Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Kým v minulosti bola dedina vďaka svojej keramike známa široko- ďaleko, dnes sa tomuto remeslu venuje už len posledný hrnčiar Ján Fiala, syn Štefana Fialu.
Autor TASR
Brehy 6. augusta (TASR) - Poslednú funkčnú hrnčiarsku pec v obci, ukážky miestnej keramiky či mená najznámejších hrnčiarov približuje nové Hrnčiarske múzeum, ktoré dnes slávnostne otvorili v obci Brehy (okres Žarnovica). Za jeho zrodom stoja manželia, ktorí sa do dediny prisťahovali len pred niekoľkými rokmi. Tunajšie prostredie a história hrnčiarstva im učarovala natoľko, že sa rozhodli v dome bývalého hrnčiara zriadiť múzeum.
Expozícia, ktorá približuje hrnčiarstvo obce, je zriadená v tzv. Kohlovom dome. "Hľadali sme s manželom chalupu. Očaril nás tento dom, ktorý je kultúrnou pamiatkou a tak sme sa rozhodli, že ho kúpime," priblížila Iveta Ševčíková zakladateľka OZ Hrnčiarsky dvor, ktoré stojí za zrodom múzea. K myšlienke zriadiť ho ich nakoniec priviedla skutočnosť, že vo svojom okolí ponachádzali množstvo hrnčiarskych vecí. Za niekoľko rokov sa im tak podarilo zveľadiť dve vedľa seba stojace nehnuteľnosti. Kým v jednej sa po kompletnej rekonštrukcii rozhodli bývať, z druhej vytvorili múzeum. Tejto myšlienke nahrával aj fakt, že v záhrade domu sa nachádza posledná funkčná hrnčiarska pec v obci, v ktorej sa ešte pred dvoma rokmi vypaľovalo.
Expozícia je podľa Ševčíkovej zameraná vyslovene na miestne hrnčiarstvo, ktoré si konkurovalo s pukanskou keramikou. "Pukanská keramika je zdobená, maľovaná. Má typické vzory. Brežská je jednoduchá, ide viac-menej o kuchynský riad. Vyznačuje sa jednoduchosťou a jednoduchým zdobením," vysvetlila Ševčíková s tým, že sa však dostala široko-ďaleko. Povozníci ju predávali smerom na juh, ale aj na sever Slovenska.
Nájsť výrobky tejto keramiky dnes podľa jej slov nebolo jednoduché. Pri tvorbe expozície manželom okrem etnologičky Kataríny Holbovej a riaditeľky Pohronského múzea v Novej Bani Kataríny Konečnej pomohla aj obec a miestni ľudia. "Bolo to však namáhavé pozbierať dnes nejaké výrobky, lebo naposledy sa tu vyrábalo v 50. rokoch minulého storočia," dodala Ševčíková.
Kým v minulosti bola dedina vďaka svojej keramike známa široko- ďaleko, dnes sa tomuto remeslu venuje už len posledný hrnčiar Ján Fiala, syn Štefana Fialu. Jeho výrobky mohlo celé Slovensko spoznať aj vďaka rozprávke Kráľ Drozdia brada. Keramika, hrnčiarsky kruh, ale aj pec, ktorú v rozprávke používala princezná Anna, pochádzali práve od neho. Majster, ktorý sa remeslu priučil u svojho otca, spolupracoval aj na viacerých dokumentárnych filmoch. Keramiku od Fialu použili aj vo veľkofilme Jánošík či v historickom filme Sokoliar Tomáš.
Expozícia, ktorá približuje hrnčiarstvo obce, je zriadená v tzv. Kohlovom dome. "Hľadali sme s manželom chalupu. Očaril nás tento dom, ktorý je kultúrnou pamiatkou a tak sme sa rozhodli, že ho kúpime," priblížila Iveta Ševčíková zakladateľka OZ Hrnčiarsky dvor, ktoré stojí za zrodom múzea. K myšlienke zriadiť ho ich nakoniec priviedla skutočnosť, že vo svojom okolí ponachádzali množstvo hrnčiarskych vecí. Za niekoľko rokov sa im tak podarilo zveľadiť dve vedľa seba stojace nehnuteľnosti. Kým v jednej sa po kompletnej rekonštrukcii rozhodli bývať, z druhej vytvorili múzeum. Tejto myšlienke nahrával aj fakt, že v záhrade domu sa nachádza posledná funkčná hrnčiarska pec v obci, v ktorej sa ešte pred dvoma rokmi vypaľovalo.
Expozícia je podľa Ševčíkovej zameraná vyslovene na miestne hrnčiarstvo, ktoré si konkurovalo s pukanskou keramikou. "Pukanská keramika je zdobená, maľovaná. Má typické vzory. Brežská je jednoduchá, ide viac-menej o kuchynský riad. Vyznačuje sa jednoduchosťou a jednoduchým zdobením," vysvetlila Ševčíková s tým, že sa však dostala široko-ďaleko. Povozníci ju predávali smerom na juh, ale aj na sever Slovenska.
Nájsť výrobky tejto keramiky dnes podľa jej slov nebolo jednoduché. Pri tvorbe expozície manželom okrem etnologičky Kataríny Holbovej a riaditeľky Pohronského múzea v Novej Bani Kataríny Konečnej pomohla aj obec a miestni ľudia. "Bolo to však namáhavé pozbierať dnes nejaké výrobky, lebo naposledy sa tu vyrábalo v 50. rokoch minulého storočia," dodala Ševčíková.
Kým v minulosti bola dedina vďaka svojej keramike známa široko- ďaleko, dnes sa tomuto remeslu venuje už len posledný hrnčiar Ján Fiala, syn Štefana Fialu. Jeho výrobky mohlo celé Slovensko spoznať aj vďaka rozprávke Kráľ Drozdia brada. Keramika, hrnčiarsky kruh, ale aj pec, ktorú v rozprávke používala princezná Anna, pochádzali práve od neho. Majster, ktorý sa remeslu priučil u svojho otca, spolupracoval aj na viacerých dokumentárnych filmoch. Keramiku od Fialu použili aj vo veľkofilme Jánošík či v historickom filme Sokoliar Tomáš.
