Detva 29. marca (TASR) - Archeológovia odkryli v týchto dňoch pôdorys doposiaľ najstaršieho známeho obydlia v Detve. Dom, ktorý na tomto mieste stál pred približne 3000 rokmi, bol 8,5 metra dlhý a päť metrov široký. Archeológovia naň narazili, keď skúmali parcelu pod budúcim rodinným domom.
Ako pre TASR uviedla hovorkyňa Mestského úradu v Detve Zuzana Juhaniaková, výskumníkom sa po odstránení ornice ukázal pôdorys obytného domu zo záveru doby bronzovej, teda približne okolo roku 1000 pred Kristom.
Tento objav je podľa archeológa Romana Hrončiaka významný nielen pre Detvu, ale aj pre celý región. „Také niečo sa nenašlo ani na nálezisku na Kalamárke nad Detvou, ktoré je z doby bronzovej,“ konštatoval.
Archeológovia síce očakávali na tomto mieste praveké sídliskové jamy, nález obydlia ich však prekvapil. Potvrdila sa kolová stavba so stenami vyplnenými výmazom z prútia a hlinovej mazanice. Obydlie zrejme malo slamenú strechu.
Na snímke nákres, ako mohlo kedysi toto miesto vyzerať v Detve 29. marca 2017.Foto: TASR - Jozef Poliak
„Zachytili sme stopy po koloch a žľaby, ďalej sa tu našli rôzne sídliskové objekty,“ priblížil Hrončiak. Na parcele v blízkosti pravekého obydlia identifikovali tri väčšie jamy s priemermi vyše dvoch metrov a viacej menších objektov.
Nález je významný v tom, že doteraz boli v Detve nájdené len jamy, ktoré sa nedali interpretovať ako obydlie. Teda prvýkrát sa v Detve potvrdilo obydlie, kde ľudia priamo bývali a to v časoch známeho biblického kráľa Dávida a jeho syna kráľa Šalamúna.
Existenciu pravekej osady v Lúčnej štvrti v Detve potvrdila už vlani počas svojho výskumu archeologička Noemi Beljak Pažinová. Na parcele, ktorú skúmala, sa našla piecka.
Archeológovia aktuálne čistia podložie skúmanej parcely, odoberajú vzorky pôdy, výplne objektov pre archeobotanickú analýzu, vzorky uhlíkov, aby mohli nálezisko presnejšie datovať.
V pravekom dome a jeho okolí našli archeológovia aj črepy z nádob na prípravu jedál a nádob na servírovanie. Niektoré črepy sú jednoduché, iné sú luxusnejšie s lešteným povrchom. Tak ako archeologička Beljak Pažinová, aj Hrončiak sa prikláňa k teórii, že obyvatelia tejto nížinnej pravekej osady zásobovali hradisko na Kalamárke.
