Nižný Skálnik 27. júla (TASR) – Vrch Maginhrad nad obcou Nižný Skálnik v okrese Rimavská Sobota síce nepatrí medzi najznámejšie slovenské kopce, ale viažu sa k nemu viaceré ľudové povesti a inšpiráciou bol aj pre štúrovského básnika Jána Bottu. Ten sa narodil v neďalekom Vyšnom Skálniku a 430 metrov vysoký vrch je ústredným motívom jeho diel Povesť Maginhradu a Báj Maginhradu. Obe básne vychádzajú zo starších ľudových rozprávok a povestí.
V prvej básni Botto opísal príbeh kňažnej Magy, ktorá dala pri obliehaní hradu z kopca spustiť veľký okrúhly peceň chleba, aby si nepriatelia mysleli, že obrancovia majú prebytok zásob. Pri neskoršom úteku použila koňa s naopak pribitými podkovami, čo malo zmiasť prípadných prenasledovateľov a presvedčiť ich, že kôň cválal opačným smerom.
Druhé dielo, Báj Maginhradu, približuje starú legendu, podľa ktorej v kopci, podobne ako v českom Blaníku či slovenskom Sitne, spí vojsko rytierov v plnej zbroji. Tí majú prísť krajine na pomoc vo chvíli, keď jej bude najťažšie. Rytieri musia každý rok v deň Nanebovstúpenia Pána piť Kristovu krv z kalicha, ktorá sa v ňom vždy sama od seba doplní. Keď raz kalich zostane prázdny, bude to pre nich znamenie, že majú vytiahnuť do boja.
Všetky tieto mýty a legendy má návštevníkom Maginhradu sprostredkovať náučný chodník s 12 zastávkami. „Bude sa volať 'Po stopách Maginhradu' a povedie z Vyšného Skálnika až na vrchol kopca a späť. Celý okruh bude mať 6,5 kilometra, pričom pôjde po rovinatom aj kopcovitom teréne,“ povedala Miroslava Vargová, manažérka Miestnej akčnej skupiny Malohont, ktorá výstavbu chodníka realizuje. Ako dodala, v súčasnosti sú už osadené drevené konštrukcie na informačné tabule a niektoré drevené plastiky. „Na každej tabuli bude okrem iného časť ľudovej povesti o Maginhrade, ale budú tam tiež úryvky z diel Jána Bottu, ktoré sa týkajú tejto oblasti,“ rezradila manažérka.
Na snímke celkový pohľad na vrch Maginhrad nad Nižným Skálnikom v okrese Rimavská Sobota 26. júla 2015.Foto: TASR/Branislav Caban
Návštevníkov náučným chodníkom symbolicky prevedie stredoveká postava Bedára, ktorá im na jednotlivých tabuliach postupne vyrozpráva príbeh tohto pamätného miesta. „Na zastaveniach budú uvedené napríklad zaujímavosti o samotnom Maginhrade a bojoch, ktoré sú s ním spojené a známe z povestí a diel slovenských básnikov a spisovateľov,“ priblížila Vargová. Ako ďalej spomenula, jedno zo zastavení bude venované aj rieke Rimava, ktorá je významným miestnym vodným tokom. „Ďalšie tabule priblížia zaujímavosti z histórie Vyšného a Nižného Skálnika, napríklad niekdajšie pieskovcové bane nad týmito obcami,“ načrtla Vargová.
V súčasnosti už na Maginhrade stojí 16-metrová rozhľadňa, smerovník a drevené sochy Bedára a maginhradského rytiera. Návštevníci tam nájdu tiež drevenú plastiku kalicha, z ktorého rytieri podľa povesti pijú krv. Na oddych poslúži lavička a okrúhly stôl, ktorý má symbolizovať bájny stôl, pri ktorom sa maginhradskí rytieri každoročne stretávajú. Ďalšie prvky by mali pribudnúť v nasledujúcich mesiacoch. „Predpokladám, že v hrubej forme by náučný chodník mohol byť hotový na jeseň. Ešte totiž nemáme dostatok finančných prostriedkov na jeho úplné dokončenie a osadenie všetkých drevených plastík, smerovníkov a lavičiek, ktoré tam plánujeme,“ vysvetlila manažérka. Ako dodala, to bude záležitosťou ďalších projektov.
Na snímke drevená socha maginhradského rytiera a drevený stôl, ktorý je odkazom na bájny stôl, pri ktorom sa mali maginhradskí rytieri stretávať 26. júla 2015.Foto: TASR/Branislav Caban
Na rozdiel od obsiahlych povestí a básnických diel sú historické poznatky a fakty o Maginhrade podstatne skromnejšie. „Lokalita Maginhrad predstavuje výšinné polykultúrne sídlisko z obdobia neolitu, eneolitu, staršej doby bronzovej a stredoveku. Zo severnej strany je opevnená sústavou mohutných valov, určiť obdobie vzniku tejto fortifikácie bez archeologického výskumu však nie je možné,“ uviedol archeológ Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote Alexander Botoš. Ako dodal, najstaršie osídlenie kopca bolo preukázané keramickými fragmentmi bukovohorskej a lengyelskej kultúry.
V stredoveku na Maginhrade stál hrad a z obdobia 13. storočia pochádza ďalší keramický materiál, ktorý archeológovia v lokalite získali zberom. S veľkou pravdepodobnosťou však nešlo o žiadnu významnú pevnosť. „Nadzemné múry ani konštrukcie hradu nie sú zachované, predpokladá sa, že bol skôr drevenej konštrukcie a mal charakter strážneho hrádku alebo tvrdze. Podľa všeobecných údajov, uvádzaných v literatúre, hrad Maginhrad zanikol už v období 15. storočia,“ zakončil Botoš.
Na snímke drevená skulptúra kalicha, ktorý sa spomína v povesti o maginhradských rytieroch 26. júla 2015. Foto: TASR/Branislav Caban
Na snímke pohľad z rozhľadne na Maginhrade na obce Malé a Veľké Teriakovce 26. júla 2015.Foto: TASR/Branislav Caban
