zo vzdelávacích aktivít a s obrazovou časťou z celého priebehu projektu.
„Uskutočnila sa aj fotografická reportáž z projektu, ktorá dokumentovala jeho priebeh do termínu konania výstavy Cesta svetla v Dome Matice slovenskej v Lučenci. Jej súčasťou boli i fotografie, vyhotovené počas troch blokov projektu,“ zakončila Oláhová.
„Projekt zahŕňal v priamom aj prenesenom význame rovnováhu. V nás sú vedomosti a zručnosti a okolo nás je prostredie a informácie, ktoré k nám prichádzajú zvonku,“ priblížila jeho hlavnú myšlienku Chudjaková s tým, že sa skladal zo štyroch základných tematických blokov.
„Prvým boli Turistické a relaxačné aktivity. Zahŕňali dvojdňový výlet do Vysokých Tatier a splavovanie Hrona. Druhý mal názov Chémia bez vzorcov a skladal sa z dvoch prednášok – jedna sa venovala chémii v potravinách a chemickým procesom v ľudskom tele v súvislosti so zdravím, aj s ohľadom na zrakové postihnutie. Ďalšia prednáška patrila chémii v životnom prostredí a vplyvom na človeka,“ prezradila podpredsedníčka.
Tretí blok sa nazýval Harmónia. „Týkal sa energie v nás, napríklad prostredníctvom byliniek a kúr, ktorými si vieme pomôcť, aby sme dosiahli rovnováhu vo svojom tele. Bol však zameraný i na energie v prostredí, teda napríklad zariadenie kancelárií a bytov, kde pracujeme a žijeme,“ načrtla.
Posledný blok, Sociálno-komunikačné zručnosti a právne minimum pri efektívnej ochrane práv spotrebiteľa, bol podľa Chudjakovej rozsiahly a pozostával z piatich prednášok. „Dve sa týkali sociálno-komunikačných zručností vrátane ich nácviku a tri právneho minima,“ uviedla s tým, že ich obsahom boli napríklad základné pojmy z oblasti ochrany spotrebiteľa či informácie, s ktorými sa ľudia môžu stretnúť vo všeobecných obchodných a úverových podmienkach.
„Do projektu sa zapojilo celkovo 23 zrakovo postihnutých našej ZO. Účastníci sa nemuseli zúčastniť všetkých spomínaných blokov, vyberali si podľa záujmu, teda podľa toho, ktorá oblasť sa im páčila,“ ozrejmila Oláhová. „Napríklad prvého bloku, ktorý som viedla ja, sa v prípade výletu do Tatier zúčastnilo 25 osôb vrátane sprievodcov. Na splave nás bolo 21 a na sociálno-komunikačné zručnosti prišlo 11 našich členov,“ dodala.
Ďalšími vedľajšími cieľmi projektu bolo podľa jej slov informovanie verejnosti cez mediálne výstupy, záverečné stretnutie všetkých zúčastnených strán a vytvorenie brožúry pre každého z účastníkov projektu, vrátane lektorov, s textovou časťou zo vzdelávacích aktivít a s obrazovou časťou z celého priebehu projektu.
„Uskutočnila sa aj fotografická reportáž z projektu, ktorá dokumentovala jeho priebeh do termínu konania výstavy Cesta svetla v Dome Matice slovenskej v Lučenci. Jej súčasťou boli i fotografie, vyhotovené počas troch blokov projektu,“ zakončila Oláhová.