Pliešovce 14. októbra (TASR) - Najväčšia investícia pliešovskej samosprávy v tomto roku smeruje do budovy obecného úradu. Na viac ako storočnej budove v týchto dňoch vrcholia práce, ktoré majú znížiť jej energetickú náročnosť. Obec na projekt získala nenávratný finančný príspevok z eurofondov.
Agenda úradu sa preto už v júni presťahovala na niekoľko mesiacov do susedného Remeselného domu. Ten z väčšej časti zrekonštruovali vlani.
Na obecnom úrade už doteraz vymenili okná a vchodové dvere, zateplili obvodový plášť a strop, svietidlá sa majú vymeniť za úsporné a vybodoval sa aj vstup pre imobilných ľudí.
Podľa starostu Štefana Sýkoru celkové výdavky mali pôvodne dosiahnuť viac ako 132.563 eur. "Po verejnom obstarávaní dodávateľ realizuje práce v sume menšej než 70.262 eur," konštatoval.
Okrem toho sa opravovala strecha telocvične miestnej základnej školy. Obec na to získala takmer 34.280 eur z ministerstva školstva a sama doplatila takmer 5073 eur. Zrekonštruovali sa aj tenisové kurty za približne 15.000 eur a v časti obce Zaježová sa pri škole skolaudovala malá čistiareň odpadových vôd, ktorú vybudovala obec za 7771 eur.
Starosta by v budúcom roku rád rozšíril kapacitu materskej školy, ktorú v súčasnosti navštevuje viac ako 60 detí. Žiadosť o nenávratný finančný príspevok vo výške približne 170.428 eur obec ešte začiatkom tohto roku poslala na ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, cez Integrovaný regionálny operačný program. "Tento projekt nám už prešiel do druhého kola," pripomenul starosta.
K väčším projektom pliešovskej samosprávy patrí tiež rekonštrukcia čistiarne odpadových vôd, ktorá funguje v obci bez väčších opráv už takmer polstoročia.
Vojaci, hasiči, lesníci zamestnávajú stovky obyvateľov obce
Pliešovce sú obcou s nevysokou mierou nezamestnanosti, a to nie iba v rámci okresu Zvolen, ale aj v rámci celého Banskobystrického kraja. Vďačia za to najmä prítomnosti vojakov v neďalekom Vojenskom výcvikovom priestore (VVP) Lešť, ale aj sídlu generálneho riaditeľstva podniku Vojenské lesy a majetky (VLM) či Výcvikovému centru Hasičského a záchranného zboru (HaZZ).
Na snímke generálne riaditeľstvo Vojenských lesov a majetkov. V Pliešovciach 14. októbra 2017. Foto: TASR/Jozef Poliak
"Okrem toho tu máme aj obecné spoločnosti ako Lom a služby, Obecné lesy a Info kanál, tiež poľnohospodárske družstvo a firmu Polyplast," hovorí starosta Štefan Sýkora. Vojaci, hasiči, lesníci a všetky ďalšie spomenuté podniky a firmy, zamestnávajú niekoľko stoviek obyvateľov obce.
Pliešovce pritom majú okolo 2300 obyvateľov a ekonomicky aktívnych je podľa údajov úradu práce približne 1150. Bez práce bolo v septembri tohto roku 90 ľudí, čo tvorilo mieru nezamestnanosti 7,98 %.
Z výšky by mala obec priblížiť plánovaná rozhľadňa
Vyhliadková veža v pliešovskej časti Halík by mala v budúcnosti dávať domácim i turistom nahliadnuť do obce a jej okolia z výšky. Samospráva ju plánuje postaviť ako súčasť oddychovej zóny. Aktuálne však projekt stojí na vysporadúvaní pozemkov pod príjazdovou cestou a miestom, kde by mala rozhľadňa stáť.
"Táto stavba je aj v našom územnom pláne. Slúžiť má nielen našim občanom, ale aj turistom, ktorí prídu do oblasti Javoria," povedal TASR starosta Štefan Sýkora.
Vyhliadková veža v pliešovskej časti Halík, by mala v budúcnosti dávať domácim i turistom nahliadnuť do obce a jej okolia z výšky. Samospráva ju plánuje postaviť ako súčasť oddychovej zóny. Aktuálne však projekt stojí na vysporadúvaní pozemkov pod príjazdovou cestou a miestom, kde by mala rozhľadňa stáť. Na snímke miesto, kde by mala vyrásť rozhľadňa Halík. V Pliešovciach 14. októbra 2017. Foto: TASR/Jozef Poliak
Pliešovce majú v tomto smere čo ponúknuť. Napríklad každý rok v septembri organizujú Deň sv. Huberta, na počesť patróna poľovníkov. Súťaž o najlepší poľovnícky guláš priláka každý rok do dediny viac ako 1000 ľudí. Podobne navštevované sú aj Podjavorské folklórne slávnosti, ktoré sa konajú v júni.
