Pod názvom Stroluca sa spomína v pápežskom zozname daňovníkov z roku 1332.
Autor TASR
,aktualizované Ostrá Lúka 17. septembra (TASR) - Malá dedinka Ostrá Lúka v okrese Zvolen, ktorá je spätá s menom Ľudovíta Štúra, ale najmä jeho priateľky, Adely Ostrolúckej, je veľmi stará. Existovala podľa cirkevných záznamov ako Ostroluka už v roku 1280.
Pod názvom Stroluca sa spomína v pápežskom zozname daňovníkov z roku 1332. Od roku 1393 bola v obci zriadená mýtna stanica. V roku 1420 Ostrú Lúku a susedné obce daroval kráľ Žigmund kráľovnej Barbore k Dobronivskému hradu. V tom čase už bol na Ostrej Lúke postavený katolícky gotický kostol s drevenou farou. Základy kostola sú ešte dnes poznateľné pri katolíckom cintoríne. Staršie písomné pramene uvádzajú, že mal veľmi vzácne gotické nástenné maľby. Ako pamiatka z týchto čias sa zachovala kamenná krstiteľnica, ktorá je uložená v miestnom kaštieli.
Ostrú Lúku v mnohom preslávil rod Ostrolúckych. V roku 1286 kráľ Ladislav IV. obnovil darovaciu listinu na celý chotár obce Ottovi de Ostroluka. Člen rodu Juraj bol v rokoch 1512-1518 podžupanom Zvolenskej stolice. V rokoch 1636-1641 si dal Melicher Ostrolúcky postaviť renesančný kaštieľ podľa plánu staviteľa Abraháma Artza z Banskej Štiavnice. Na prízemí je do kameňa vytesaný nápis „Nech tento dom stojí dovtedy, kým mravec nevypije more a korytnačka neobíde svet”. Hlavnou figúrou ich erbu bola poštová trúbka.
Ako sa píše na stránke obce, rod Ostrolúckych sa vzmáhal majetkom i postavením svojich príslušníkov zastávajúcich dôležité funkcie v správe Zvolenskej stolice. Mali vplyv mocenský i hospodársky. Prispievali do kultúrnej sféry a viacerí sa zaoberali vednými odbormi.
Vplyvným feudálnym pánom bol aj Mikuláš Ostrolúcky, ktorého dcéra Adela počas pobytu u strýka Gustáva v Zemianskom Podhradí spoznala Ľudovíta Štúra. Vzdelaný Štúr si získal priazeň Adely i jej rodičov. Otec Mikuláš stál v pozadí jeho zvolenia za poslanca mesta Zvolen do Uhorského snemu v roku 1847. Adela pochopila Štúrove ciele a ideály, hoci nenaplnená láska k milovanému mužovi ju bolestne zraňovala.
Adela Ostrolúcka zomrela vo Viedni na týfus ako 28-ročná a pochovaná je v rodinnej hrobke v obci. Rod Ostrolúckych býval v dedine do 2. svetovej vojny.
Telo A. Ostrolúckej spolu s niekoľkými ďalšími členmi Ostrolúckeho rodu, leží neďaleko kaštieľa, v ktorom trávila svoj krátky život. Pietne miesto Adely a jej bohatej, politicky vplyvnej zemianskej rodiny leží v archeologicky zvýraznených základoch starého kostola.
Na pamiatku Adely, pri príležitosti 3. ročníka celoslovenského podujatia Štúrov Zvolen v roku 1967, bol na mieste rodinnej hrobky postavený pamätník, podľa návrhu architekta J. Chrobáka.
Dnes je hrobka miestom osláv s názvom Jar Adely Ostrolúckej. Podujatie sa koná od roku 2003, v uplynulých rokoch však prešlo z ročnej periodicity na dvojročnú. O niekoľko rokov, v roku 2024, uplynie 200 rokov, odkedy sa Adela narodila.
"Práve toto sú veci, na ktoré sa ľudia, ktorí chcú bývať alebo stavať v našej obci, najviac odvolávajú," hovorí starosta Juraj Jelok. Neprejde mesiac, aby sa na úrade nezastavil človek či celá rodina, ktorá má záujem o voľný dom či parcelu. "Aj preto sme sa nedávno s poslancami rozhodli, že zrealizujeme zmenu územného plánu a zaradíme do nej niektoré lokality vhodné na bývanie," pripomenul starosta.
