Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Objekt je v súčasnosti nevyužívaný, naposledy slúžil ako bytová jednotka.
Autor TASR
Banská Štiavnica 12. septembra (TASR) - Nevyužívaný objekt Piarskej brány, ktorá je jednou z dominánt historického centra Banskej Štiavnice, chce Pamiatkový úrad SR v budúcnosti využívať pre svoje účely. Objekt už prešiel niekoľkými stavebnými úpravami. "Obnove predchádzalo zrealizovanie reštaurátorského výskumu na fasádach, ktorý vyhodnotil rozsah zachovania pôvodných omietkových a náterových vrstiev a doplnil údaje o vonkajšej úprave barokovej brány" priblížila Andrea Nižňanská z Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica, pracovisko Banská Štiavnica.
Ako ďalej uviedla, na objekte bola vykonaná lokálna oprava a celkový náter strešnej krytiny – dreveného šindľa, odstránili sa nevhodné a zavlhnuté cementové omietky, ktoré sa nachádzali najmä v prízemí. "Dopĺňali sa tiež vypadané kusy muriva a murivo sa vyškárovalo," dodala Nižňanská s tým, že aktuálne sa ešte robia prípravné práce na napojenie brány na inžinierske siete. V pláne sú aj úpravy, ktoré by mali odstrániť navĺhanie objektu.
Piarska brána je jednou z posledných zachovaných hlavných vstupných brán do mesta. V období renesancie bolo totiž mesto obkolesené dvojitým vencom opevnenia, pričom z každej strany bola vybudovaná vstupná brána. "V severnej časti bola Belianska (od Banskej Belej), v dolnej Antolská (od svätého Antona) a Piarska brána sa zachovala ako jediná. Postavená bola pri vstupe do mesta zo Štiavnických Baní," priblížila Nižňanská.
Renesančná budova bola postavená v roku 1554, neskôr v období baroka ju prebudovali na monumentálny barokový vstup do mesta. Podľa Nižňanskej sa tak stalo pri príležitosti návštevy cisára Františka Štefana Lotrinského v roku 1751. "K Piarskej bráne boli v tom období dostavané aj bočné opevňovacie múry a bašty," podotkla pamiatkarka s tým, že v súčasnosti sú už zachované len po jednej strane. Tie na druhej strane boli odstránené ešte na konci vojny pre stavbu cesty. Tá v súčasnosti vedie povedľa brány, kedysi však viedla jej podjazdom.
Objekt je v súčasnosti nevyužívaný, naposledy slúžil ako bytová jednotka. V budove sa nachádzajú dve izby, kedysi tu bola podľa Nižnanskej aj tzv. čierna kuchyňa s otvoreným komínom. "Pamiatkový úrad plánuje Piarsku bránu po určitých úpravách v budúcnosti využívať," dodala Nižňanská.
Ako ďalej uviedla, na objekte bola vykonaná lokálna oprava a celkový náter strešnej krytiny – dreveného šindľa, odstránili sa nevhodné a zavlhnuté cementové omietky, ktoré sa nachádzali najmä v prízemí. "Dopĺňali sa tiež vypadané kusy muriva a murivo sa vyškárovalo," dodala Nižňanská s tým, že aktuálne sa ešte robia prípravné práce na napojenie brány na inžinierske siete. V pláne sú aj úpravy, ktoré by mali odstrániť navĺhanie objektu.
Piarska brána je jednou z posledných zachovaných hlavných vstupných brán do mesta. V období renesancie bolo totiž mesto obkolesené dvojitým vencom opevnenia, pričom z každej strany bola vybudovaná vstupná brána. "V severnej časti bola Belianska (od Banskej Belej), v dolnej Antolská (od svätého Antona) a Piarska brána sa zachovala ako jediná. Postavená bola pri vstupe do mesta zo Štiavnických Baní," priblížila Nižňanská.
Renesančná budova bola postavená v roku 1554, neskôr v období baroka ju prebudovali na monumentálny barokový vstup do mesta. Podľa Nižňanskej sa tak stalo pri príležitosti návštevy cisára Františka Štefana Lotrinského v roku 1751. "K Piarskej bráne boli v tom období dostavané aj bočné opevňovacie múry a bašty," podotkla pamiatkarka s tým, že v súčasnosti sú už zachované len po jednej strane. Tie na druhej strane boli odstránené ešte na konci vojny pre stavbu cesty. Tá v súčasnosti vedie povedľa brány, kedysi však viedla jej podjazdom.
Objekt je v súčasnosti nevyužívaný, naposledy slúžil ako bytová jednotka. V budove sa nachádzajú dve izby, kedysi tu bola podľa Nižnanskej aj tzv. čierna kuchyňa s otvoreným komínom. "Pamiatkový úrad plánuje Piarsku bránu po určitých úpravách v budúcnosti využívať," dodala Nižňanská.
