Prozaický príbeh Stely Mikulovej opisuje jednu z doposiaľ len málo známych udalostí, keď na moste cez rieku Hron na Sliači zastrelili niekoľko dní po vypuknutí povstania partizáni 12 nevinných ľudí.
Autor TASR
Zvolen/Sliač 27. augusta (TASR) - Osudy ľudí po vypuknutí Slovenského národného povstania (SNP) boli neraz a na dlho poznačené udalosťami, ktoré povstanie so sebou prinieslo. Pamätníci spred 70 rokov, ktorých hrôzy vojny bytostne zasiahli, si často niesli svoje traumatizujúce spomienky po celý život. Takou je aj dnes 77-ročná Stela Mikulová. Len nedávno, po dlhých desaťročiach sa odhodlala a priniesla príbeh svoj a svojej rodiny na stránky knihy spomienok obyvateľov na mesto Zvolen.
Prozaický príbeh opisuje jednu z doposiaľ len málo známych udalostí, keď na moste cez rieku Hron na Sliači zastrelili niekoľko dní po vypuknutí povstania "partizáni" 12 nevinných ľudí, medzi nimi aj otca Stely, vtedajšieho prokuristu Tatra Banky vo Zvolene Mateja Styka.
Stela mala vtedy len sedem rokov a jej sestra iba štyri. V lete 1944 bývali v služobnom byte, v zadnom trakte zvolenskej Tatrabanky (dnes ČSOB Banka). Ako mladá rodina žili v krásnom, harmonickom vzťahu. Všetko sa však zmenilo krátko po vyhlásení povstania a so zavedením rôznych opatrení, ktoré zasiahli aj bankový sektor. Vo zvolenskej Tatrabanke mal tieto opatrenia na starosti M. Styk.
Možno práve preto si ho v polovici septembra vyhliadla skupina ľudí, ktorí sa (zneužijúc situáciu) vydávali za partizánov. Dňa 16. septembra 1944 prišli za ním do banky s tým, aby im odovzdal finančnú hotovosť. Keďže ich žiadosť odmietol, zobrali ho so sebou, vraj "na veliteľstvo". Na druhý deň ho však spolu s ďalšími 11 ľuďmi, medzi ktorými bol napríklad aj sliačsky farár Šalát či zástupca obilnej banky na Slovensku Klinovský, našli zastrelených v blízkosti sliačskeho mosta.
Pani Stela, aj keď bola vtedy malá, si na všetko čo sa stalo a čo potom nasledovalo, dobre pamätá. Jej mama sa z náhlej a násilnej smrti manžela už nikdy nespamätala. "Rany na duši mojej matky sa po tomto už nikdy nezahojili," píše dnes obyvateľka Banskej Bystrice v spomienkovej knihe.
Vrahovia v tomto prípade však neostali nepotrestaní. Dňa 24. septembra 1944 priniesla "Povstalecká Pravda" okrem iného aj správu o tom, že na moste v Hájnikoch boli za účasti partizánskych a vojenských jednotiek ako aj obyvateľov Sliača zastrelení Michal Golcbar, František Milonek a Štefan Haverla. Tucet ľudí na sliačskom moste pripravili o život len preto, že sa chceli zmocniť peňazí a cenností.
Prozaický príbeh opisuje jednu z doposiaľ len málo známych udalostí, keď na moste cez rieku Hron na Sliači zastrelili niekoľko dní po vypuknutí povstania "partizáni" 12 nevinných ľudí, medzi nimi aj otca Stely, vtedajšieho prokuristu Tatra Banky vo Zvolene Mateja Styka.
Stela mala vtedy len sedem rokov a jej sestra iba štyri. V lete 1944 bývali v služobnom byte, v zadnom trakte zvolenskej Tatrabanky (dnes ČSOB Banka). Ako mladá rodina žili v krásnom, harmonickom vzťahu. Všetko sa však zmenilo krátko po vyhlásení povstania a so zavedením rôznych opatrení, ktoré zasiahli aj bankový sektor. Vo zvolenskej Tatrabanke mal tieto opatrenia na starosti M. Styk.
Možno práve preto si ho v polovici septembra vyhliadla skupina ľudí, ktorí sa (zneužijúc situáciu) vydávali za partizánov. Dňa 16. septembra 1944 prišli za ním do banky s tým, aby im odovzdal finančnú hotovosť. Keďže ich žiadosť odmietol, zobrali ho so sebou, vraj "na veliteľstvo". Na druhý deň ho však spolu s ďalšími 11 ľuďmi, medzi ktorými bol napríklad aj sliačsky farár Šalát či zástupca obilnej banky na Slovensku Klinovský, našli zastrelených v blízkosti sliačskeho mosta.
Pani Stela, aj keď bola vtedy malá, si na všetko čo sa stalo a čo potom nasledovalo, dobre pamätá. Jej mama sa z náhlej a násilnej smrti manžela už nikdy nespamätala. "Rany na duši mojej matky sa po tomto už nikdy nezahojili," píše dnes obyvateľka Banskej Bystrice v spomienkovej knihe.
Vrahovia v tomto prípade však neostali nepotrestaní. Dňa 24. septembra 1944 priniesla "Povstalecká Pravda" okrem iného aj správu o tom, že na moste v Hájnikoch boli za účasti partizánskych a vojenských jednotiek ako aj obyvateľov Sliača zastrelení Michal Golcbar, František Milonek a Štefan Haverla. Tucet ľudí na sliačskom moste pripravili o život len preto, že sa chceli zmocniť peňazí a cenností.