Výraznejšie stavať sa začalo v Ostrej Lúke po roku 2000. Asi desať domov si záujemcovia postavili na obecných pozemkoch, ďalších sedem či osem na súkromných. "Touto výstavbou a prílevom nových obyvateľov sa počet obyvateľov zastabilizoval a dnes ich tu býva okolo 300," zdôraznil Jelok. Schválením zmien v územnom pláne by vznikli ďalšie desiatky nových stavebných pozemkov.
Obec dnes eviduje asi 110 nehnuteľností, okrem novostavieb sú zaujímavé aj niektoré historické stavby v centre dediny. Niektoré, ako napríklad vidiecky dom z 19. storočia či ešte staršie sýpky, sú kultúrnymi pamiatkami.
"Obec ale nemôže do jari 2017 s majetkom hýbať, keďže sa k tomu zaviazala pri kúpe piatich šestín podielu v roku 2012, kedy ho kúpila od štátu," povedal TASR starosta Juraj Jelok. "Po tomto termíne obecné zastupiteľstvo rozhodne ako ďalej," dodal.
Kaštieľ zo 17. storočia je už dlhší čas v zlom technickom stave. Zateká do jednej jeho časti a obec robí aspoň základné opatrenia, aby sa stav rapídne nezhoršil. "Pomocnú ruku nám v tomto smere podali už aj noví spolumajitelia," pripomenul starosta.
Obec síce chcela v minulosti požiadať ministerstvo kultúry o grant aspoň na opravu strechy, nedostali ale súhlas vtedajších spolumajiteľov. Predaj kaštieľa so záväzkom jeho následnej obnovy a vhodného využitia, by ale pre obec mohol byť v konečnom dôsledku výhrou. "Chceli by sme potom dosiahnuť, aby tam bola umiestnená aspoň pamätná izba Adely Ostrolúckej," podotkol starosta.
V kaštieli sídlil niekoľko desaťročí, až do roku 2005, okresný archív. Objekt bol však už v tom čase poškodený, porušená bola najmä jeho strecha. Archív preto v tom istom roku presťahovali do zrekonštruovaných priestorov bývalej práčovne na sídlisku Podborová vo Zvolene. Kaštieľ, ktorý je kultúrnou pamiatkou, je odvtedy prázdny.
Kaštieľ dal postaviť v roku 1636 Melichar Ostrolúcký. Po roku 1813 pripadol Mikulášovi Ostrolúckému. Jeho dcéra Adela bola priateľkou Ľudovíta Štúra. Ich vzťah opisuje spisovateľ Ľudo Zúbek vo svojej knihe Jar Adely Ostrolúckej. V obci sa nachádza rodinná hrobka Ostrolúckých, kde je pochovaná aj Adela.
Vymeniť strešnú krytinu na viacúčelovej budove, v ktorej sa okrem iného nachádza aj obecný úrad, a tiež postaviť nové multifunkčné a detské ihrisko - to sú hlavné ciele ostrolúckeho starostu Juraja Jeloka na najbližšie obdobie.
"Sme obec, ktorá mala v minulosti to šťastie, že sa v nej vybudovali všetky dôležité siete. Je tu vodovod, kanalizácia aj plyn," hovorí. Akútne netreba riešiť ani verejné osvetlenie. Bezpečnostné kamery nainštalovali len pre tromi rokmi. "Strecha úradu je však už vo veľmi zlom stave a ľudia si v dedine nemajú ani kde zašportovať," pokračuje ďalej. Projekty na obidva zámery, spolu so žiadosťou o príspevok, sú už na Pôdohospodárskej platobnej agentúre. Jelok verí, že uspejú a investície na budúci rok zrealizujú.
Je však ešte jedna vec, ktorá v Ostrej Lúke čaká na realizáciu. V roku 2010 dedina zažila pustošivú povodeň z prívalových dažďov. Voda zo severovýchodného svahu vtedy zaplavila veľa domov, aj samotný obecný úrad. O rok nato získala obec na projekt prehĺbenia a vyčistenia priepustov príspevok 98.000 eur z Environmentálneho fondu. "Za tieto peniaze sa však zrealizovala iba štvrtina z plánovaných prác v dĺžke asi 100 metrov. Potrebujeme to však dostavať celé," pripomenul starosta. Projekt za vyše 300.000 eur na dokončenie protipovodňových opatrení teda opäť putuje na envirofond.
Pod názvom Stroluca sa spomína v pápežskom zozname daňovníkov z roku 1332. Od roku 1393 bola v obci zriadená mýtna stanica. V roku 1420 Ostrú Lúku a susedné obce daroval kráľ Žigmund kráľovnej Barbore k Dobronivskému hradu. V tom čase už bol na Ostrej Lúke postavený katolícky gotický kostol s drevenou farou. Základy kostola sú ešte dnes poznateľné pri katolíckom cintoríne. Staršie písomné pramene uvádzajú, že mal veľmi vzácne gotické nástenné maľby. Ako pamiatka z týchto čias sa zachovala kamenná krstiteľnica, ktorá je uložená v miestnom kaštieli.
