Starostu Dušana Pacalaja tento trend teší, hovorí, že práve turizmus je jedným zo smerov, ktorým by sa mala obec uberať
Autor TASR
Malá Lehota 26. mája (TASR) - V obci Malá Lehota v okrese Žarnovica sa za posledné roky viac ako strojnásobil počet ubytovacích kapacít určených pre turistov a návštevníkov obce. Starostu Dušana Pacalaja tento trend teší, hovorí, že práve turizmus je jedným zo smerov, ktorým by sa mala obec uberať.
Tomuto faktu nahráva aj jej poloha, obec leží v severnej časti pohoria Pohronský Inovec a jej okolie ponúka pre turistov množstvo trás a výhľadov. Okolitá príroda sem láka aj mnohých chalupárov. Okrem toho ročne do dediny pritiahne tisícky návštevníkov aj tradičné podujatie Gajdošské fašiangy, či akcia, ktorá svoju tradíciu ešte len zakladá - Zetor 25 Cup.
Počas oboch podujatí sú podľa Pacalaja tieto ubytovacie kapacity plne využité, preto vidí perspektívu aj v budovaní ďalších. "Apelujem na ľudí, ktorí majú domy po starých rodičoch a prastarých rodičoch, aby ich nepredávali, ale aby sa pokúsili z toho urobiť ubytovacie kapacity," podotkol s tým, že z desiatich lôžok sa podarilo zvýšiť v obci toto číslo na 35. "Môžem povedať, že sú čoraz častejšie a dlhšie využívané," dodal Pacalaj.
Turistov a návštevníkov však majú podľa Pacalaja do dediny prilákať aj ďalšie zaujímavosti - napríklad andezitové kamenné more pri vstupe do obce či jazvinská jaskyňa, ktorú chcú sprístupniť. Pacalaj má plány, že v budúcnosti by v dedine mohol vzniknúť aj skanzen lehotskej kultúry. Ten by chcel zriadiť v pôvodnom drevenom dome z roku 1860, ktorý sa v obci zachoval ako posledný a ktorý chce obec odkúpiť. "Tieto domy boli špecifické v tom, že to boli malinké domčeky o rozmeroch 5 x 5 metrov. V dome bola jedna miestnosť, kde sa spalo a žilo. Potom mal pitvor, teda predsieň, kde sa choval dobytok či hydina," priblížil Pacalaj. Domy mali slamenú strechu, hlinenú omietku a vymaľované boli haseným vápnom.
Tomuto faktu nahráva aj jej poloha, obec leží v severnej časti pohoria Pohronský Inovec a jej okolie ponúka pre turistov množstvo trás a výhľadov. Okolitá príroda sem láka aj mnohých chalupárov. Okrem toho ročne do dediny pritiahne tisícky návštevníkov aj tradičné podujatie Gajdošské fašiangy, či akcia, ktorá svoju tradíciu ešte len zakladá - Zetor 25 Cup.
Počas oboch podujatí sú podľa Pacalaja tieto ubytovacie kapacity plne využité, preto vidí perspektívu aj v budovaní ďalších. "Apelujem na ľudí, ktorí majú domy po starých rodičoch a prastarých rodičoch, aby ich nepredávali, ale aby sa pokúsili z toho urobiť ubytovacie kapacity," podotkol s tým, že z desiatich lôžok sa podarilo zvýšiť v obci toto číslo na 35. "Môžem povedať, že sú čoraz častejšie a dlhšie využívané," dodal Pacalaj.
Turistov a návštevníkov však majú podľa Pacalaja do dediny prilákať aj ďalšie zaujímavosti - napríklad andezitové kamenné more pri vstupe do obce či jazvinská jaskyňa, ktorú chcú sprístupniť. Pacalaj má plány, že v budúcnosti by v dedine mohol vzniknúť aj skanzen lehotskej kultúry. Ten by chcel zriadiť v pôvodnom drevenom dome z roku 1860, ktorý sa v obci zachoval ako posledný a ktorý chce obec odkúpiť. "Tieto domy boli špecifické v tom, že to boli malinké domčeky o rozmeroch 5 x 5 metrov. V dome bola jedna miestnosť, kde sa spalo a žilo. Potom mal pitvor, teda predsieň, kde sa choval dobytok či hydina," priblížil Pacalaj. Domy mali slamenú strechu, hlinenú omietku a vymaľované boli haseným vápnom.