Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Centrom výroby čipiek, ktoré za Rakúsko-Uhorska získavali tie najvyššie ocenenia na medzinárodných výstavách v Bruseli, Paríži, Miláne či Londýne, sa stali Kremnické Bane.
Autor TASR
Kremnica 3. decembra (TASR) - V novembri tohto roka uplynulo 130 rokov od začiatku štátnej výučby paličkovania v kremnickej oblasti, keď sa vďaka iniciatíve učiteľa kreslenia Vojtecha Angyala a jeho sestry Emy Angyalovej domácke paličkovanie rozšírené v okolitých obciach posunulo na vyššiu úroveň vznikom kremnickej čipkárskej školy.
"Centrom výroby čipiek, ktoré za Rakúsko-Uhorska získavali tie najvyššie ocenenia na medzinárodných výstavách v Bruseli, Paríži, Miláne či Londýne, sa stali Kremnické Bane a postupne vznikli pobočky v Starých Horách, Lúčkach, Kremnici, Kunešove a Krahuliach," priblížila Miriam Kostrianová z kremnického Múzea mincí a medailí.
Uvažovalo sa aj o založení pobočiek v Dolnom Turčeku a Hodruši, hoci putovná čipkárska školská dielňa v Hodruši existovala už v rokoch 1886 – 1888. Paličkovanie tam vyučovala Ema Angyalová. Stála Štátna čipkárska škola v Hodruši pracovala v rokoch 1929 až 1951. Jej jediná učiteľka, Kremničanka Adela Lacková, používala vzorkovnice kremnickej čipkárskej školy.
Absolventka hodrušskej školy sa zas stala učiteľkou paličkovania v Španej Doline na jeseň roku 1942. Jednotlivé školy prežili vojny i viaceré štátne režimy, ktoré ovplyvnili ich produkciu, vzory či motívy.
Cestu kremnickej čipky priblíži rovnomenná výstava, ktorú v kremnickom Múzeu mincí a medailí sprístupnia vo štvrtok 13. decembra. Na výstave sa návštevníci dozvedia nielen niečo z histórie kremnických čipkárskych škôl, ale budú si môcť pozrieť najstaršiu čipku zo 17. storočia pochádzajúcu z jednej z hrobiek z Kostola sv. Kataríny, staršie práce žiačok bývalej Štátnej čipkárskej školy v Kremnických Baniach, ktoré pochádzajú zo súkromných zbierok, ale i súčasné práce členiek Klubu paličkovanej čipky v Kremnici.
Hodrušskú čipku predstavia na výstave členky žiarskeho klubu paličkovania pri Pohronskom osvetovom stredisku. Špaňodolinské čipky zapožičala pre výstavu Soňa Bezuchová, pomôcky na paličkovanie Milan Vigaš a niekoľko prác i predseda občianskeho združenia Banícke bratstvo Herrengrund – Špania Dolina Andrej Sitár.
V deň vernisáže sa o 14.00 h. bude konať aj prezentácia knihy Kremnické čipkárske školy 1888 – 1953, ktorú autorka knihy a zároveň odborná pracovníčka Múzea mincí a medailí a spoluautorka scenára výstavy Lucia Krchnáková napísala na základe vlastného výskumu dobových dokumentov v slovenských archívoch.
"Centrom výroby čipiek, ktoré za Rakúsko-Uhorska získavali tie najvyššie ocenenia na medzinárodných výstavách v Bruseli, Paríži, Miláne či Londýne, sa stali Kremnické Bane a postupne vznikli pobočky v Starých Horách, Lúčkach, Kremnici, Kunešove a Krahuliach," priblížila Miriam Kostrianová z kremnického Múzea mincí a medailí.
Uvažovalo sa aj o založení pobočiek v Dolnom Turčeku a Hodruši, hoci putovná čipkárska školská dielňa v Hodruši existovala už v rokoch 1886 – 1888. Paličkovanie tam vyučovala Ema Angyalová. Stála Štátna čipkárska škola v Hodruši pracovala v rokoch 1929 až 1951. Jej jediná učiteľka, Kremničanka Adela Lacková, používala vzorkovnice kremnickej čipkárskej školy.
Absolventka hodrušskej školy sa zas stala učiteľkou paličkovania v Španej Doline na jeseň roku 1942. Jednotlivé školy prežili vojny i viaceré štátne režimy, ktoré ovplyvnili ich produkciu, vzory či motívy.
Cestu kremnickej čipky priblíži rovnomenná výstava, ktorú v kremnickom Múzeu mincí a medailí sprístupnia vo štvrtok 13. decembra. Na výstave sa návštevníci dozvedia nielen niečo z histórie kremnických čipkárskych škôl, ale budú si môcť pozrieť najstaršiu čipku zo 17. storočia pochádzajúcu z jednej z hrobiek z Kostola sv. Kataríny, staršie práce žiačok bývalej Štátnej čipkárskej školy v Kremnických Baniach, ktoré pochádzajú zo súkromných zbierok, ale i súčasné práce členiek Klubu paličkovanej čipky v Kremnici.
Hodrušskú čipku predstavia na výstave členky žiarskeho klubu paličkovania pri Pohronskom osvetovom stredisku. Špaňodolinské čipky zapožičala pre výstavu Soňa Bezuchová, pomôcky na paličkovanie Milan Vigaš a niekoľko prác i predseda občianskeho združenia Banícke bratstvo Herrengrund – Špania Dolina Andrej Sitár.
V deň vernisáže sa o 14.00 h. bude konať aj prezentácia knihy Kremnické čipkárske školy 1888 – 1953, ktorú autorka knihy a zároveň odborná pracovníčka Múzea mincí a medailí a spoluautorka scenára výstavy Lucia Krchnáková napísala na základe vlastného výskumu dobových dokumentov v slovenských archívoch.
