Pohronské múzeum ho odkúpilo od rodiny Trnkovej z finančných prostriedkov rezortu kultúry.
Autor TASR
Nová Baňa 26. decembra (TASR) - Nielen počas Vianočných sviatkov ale celý rok teší návštevníkov novobanského Pohronského múzea drevený betlehem s mechanizmom pohybu. Podľa Jany Potockej z múzea ide o jeden z najobdivovanejších exponátov.
Drevený vyrezávaný betlehem, dielo Štefana Trnku, je z roku 1968. "Pohronské múzeum ho odkúpilo od rodiny Trnkovej z finančných prostriedkov Ministerstva kultúry SR," vysvetlila Potocká.
Betlehem má aj mechanizmus pohybu. "Ten zostrojoval pánovi Trnkovi jeho syn," podotkla Potocká s tým, že má veľký úspech najmä u detí. Po zapnutí sa niektoré časti hýbu: Ježiško sa kolíše, Traja králi sa klaňajú, anjel hýbe krídlami a hýbe sa aj kozička.
Insitný betlehem si podľa Potockej vyžaduje aj starostlivosť. Raz za čas sa oň odborne postará konzervátorka, opravu si niekedy vyžiadajú aj motorčeky.
V múzeu sa od Trnku nachádza ešte jedno zaujímavé podobné dielo a to Jánošíkovská družina. Zobrazuje Jánošíka a členov jeho družiny hrajúcich na hudobných nástrojoch ako gajdy, husle či fujara. Aj toto dielo je vyrobené s mechanizmom pohybu.
Insitný rezbár Štefan Trnka je rodákom zo Štálov v Novej Bani. Námety čerpal z bežného života na poli, salaši či novobanského jarmoku, blízko mal aj k biblicko-náboženským motívom.
Drevený vyrezávaný betlehem, dielo Štefana Trnku, je z roku 1968. "Pohronské múzeum ho odkúpilo od rodiny Trnkovej z finančných prostriedkov Ministerstva kultúry SR," vysvetlila Potocká.
Betlehem má aj mechanizmus pohybu. "Ten zostrojoval pánovi Trnkovi jeho syn," podotkla Potocká s tým, že má veľký úspech najmä u detí. Po zapnutí sa niektoré časti hýbu: Ježiško sa kolíše, Traja králi sa klaňajú, anjel hýbe krídlami a hýbe sa aj kozička.
Insitný betlehem si podľa Potockej vyžaduje aj starostlivosť. Raz za čas sa oň odborne postará konzervátorka, opravu si niekedy vyžiadajú aj motorčeky.
V múzeu sa od Trnku nachádza ešte jedno zaujímavé podobné dielo a to Jánošíkovská družina. Zobrazuje Jánošíka a členov jeho družiny hrajúcich na hudobných nástrojoch ako gajdy, husle či fujara. Aj toto dielo je vyrobené s mechanizmom pohybu.
Insitný rezbár Štefan Trnka je rodákom zo Štálov v Novej Bani. Námety čerpal z bežného života na poli, salaši či novobanského jarmoku, blízko mal aj k biblicko-náboženským motívom.