Ostrú Lúku v mnohom preslávil rod Ostrolúckych. V roku 1286 kráľ Ladislav IV. obnovil darovaciu listinu na celý chotár obce Ottovi de Ostroluka. Člen rodu Juraj bol v rokoch 1512-1518 podžupanom Zvolenskej stolice. V rokoch 1636-1641 si dal Melicher Ostrolúcky postaviť renesančný kaštieľ podľa plánu staviteľa Abraháma Artza z Banskej Štiavnice. Na prízemí je do kameňa vytesaný nápis „Nech tento dom stojí dovtedy, kým mravec nevypije more a korytnačka neobíde svet”. Hlavnou figúrou ich erbu bola poštová trúbka.
Ako sa píše na stránke obce, rod Ostrolúckych sa vzmáhal majetkom i postavením svojich príslušníkov zastávajúcich dôležité funkcie v správe Zvolenskej stolice. Mali vplyv mocenský i hospodársky. Prispievali do kultúrnej sféry a viacerí sa zaoberali vednými odbormi.
Vplyvným feudálnym pánom bol aj Mikuláš Ostrolúcky, ktorého dcéra Adela počas pobytu u strýka Gustáva v Zemianskom Podhradí spoznala Ľudovíta Štúra. Vzdelaný Štúr si získal priazeň Adely i jej rodičov. Otec Mikuláš stál v pozadí jeho zvolenia za poslanca mesta Zvolen do Uhorského snemu v roku 1847. Adela pochopila Štúrove ciele a ideály, hoci nenaplnená láska k milovanému mužovi ju bolestne zraňovala.
Adela Ostrolúcka zomrela vo Viedni na týfus ako 28-ročná a pochovaná je v rodinnej hrobke v obci. Rod Ostrolúckych býval v dedine do 2. svetovej vojny.
Hrobka s A. Ostrolúckou leží uprostred pozostatkov starého kostola
Ostrá Lúka je miestom odpočinku jednej z nezabudnuteľných ženských postáv 19. storočia. Adela Ostrolúcka (1824 - 1853) bola priateľkou Ľudovíta Štúra, postavou, ktorá ak by neumrela príliš mladá, mohla výrazne ovplyvňovať vtedajšie národné povedomie Slovákov.Telo A. Ostrolúckej spolu s niekoľkými ďalšími členmi Ostrolúckeho rodu, leží neďaleko kaštieľa, v ktorom trávila svoj krátky život. Pietne miesto Adely a jej bohatej, politicky vplyvnej zemianskej rodiny leží v archeologicky zvýraznených základoch starého kostola.
Na pamiatku Adely, pri príležitosti 3. ročníka celoslovenského podujatia Štúrov Zvolen v roku 1967, bol na mieste rodinnej hrobky postavený pamätník, podľa návrhu architekta J. Chrobáka.
Dnes je hrobka miestom osláv s názvom Jar Adely Ostrolúckej. Podujatie sa koná od roku 2003, v uplynulých rokoch však prešlo z ročnej periodicity na dvojročnú. O niekoľko rokov, v roku 2024, uplynie 200 rokov, odkedy sa Adela narodila.
Dedina je vyhľadávaným miestom na bývanie
Ostrá Lúka sa stala v uplynulých rokoch vyhľadávaným miestom na bývanie. Ľudí láka najmä blízkosť rýchlostnej komunikácie R1, nevšedná poloha náhornej planiny, ale tiež ničím nenarušená príroda, pokoj a pohoda."Práve toto sú veci, na ktoré sa ľudia, ktorí chcú bývať alebo stavať v našej obci, najviac odvolávajú," hovorí starosta Juraj Jelok. Neprejde mesiac, aby sa na úrade nezastavil človek či celá rodina, ktorá má záujem o voľný dom či parcelu. "Aj preto sme sa nedávno s poslancami rozhodli, že zrealizujeme zmenu územného plánu a zaradíme do nej niektoré lokality vhodné na bývanie," pripomenul starosta.
Výraznejšie stavať sa začalo v Ostrej Lúke po roku 2000. Asi desať domov si záujemcovia postavili na obecných pozemkoch, ďalších sedem či osem na súkromných. "Touto výstavbou a prílevom nových obyvateľov sa počet obyvateľov zastabilizoval a dnes ich tu býva okolo 300," zdôraznil Jelok. Schválením zmien v územnom pláne by vznikli ďalšie desiatky nových stavebných pozemkov.
