Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rozpočet na rok 2017 bol pritom v decembri 2016 schválený ako vyrovnaný na úrovni takmer 40 miliónov eur.
Autor TASR
Poprad 15. júna (TASR) – Mesto Poprad v minulom roku hospodárilo s prebytkom po úpravách na úrovni takmer 3,7 milióna eur. Vyplýva to z prezentácie záverečného účtu mesta za rok 2017, ktorú na štvrtkovom (14.6.) zasadnutí Mestského zastupiteľstva predniesol vedúci ekonomického odboru na Mestskom úrade v Poprade Marián Matta.
„Rozpočet na rok 2017 bol pritom v decembri 2016 schválený ako vyrovnaný na úrovni takmer 40 miliónov eur. V priebehu roka bol upravený 53 rozpočtovými opatreniami a celkovo navýšený o sumu takmer 4,9 milióna eur,“ konkretizoval.
Príjmy mesta vlani pritom dosiahli takmer 41 miliónov eur, čo predstavuje nárast oproti roku 2016 o 3,9 milióna eur. Zo správy ďalej vyplýva, že bežné príjmy dosiahli oproti roku 2016 nárast o 1,7 milióna eur a kapitálové príjmy o viac ako 930.000 eur. „Čerpanie bežných výdavkov v roku 2017 bolo vo výške takmer 33,5 milióna eur, čo predstavuje nárast oproti roku 2016 o takmer 1,9 milióna eur,“ porovnáva Matta.
Najviac finančných prostriedkov z rozpočtu šlo pritom do kapitoly vzdelávania, a to takmer 16,3 milióna eur. V tejto oblasti zaznamenala samospráva aj najvyšší nárast výdavkov v porovnaní s rokom 2016, a to o 1,77 milióna eur. „Po úpravách mesto Poprad hospodárilo vlani s prebytkom na úrovni takmer 3,7 milióna eur, z čoho 3,1 milióna eur previedlo do rezervného fondu a zvyšok do mestského fondu rozvoja bývania,“ uvádza ďalej v správe šéf ekonomického odboru. Rezervný fond po schválení záverečného účtu a prevode prebytku dosiahne objem takmer 12,6 milióna eur.
K záverečnému účtu mesta sa kladne vyjadrila aj hlavná kontrolórka mesta Poprad Zita Kozlerová, ktorá konštatovala, že samospráva je vo výbornej finančnej kondícii. „Hovoria o tom výsledky v číselných hodnotách. Výhrady mám k plneniu kapitálových výdavkov. Schválený rozpočet bol okolo 4,5 milióna eur, v priebehu roka sa úpravami výška kapitálových výdavkov upravila na vyše osem miliónov a skutočné plnenie bolo len 2,7 milióna eur, takže je to veľký nepomer. Aj z toho titulu vznikol ten vysoký prebytok,“ objasnila kontrolórka. Viaceré investičné zámery teda síce boli v pláne na minulý rok, neboli však zrealizované. V priebehu roku tiež mesto zvýšilo bežné výdavky, nedošlo však k ich čerpaniu, a tak úspora dosiahla vyše milióna eur. „V hodnotenom roku nedošlo k novému úverovému zaťaženiu. Zadlženosť v prepočte na jedného obyvateľa tak predstavuje 23 eur, resp. po zarátaní úveru aj dlhodobých záväzkov je na úrovni takmer 73 eur,“ dodáva kontrolórka.
„Rozpočet na rok 2017 bol pritom v decembri 2016 schválený ako vyrovnaný na úrovni takmer 40 miliónov eur. V priebehu roka bol upravený 53 rozpočtovými opatreniami a celkovo navýšený o sumu takmer 4,9 milióna eur,“ konkretizoval.
Príjmy mesta vlani pritom dosiahli takmer 41 miliónov eur, čo predstavuje nárast oproti roku 2016 o 3,9 milióna eur. Zo správy ďalej vyplýva, že bežné príjmy dosiahli oproti roku 2016 nárast o 1,7 milióna eur a kapitálové príjmy o viac ako 930.000 eur. „Čerpanie bežných výdavkov v roku 2017 bolo vo výške takmer 33,5 milióna eur, čo predstavuje nárast oproti roku 2016 o takmer 1,9 milióna eur,“ porovnáva Matta.
Najviac finančných prostriedkov z rozpočtu šlo pritom do kapitoly vzdelávania, a to takmer 16,3 milióna eur. V tejto oblasti zaznamenala samospráva aj najvyšší nárast výdavkov v porovnaní s rokom 2016, a to o 1,77 milióna eur. „Po úpravách mesto Poprad hospodárilo vlani s prebytkom na úrovni takmer 3,7 milióna eur, z čoho 3,1 milióna eur previedlo do rezervného fondu a zvyšok do mestského fondu rozvoja bývania,“ uvádza ďalej v správe šéf ekonomického odboru. Rezervný fond po schválení záverečného účtu a prevode prebytku dosiahne objem takmer 12,6 milióna eur.
K záverečnému účtu mesta sa kladne vyjadrila aj hlavná kontrolórka mesta Poprad Zita Kozlerová, ktorá konštatovala, že samospráva je vo výbornej finančnej kondícii. „Hovoria o tom výsledky v číselných hodnotách. Výhrady mám k plneniu kapitálových výdavkov. Schválený rozpočet bol okolo 4,5 milióna eur, v priebehu roka sa úpravami výška kapitálových výdavkov upravila na vyše osem miliónov a skutočné plnenie bolo len 2,7 milióna eur, takže je to veľký nepomer. Aj z toho titulu vznikol ten vysoký prebytok,“ objasnila kontrolórka. Viaceré investičné zámery teda síce boli v pláne na minulý rok, neboli však zrealizované. V priebehu roku tiež mesto zvýšilo bežné výdavky, nedošlo však k ich čerpaniu, a tak úspora dosiahla vyše milióna eur. „V hodnotenom roku nedošlo k novému úverovému zaťaženiu. Zadlženosť v prepočte na jedného obyvateľa tak predstavuje 23 eur, resp. po zarátaní úveru aj dlhodobých záväzkov je na úrovni takmer 73 eur,“ dodáva kontrolórka.
