Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Slovenskí včelári sa na ochranu svojich záujmov a šírení osvety začali na miestnej a regionálnej úrovni združovať do spolkov už v 19. storočí.
Autor TASR
Nová Baňa 23. novembra (TASR) - Organizované včelárstvo v Novej Bani oslavuje 90. výročie svojho vzniku. Pri tejto príležitosti sprístupnili v piatok v novobanskom Pohronskom múzeu výstavu, ktorá návštevníkom priblíži činnosť miestneho včelárskeho spolku prostredníctvom dobových a súčasných fotografií, rôzne typy úľov, lisy na vosk, medomet na stáčanie medu, ochranné oblečenie včelára a jeho nástroje.
Riaditeľka múzea Katarína Konečná uviedla, že slovenskí včelári sa na ochranu svojich záujmov a šírení osvety začali na miestnej a regionálnej úrovni združovať do spolkov už v 19. storočí.
"Podľa informácií získaných od známeho novobanského pamätníka Štefana Wolfa Slameníkova v roku 1896 vtedajší richtár Póla vydal nariadenie, podľa ktorého gazda, ktorý vlastnil päť hektárov majetku, mohol byť vlastníkom strelnej zbrane – flintičky, avšak podmienkou bolo, že musel na gazdovstve chovať včely," priblížila počiatky organizovaného včelárenia na Novobansku Konečná.
Okolo roku 1927 sa začína aj v Novej Bani propagovať nástavkový úľ s rozoberateľným včelím dielom, ktorý nahradil kláty a slamené koše, kde včelie dielo nebolo rozoberateľné. Moderné úle si vyžadovali modernejší spôsob včelárenia, na čo bolo treba potrebné vybavenie ako medomet či parák na vytápanie vosku, ktoré však boli drahé.
"Dňa 20. mája 1928 sa včelári Novej Bane a okolitých obcí Brehy, Hronské Rudno a Veľká Lehota združili do jedného spolku. Na prvom zasadnutí ich bolo 14. Spolok sa staral aj o osvetu a vzdelávanie, taktiež propagoval zužitkovanie medu v domácnosti," uviedla Konečná.
V roku 1933 organizovali kurz, na ktorom sa zúčastnilo 19 žien, ktoré predviedli praktické ukážky pečenia rôznych druhov medového pečiva. V roku 1942 mal novobanský včelársky spolok 96 členov a 633 včelstiev. V 60. a 70. rokoch nastali nepriaznivé podmienky na včelárenie z dôvodu zvyšovania produkcie priemyselných exhalátov.
Podľa Konečnej po zmene spoločenských pomerov v 90. rokoch bol zrušený výkupca medu Medos Galanta a väčší včelári začínali mať problémy s odbytom medu, ktoré boli ešte znásobené dovozom lacných medov zo zahraničia. Preto sa včelárenie stalo nezaujímavým a mnoho včelárov svoju činnosť skončilo. Členská základňa prestarla, nakoľko včeláreniu sa venujú väčšinou dôchodcovia.
V súčasnosti sú v Základnej organizácii Slovenského zväzu včelárov v Novej Bani združené mesto Nová Baňa a obce Rudno nad Hronom, Brehy, Tekovská Breznica, Orovnica, Hronský Beňadik, Veľká Lehota a Malá Lehota. Každoročné analýzy medov z novobanského regiónu potvrdzujú podľa Konečnej jeho vysokú kvalitu a neprítomnosť cudzorodých látok, čím sa zaraďujú medzi ekologicky čisté produkty.
Až v novom tisícročí sa úpadok včelárstva pomaly zastavuje a po vstupe Slovenska do Európskej únie vytvorením dotačných programov pre začínajúcich včelárov sa postupne začínajú včeláreniu venovať aj mladí ľudia, členská základňa sa pomaly omladzuje a včelstiev pribúda.
Riaditeľka múzea Katarína Konečná uviedla, že slovenskí včelári sa na ochranu svojich záujmov a šírení osvety začali na miestnej a regionálnej úrovni združovať do spolkov už v 19. storočí.
"Podľa informácií získaných od známeho novobanského pamätníka Štefana Wolfa Slameníkova v roku 1896 vtedajší richtár Póla vydal nariadenie, podľa ktorého gazda, ktorý vlastnil päť hektárov majetku, mohol byť vlastníkom strelnej zbrane – flintičky, avšak podmienkou bolo, že musel na gazdovstve chovať včely," priblížila počiatky organizovaného včelárenia na Novobansku Konečná.
Okolo roku 1927 sa začína aj v Novej Bani propagovať nástavkový úľ s rozoberateľným včelím dielom, ktorý nahradil kláty a slamené koše, kde včelie dielo nebolo rozoberateľné. Moderné úle si vyžadovali modernejší spôsob včelárenia, na čo bolo treba potrebné vybavenie ako medomet či parák na vytápanie vosku, ktoré však boli drahé.
"Dňa 20. mája 1928 sa včelári Novej Bane a okolitých obcí Brehy, Hronské Rudno a Veľká Lehota združili do jedného spolku. Na prvom zasadnutí ich bolo 14. Spolok sa staral aj o osvetu a vzdelávanie, taktiež propagoval zužitkovanie medu v domácnosti," uviedla Konečná.
V roku 1933 organizovali kurz, na ktorom sa zúčastnilo 19 žien, ktoré predviedli praktické ukážky pečenia rôznych druhov medového pečiva. V roku 1942 mal novobanský včelársky spolok 96 členov a 633 včelstiev. V 60. a 70. rokoch nastali nepriaznivé podmienky na včelárenie z dôvodu zvyšovania produkcie priemyselných exhalátov.
Podľa Konečnej po zmene spoločenských pomerov v 90. rokoch bol zrušený výkupca medu Medos Galanta a väčší včelári začínali mať problémy s odbytom medu, ktoré boli ešte znásobené dovozom lacných medov zo zahraničia. Preto sa včelárenie stalo nezaujímavým a mnoho včelárov svoju činnosť skončilo. Členská základňa prestarla, nakoľko včeláreniu sa venujú väčšinou dôchodcovia.
V súčasnosti sú v Základnej organizácii Slovenského zväzu včelárov v Novej Bani združené mesto Nová Baňa a obce Rudno nad Hronom, Brehy, Tekovská Breznica, Orovnica, Hronský Beňadik, Veľká Lehota a Malá Lehota. Každoročné analýzy medov z novobanského regiónu potvrdzujú podľa Konečnej jeho vysokú kvalitu a neprítomnosť cudzorodých látok, čím sa zaraďujú medzi ekologicky čisté produkty.
Až v novom tisícročí sa úpadok včelárstva pomaly zastavuje a po vstupe Slovenska do Európskej únie vytvorením dotačných programov pre začínajúcich včelárov sa postupne začínajú včeláreniu venovať aj mladí ľudia, členská základňa sa pomaly omladzuje a včelstiev pribúda.