Mnoho najmä mladých ľudí, a to nie len zo Slovenska, prichádza po celý rok do permakultúrneho miesta, ktorým je Zaježová. Na zaježovských lazoch má dnes trvalý pobyt okolo 200 ľudí. Prevažná časť z nich preferuje tradičný spôsob života spätý s prírodou.
V obci je nevšednou pamiatkou aj evanjelický kostol, ktorý navrhol významný slovenský architekt Milan Michal Harminc. Kostol s prvkami kubizmu, s takmer 50-metrovou vežou, bol posvätený pred 90 rokmi. V súčasnosti sa pracuje na jeho exteriérovej renovácii.
Na snímke evanjelický kostol v Pliešovciach. Navrhol ho pred 90-timi rokmi známy slovenský architekt Milan Michal Harminc. V súčasnosti ho rekonštruujú. V Pliešovciach 14. októbra 2017. Foto: TASR/Jozef Poliak
Zaujímavosťou obce je aj to, že tam svoje rané detstvo strávil herec Milan Lasica a narodil sa tam aj známy slovenský dramatik Ján Solovič.
O dávnej histórii obce sa toho veľa nevie,pomohol by intenzívny výskum
O najstaršej histórii Pliešoviec, ktoré patria k najväčším obciam okresu Zvolen, sa toho dodnes veľa nevie. V obci a jej okolí sa totiž v minulosti neuskutočnil intenzívny archeologický výskum. Toto územie však bolo osídlené už v mladšej dobe bronzovej, o čom svedčia náhodné nálezy troch bronzových sekier, ktoré sa našli v teréne v priebehu 20. storočia.
Ako sa píše na stránke obce, prvá písomná zmienka o Pliešovciach pochádza z roku 1256, keď uhorský kráľ Belo IV. vydal bulu, ktorou odmeňuje stotníka Budislava z Pliešoviec, strážcu Zvolenského lesa, za preukázané verné služby.
Pliešovce sa v priebehu stáročí stali privilegovaným mestečkom, ktorému túto výsadu udeľovali viacerí panovníci. Zažili však aj krušné časy. V 16. storočí napríklad neodolali plieneniu Turkov a boli dokonca základňou pre ich výpady na okolité banské mestá. V 18. storočí je v obecných kronikách zaznamenaná aj poddanská vzbura či zemetrasenie. V 19. storočí už kroniky píšu o zriadení žandárskej stanice, prvého chudobinca, lekárne, pošty či hasičského zboru.
Podľa sčítania ľudu z roku 1921 mala obec spolu s lazmi 3427 občanov slovenskej národnosti a niekoľko ďalších maďarskej, nemeckej a českej. Pre porovnanie, dnes ich v obci žije 2312.
Obec bola v prvej polovici 20. storočia široko-ďaleko známa organizovaním veľkých a vychýrených jarmokov a dobytčích trhov, kde sa predávalo okolo 3000 kusov dobytka a rôzny spotrebný tovar. Dva razy ju tiež navštívil prezident Tomáš Garyk Masaryk.
Tradičným jedlom je hustá páračková kapusta
akmer každá obec na Slovensku sa pýši nejakým tradičným jedlom. V Pliešovciach v okrese Zvolen sa za takéto pokladá páračková kapusta. Jej recept sa prenáša z generácie na generáciu vari už stáročia.
Toto výdatné jedlo sa varilo a stále ešte varí pri všetkých veľkých udalostiach v rodine. Objavuje sa však často aj na obecných oslavách.
Ako ale hovorí jej názov, kedysi bola na dedine hlavným jedlom pri páračkách, počas dlhých zimných večerov. Páračkovú kapustu dodnes často pripravujú viaceré pliešovské rodiny.
"Najskôr sa v hrnci usmaží cibuľka, pridá sa sladká mletá paprika a bravčové mäso pokrájané na kocky," približuje recept členka tamojšej folklórnej skupiny Rozmarín Dana Cútová.
Do tejto zmesi sa pridá pokrájaná údená klobása a celkom nakoniec kyslá kapusta zo suda. "Páračková kapusta však nie je riedka, ako bývajú zvyčajne polievky - kapustnice, ale naopak, je hustá a konzumuje sa s chlebom," pripomína.