Obec dnes eviduje asi 110 nehnuteľností, okrem novostavieb sú zaujímavé aj niektoré historické stavby v centre dediny. Niektoré, ako napríklad vidiecky dom z 19. storočia či ešte staršie sýpky, sú kultúrnymi pamiatkami.
Kaštieľ v Ostrej Lúke chcú kúpiť jeho spolumajitelia
Známy kaštieľ v Ostrej Lúke, ktorý kedysi pre svoju priateľku Adelu Ostrolúcku navštevoval aj Ľudovít Štúr, chcú od obce kúpiť jeho noví šestinoví spolumajitelia. Svoj zámer, ako má pamiatka vyzerať a čo v nej má byť, však zatiaľ samospráve nepredstavili."Obec ale nemôže do jari 2017 s majetkom hýbať, keďže sa k tomu zaviazala pri kúpe piatich šestín podielu v roku 2012, kedy ho kúpila od štátu," povedal TASR starosta Juraj Jelok. "Po tomto termíne obecné zastupiteľstvo rozhodne ako ďalej," dodal.
Kaštieľ zo 17. storočia je už dlhší čas v zlom technickom stave. Zateká do jednej jeho časti a obec robí aspoň základné opatrenia, aby sa stav rapídne nezhoršil. "Pomocnú ruku nám v tomto smere podali už aj noví spolumajitelia," pripomenul starosta.
Obec síce chcela v minulosti požiadať ministerstvo kultúry o grant aspoň na opravu strechy, nedostali ale súhlas vtedajších spolumajiteľov. Predaj kaštieľa so záväzkom jeho následnej obnovy a vhodného využitia, by ale pre obec mohol byť v konečnom dôsledku výhrou. "Chceli by sme potom dosiahnuť, aby tam bola umiestnená aspoň pamätná izba Adely Ostrolúckej," podotkol starosta.
V kaštieli sídlil niekoľko desaťročí, až do roku 2005, okresný archív. Objekt bol však už v tom čase poškodený, porušená bola najmä jeho strecha. Archív preto v tom istom roku presťahovali do zrekonštruovaných priestorov bývalej práčovne na sídlisku Podborová vo Zvolene. Kaštieľ, ktorý je kultúrnou pamiatkou, je odvtedy prázdny.
Kaštieľ dal postaviť v roku 1636 Melichar Ostrolúcký. Po roku 1813 pripadol Mikulášovi Ostrolúckému. Jeho dcéra Adela bola priateľkou Ľudovíta Štúra. Ich vzťah opisuje spisovateľ Ľudo Zúbek vo svojej knihe Jar Adely Ostrolúckej. V obci sa nachádza rodinná hrobka Ostrolúckých, kde je pochovaná aj Adela.
V dedine chcú vymeniť strechu na úrade a postaviť ihriská
Vymeniť strešnú krytinu na viacúčelovej budove, v ktorej sa okrem iného nachádza aj obecný úrad, a tiež postaviť nové multifunkčné a detské ihrisko - to sú hlavné ciele ostrolúckeho starostu Juraja Jeloka na najbližšie obdobie."Sme obec, ktorá mala v minulosti to šťastie, že sa v nej vybudovali všetky dôležité siete. Je tu vodovod, kanalizácia aj plyn," hovorí. Akútne netreba riešiť ani verejné osvetlenie. Bezpečnostné kamery nainštalovali len pre tromi rokmi. "Strecha úradu je však už vo veľmi zlom stave a ľudia si v dedine nemajú ani kde zašportovať," pokračuje ďalej. Projekty na obidva zámery, spolu so žiadosťou o príspevok, sú už na Pôdohospodárskej platobnej agentúre. Jelok verí, že uspejú a investície na budúci rok zrealizujú.
Je však ešte jedna vec, ktorá v Ostrej Lúke čaká na realizáciu. V roku 2010 dedina zažila pustošivú povodeň z prívalových dažďov. Voda zo severovýchodného svahu vtedy zaplavila veľa domov, aj samotný obecný úrad. O rok nato získala obec na projekt prehĺbenia a vyčistenia priepustov príspevok 98.000 eur z Environmentálneho fondu. "Za tieto peniaze sa však zrealizovala iba štvrtina z plánovaných prác v dĺžke asi 100 metrov. Potrebujeme to však dostavať celé," pripomenul starosta. Projekt za vyše 300.000 eur na dokončenie protipovodňových opatrení teda opäť putuje na envirofond.