Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V úvode si zhromaždenie pripomenulo všetkých svojich členov i sympatizantov, ktorí v priebehu roka od predchádzajúceho stretnutia zomreli.
Autor TASR
,aktualizované Leopoldov 25. augusta (TASR) – Pred bránou väznice v Leopoldove sa dnes zišli bývalí politickí väzni, nespravodlivo stíhaní komunistickým režimom, ich rodinní príslušníci a potomkovia na pietnej spomienke. K pamätnej tabuli položili kytice kvetov zástupcovia Konfederácie politických väzňov Slovenska (KPVS), Kancelárie prezidenta SR, Národnej rady SR, Ústavu pamäti národa, Zväzu protikomunistického odboja (ZPKO) a ďalší.
V úvode si zhromaždenie pripomenulo všetkých svojich členov i sympatizantov, ktorí v priebehu roka od predchádzajúceho stretnutia zomreli. Okrem iného i emeritného biskupa Dominika Kaľatu, ktorý býval celebrantom omší počas leopoldovských pietnych spomienok a ktorý, ako uviedol predseda KPVS Peter Sandtner, zomrel deň pred konaním spomienky, v piatok 24. augusta. Medzi účastníkmi podujatia boli aj Jana Ivanová z Bratislavy a Ladislav Mikuš z Ratkoviec pri Hlohovci. Obaja ako deti politických väzňov si chodia pripomínať do Leopoldova obete, ktoré museli priniesť komunistickému režimu stovky a tisícky Slovákov a Čechov. Mnohí z nich boli väznení, alebo našli svoju smrť za bránami leopoldovskej väznice.
Jana je vnučkou Tomáša Ivana. V Bardejovskej Novej Vsi jej deda vyhlásili za kulaka, pretože mali, ako povedala, 'zálusk' na jeho dom, kde chceli urobiť materskú školu. Deda zatvorili, manželku s deťmi vyhnali za hranice okresu. „Som hrdá na to, že som v protikomunistickom odboji. Komunisti páchali zverstvá na vlastnom národe, v čase mieru a stále aj teraz majú priestor,“ povedala pre TASR Jana. Hlad a chudobu zažil po otcovom opakovanom väznení aj Ladislav Mikuš. "V našej rodine komunisti zlikvidovali všetkých roľníkov. Mal som zatvoreného otca, brata aj strýka. Otec bol starý vojak, prežil prvú i druhú svetovú vojnu, dostali ho až komunisti. Preto nemôžeme zabudnúť, lebo to robili z nenávisti voči človeku," povedal Mikuš, ktorý sa angažuje aj ako oblastný predseda KPVS pre okresy Trnava, Hlohovec a Piešťany.
Potrebu nezabúdať a pripomínať dejinné obdobie, keď vo väzniciach končili pre svoj status, politické presvedčenie či osobný majetok Slováci i Česi, spomenuli viacerí rečníci vo svojich prejavoch. Predsedníčka výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny Anna Verešová vyzvala, aby sa na týchto pietnych spomienkach nezúčastňovali iba priamo dotknutí perzekúciami, ale aby prišli aj s vnukmi a pravnukmi a tí so svojimi rovesníkmi. Tak sa poznatok o komunistickom útlaku prenesie na ďalšie generácie. Podľa podpredsedu KPV Českej republiky Lea Žideka je ťažké zhodnotiť, "či sme si z rokov útlaku zobrali ponaučenie, aby sme sa neprepadli do rovnakého obdobia ako pred rokom 1948". Vystúpil aj 93-ročný politický väzeň Branislav Tvarošek, čestný predseda ZPKO Arpád Tarnóczy, podpredseda Správnej rady ÚPN Ján Pálffy a za Ústredie ekumenickej pastoračnej služby OS SR a OZ SR Dávid Vargaeštok.
Prítomní potom položili kvety aj k pomníku zavraždených príslušníkov leopoldovskej väzenskej stráže z roku 1991 a k symbolickému hrobu neznámeho politického väzňa na cintoríne v Leopoldove. Sprístupnená bola aj expozícia histórie väzenstva na Slovensku.
V úvode si zhromaždenie pripomenulo všetkých svojich členov i sympatizantov, ktorí v priebehu roka od predchádzajúceho stretnutia zomreli. Okrem iného i emeritného biskupa Dominika Kaľatu, ktorý býval celebrantom omší počas leopoldovských pietnych spomienok a ktorý, ako uviedol predseda KPVS Peter Sandtner, zomrel deň pred konaním spomienky, v piatok 24. augusta. Medzi účastníkmi podujatia boli aj Jana Ivanová z Bratislavy a Ladislav Mikuš z Ratkoviec pri Hlohovci. Obaja ako deti politických väzňov si chodia pripomínať do Leopoldova obete, ktoré museli priniesť komunistickému režimu stovky a tisícky Slovákov a Čechov. Mnohí z nich boli väznení, alebo našli svoju smrť za bránami leopoldovskej väznice.
Jana je vnučkou Tomáša Ivana. V Bardejovskej Novej Vsi jej deda vyhlásili za kulaka, pretože mali, ako povedala, 'zálusk' na jeho dom, kde chceli urobiť materskú školu. Deda zatvorili, manželku s deťmi vyhnali za hranice okresu. „Som hrdá na to, že som v protikomunistickom odboji. Komunisti páchali zverstvá na vlastnom národe, v čase mieru a stále aj teraz majú priestor,“ povedala pre TASR Jana. Hlad a chudobu zažil po otcovom opakovanom väznení aj Ladislav Mikuš. "V našej rodine komunisti zlikvidovali všetkých roľníkov. Mal som zatvoreného otca, brata aj strýka. Otec bol starý vojak, prežil prvú i druhú svetovú vojnu, dostali ho až komunisti. Preto nemôžeme zabudnúť, lebo to robili z nenávisti voči človeku," povedal Mikuš, ktorý sa angažuje aj ako oblastný predseda KPVS pre okresy Trnava, Hlohovec a Piešťany.
Potrebu nezabúdať a pripomínať dejinné obdobie, keď vo väzniciach končili pre svoj status, politické presvedčenie či osobný majetok Slováci i Česi, spomenuli viacerí rečníci vo svojich prejavoch. Predsedníčka výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny Anna Verešová vyzvala, aby sa na týchto pietnych spomienkach nezúčastňovali iba priamo dotknutí perzekúciami, ale aby prišli aj s vnukmi a pravnukmi a tí so svojimi rovesníkmi. Tak sa poznatok o komunistickom útlaku prenesie na ďalšie generácie. Podľa podpredsedu KPV Českej republiky Lea Žideka je ťažké zhodnotiť, "či sme si z rokov útlaku zobrali ponaučenie, aby sme sa neprepadli do rovnakého obdobia ako pred rokom 1948". Vystúpil aj 93-ročný politický väzeň Branislav Tvarošek, čestný predseda ZPKO Arpád Tarnóczy, podpredseda Správnej rady ÚPN Ján Pálffy a za Ústredie ekumenickej pastoračnej služby OS SR a OZ SR Dávid Vargaeštok.
Prítomní potom položili kvety aj k pomníku zavraždených príslušníkov leopoldovskej väzenskej stráže z roku 1991 a k symbolickému hrobu neznámeho politického väzňa na cintoríne v Leopoldove. Sprístupnená bola aj expozícia histórie väzenstva na Slovensku.
