Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Povesti o Poľane a Detve opísali vo svojich knihách aj viacerí slovenskí spisovatelia.
Autor TASR
Detva 14. januára (TASR) - Snáď najospevovanejším vrchom na Slovensku je Poľana nad Detvou. Táto pôvodom sopečná hora sa objavuje nielen v piesňach pospolitého ľudu či básňach poetov, ale späté sú s ňou aj viaceré povesti, najmä tie o skrytých pokladoch. Ich hodnovernosť však nebola nikdy potvrdená.
"Takou je napríklad azda najznámejšia povesť o pokladoch, ktoré v jaskyni pod Katruškou na Poľane ukryl samotný zbojník Jánošík," hovorí vedúca Podpolianskeho múzea v Detve Renáta Babicová. Katruška bola údajne Jánošíková milá z Detvy, ktorú bol Jánošík pre jej zradu do priepasti zhodil. Na brale sú vraj dodnes viditeľné vyryté písmená s jej menom. Okrem toho sú podľa povesti na Poľane vždy na Veľký piatok pootvárané všetky bralá, kde sú poukrývané Jánošíkové poklady.
Iná povesť zase rozpráva o tom, ako vznikla Jánošíkova skala na Poľane. Niektoré z miestnych povestí, často sa viažucim práve k Jánošíkovi, zachytil už aj Karol Anton Medvecký v monografii Detva z roku 1905. Podľa neho "každý vŕšok v okolí ukrýva jeho (Jánošíkove) poklady".
Iné, tiež známe povesti, sa viažu ku kráľovi Matejovi, ktorý rád pobýval pod Poľanou a na Vígľašskom zámku. "Určite sa mu páčili miestne krásne devy, za ktorými sem chodieval, ale veľmi obľúbená a rozšírená je aj povesť o tom, ako navštívil preoblečený miestneho podpolianskeho baču, ktorý ho naučil móresom jedenia pri haluškách a panovníkom bol za to pozvaný na kráľovský dvor, aby umravnil jeho stolovníkov," približuje ďalšiu povesť Babicová.
Mnoho povestí sa ale viaže aj k samotnej Detve. Napríklad o tom, odkiaľ sa v Detve vzali krátke košele. "To opäť kráľ Matej potrestal Detvanov hodujúcich na Vígľašskom zámku, ktorí za vtedy ešte dlhé košele, poukrývali jedlo z hostiny. Na príkaz kráľa museli zatancovať odzemok a tak sa ukázala pravda. Kráľ Detvanov potrestal tým, že dal košele skrátiť. A odvtedy ich nosia krátke, také, čo odhaľujú driek i pupok."
Táto povesť je v rôznych obmenách spomínaná aj v ďalších zbierkach povestí. "Traduje sa dodnes a krátka košeľa je často aj stredobodom záujmu návštevníkov, hlavne mimoregionálnych. Darmo v múzeu vysvetľujeme, že šírka košele bola podmienená domácim tkaným plátnom a šírkou brda na krosnách, povesť je jednoducho pútavejšia," konštatuje vedúca múzea.
Povesti o Poľane a Detve opísali vo svojich knihách aj viacerí slovenskí spisovatelia. Napríklad Mária Ďuríčková v Zemskom kľúči, kde sú pôvabné povesti zo širšieho Podpoľania – z Detvy, ale aj z okolitých lazov, Ivín, Hrochote, Očovej či neďalekého Zvolena. Iné zachytil aj Ján Domasta vo svojich Povestiach o hradoch.
"Takou je napríklad azda najznámejšia povesť o pokladoch, ktoré v jaskyni pod Katruškou na Poľane ukryl samotný zbojník Jánošík," hovorí vedúca Podpolianskeho múzea v Detve Renáta Babicová. Katruška bola údajne Jánošíková milá z Detvy, ktorú bol Jánošík pre jej zradu do priepasti zhodil. Na brale sú vraj dodnes viditeľné vyryté písmená s jej menom. Okrem toho sú podľa povesti na Poľane vždy na Veľký piatok pootvárané všetky bralá, kde sú poukrývané Jánošíkové poklady.
Iná povesť zase rozpráva o tom, ako vznikla Jánošíkova skala na Poľane. Niektoré z miestnych povestí, často sa viažucim práve k Jánošíkovi, zachytil už aj Karol Anton Medvecký v monografii Detva z roku 1905. Podľa neho "každý vŕšok v okolí ukrýva jeho (Jánošíkove) poklady".
Iné, tiež známe povesti, sa viažu ku kráľovi Matejovi, ktorý rád pobýval pod Poľanou a na Vígľašskom zámku. "Určite sa mu páčili miestne krásne devy, za ktorými sem chodieval, ale veľmi obľúbená a rozšírená je aj povesť o tom, ako navštívil preoblečený miestneho podpolianskeho baču, ktorý ho naučil móresom jedenia pri haluškách a panovníkom bol za to pozvaný na kráľovský dvor, aby umravnil jeho stolovníkov," približuje ďalšiu povesť Babicová.
Mnoho povestí sa ale viaže aj k samotnej Detve. Napríklad o tom, odkiaľ sa v Detve vzali krátke košele. "To opäť kráľ Matej potrestal Detvanov hodujúcich na Vígľašskom zámku, ktorí za vtedy ešte dlhé košele, poukrývali jedlo z hostiny. Na príkaz kráľa museli zatancovať odzemok a tak sa ukázala pravda. Kráľ Detvanov potrestal tým, že dal košele skrátiť. A odvtedy ich nosia krátke, také, čo odhaľujú driek i pupok."
Táto povesť je v rôznych obmenách spomínaná aj v ďalších zbierkach povestí. "Traduje sa dodnes a krátka košeľa je často aj stredobodom záujmu návštevníkov, hlavne mimoregionálnych. Darmo v múzeu vysvetľujeme, že šírka košele bola podmienená domácim tkaným plátnom a šírkou brda na krosnách, povesť je jednoducho pútavejšia," konštatuje vedúca múzea.
Povesti o Poľane a Detve opísali vo svojich knihách aj viacerí slovenskí spisovatelia. Napríklad Mária Ďuríčková v Zemskom kľúči, kde sú pôvabné povesti zo širšieho Podpoľania – z Detvy, ale aj z okolitých lazov, Ivín, Hrochote, Očovej či neďalekého Zvolena. Iné zachytil aj Ján Domasta vo svojich Povestiach o hradoch.
