Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Poplatok sa totiž podľa jeho slov miestnej samospráve zdá demotivujúci, napríklad v prípade bytových spoločenstiev, ktoré si renovujú svoje bytové domy.
Autor TASR
Žiar nad Hronom 30. októbra (TASR) - Poplatok za rozvoj, ktorým môžu slovenské mestá a obce od budúceho roka spoplatniť výstavbu na svojom území, mesto Žiar nad Hronom nezavedie. "V októbri na mestskom zastupiteľstve žiarski poslanci schválili uznesenie, že sa v meste Žiar nad Hronom nebude vyberať poplatok za rozvoj," priblížil vedúci kancelárie primátora Martin Baláž.
Poplatok sa totiž podľa jeho slov miestnej samospráve zdá demotivujúci, napríklad v prípade bytových spoločenstiev, ktoré si renovujú svoje bytové domy. "Mali by sme ich zdaniť za to, že si obnovujú svoje domy, pričom my chceme, aby si ich obnovovali, a zároveň za to od nich žiadať peniaze," podotkol Baláž.
Rovnako však podľa Baláža nechce žiarska samospráva zaťažovať poplatkom za rozvoj ani firmy pôsobiace na území mesta. "Máme napríklad dosť vysoké zaťaženie priemyselných stavieb. Máme vyššie položenú daň, čo je jeden z dôvodov, že nechceme nejakým spôsobom ďalej zaťažovať podnikateľov," dodal v tejto súvislosti Baláž.
Primátor Žiaru nad Hronom a poslanec Národnej rady SR Peter Antal (Most-Híd) už v minulosti naznačil, že niektoré ustanovenia zákona o miestnom poplatku za rozvoj, predstavovali na komunálnej úrovni problém. Spolu s ďalšími poslancami za Most-Híd navrhli novelu zákona, ktorá je aktuálne v druhom čítaní. V prípade jej schválenia sa nebude poplatok uhrádzať za zateplenie bytového domu či údržbu stavby.
Spoplatniť výstavbu na svojom území, prostredníctvom poplatku za rozvoj, budú môcť mestá a obce na Slovensku od budúceho roka. Poplatok za rozvoj môže obec dobrovoľne zaviesť vlastným všeobecne záväzným nariadením. Platiť sa bude jednorazovo, sadzbu si určí obec k 1. januáru kalendárneho roka a pre jednotlivé časti jej územia môže byť rôzna. Zákon stanovuje minimálnu (10 eur) a maximálnu (35 eur) výšku poplatku za každý, aj začatý m2 podlahovej plochy nadzemnej časti stavby.
Príjem z poplatku môžu samosprávy použiť ako kapitálové výdavky v prípade výstavby škôl a škôlok, športovísk, kultúrnych a zdravotníckych zariadení, ale aj na výstavbu dopravnej infraštruktúry, rozširovanie a údržbu verejnej zelene.
Poplatok sa totiž podľa jeho slov miestnej samospráve zdá demotivujúci, napríklad v prípade bytových spoločenstiev, ktoré si renovujú svoje bytové domy. "Mali by sme ich zdaniť za to, že si obnovujú svoje domy, pričom my chceme, aby si ich obnovovali, a zároveň za to od nich žiadať peniaze," podotkol Baláž.
Rovnako však podľa Baláža nechce žiarska samospráva zaťažovať poplatkom za rozvoj ani firmy pôsobiace na území mesta. "Máme napríklad dosť vysoké zaťaženie priemyselných stavieb. Máme vyššie položenú daň, čo je jeden z dôvodov, že nechceme nejakým spôsobom ďalej zaťažovať podnikateľov," dodal v tejto súvislosti Baláž.
Primátor Žiaru nad Hronom a poslanec Národnej rady SR Peter Antal (Most-Híd) už v minulosti naznačil, že niektoré ustanovenia zákona o miestnom poplatku za rozvoj, predstavovali na komunálnej úrovni problém. Spolu s ďalšími poslancami za Most-Híd navrhli novelu zákona, ktorá je aktuálne v druhom čítaní. V prípade jej schválenia sa nebude poplatok uhrádzať za zateplenie bytového domu či údržbu stavby.
Spoplatniť výstavbu na svojom území, prostredníctvom poplatku za rozvoj, budú môcť mestá a obce na Slovensku od budúceho roka. Poplatok za rozvoj môže obec dobrovoľne zaviesť vlastným všeobecne záväzným nariadením. Platiť sa bude jednorazovo, sadzbu si určí obec k 1. januáru kalendárneho roka a pre jednotlivé časti jej územia môže byť rôzna. Zákon stanovuje minimálnu (10 eur) a maximálnu (35 eur) výšku poplatku za každý, aj začatý m2 podlahovej plochy nadzemnej časti stavby.
Príjem z poplatku môžu samosprávy použiť ako kapitálové výdavky v prípade výstavby škôl a škôlok, športovísk, kultúrnych a zdravotníckych zariadení, ale aj na výstavbu dopravnej infraštruktúry, rozširovanie a údržbu verejnej zelene.
