Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V lete sa na hrade našlo aj bronzové kovanie s vyobrazením kráľa a iné nálezy, ktoré indikujú častú prítomnosť vládcov v regióne.
Autor TASR
Zvolen 2. októbra (TASR) - Zvolenský Pustý hrad bol v 13. storočí najčastejšie navštevovaným hradom uhorských kráľov na území Slovenska. Dokladujú to nielen historické písomnosti, ale dokresľujú aj archeologické nálezy, ktoré v uplynulých rokoch zaznamenali výskumníci v areáli horného aj dolného hradu.
"Táto archeologická sezóna nám tento poznatok iba potvrdila. Stavebníkom obrovskej obytnej veže mohol byť v 13. storočí iba kráľ. Našli sme aj ich vyobrazenia, napríklad na minci kráľa Ondreja III., pričom tri z piatich známych mincí z obdobia jeho panovania sa na Slovensku našli práve na Pustom hrade," hovorí vedúci archeologického výskumu Ján Beljak.
V lete sa na hrade našlo aj bronzové kovanie s vyobrazením kráľa a iné nálezy, ktoré indikujú častú prítomnosť vládcov v regióne. Okrem Ondreja III. tam často chodil napríklad aj známy kráľ Belo IV., ktorý zrejme na hrade vydával svoju dcéru a ktorý udelil mestu Zvolen mestské výsady.
Podľa Beljaka bola táto sezóna na Dolnom Pustom hrade vôbec najbohatšia na archeologické nálezy. Kým vlani našli v areáli takmer 10.000 predmetov alebo ich častí, tento rok ich bolo viac. Okrem najčastejších zlomkov keramiky a kostí to boli aj vzácne mince, šperky, ozdobné kovania, nože či hroty striel alebo vzácna minca.
"Preskúmali sme exteriérové plochy pri východnej a severnej stene veže Dolného hradu a tiež strednú časť nádvoria a územie pri bráne v spojovacom múre v sedle pod vežou," priblížil ďalej výskum archeológ. Vykonávali sa tiež sanačné práce na južnej a severnej stene veže. "Musím ale podotknúť, že výskum nám často kazilo počasie a sezóna bola za posledné desaťročia najdaždivejšia."
Vďaka tohtoročnej sezóne vedia už archeológovia jednoznačne datovať vznik veže Dolného hradu v prvých desaťročiach 13. storočia a jej zánik v prvých desaťročiach 14. storočia.
Tohtoročnú, už 23. archeologickú sezónu na Pustom hrade financovalo mesto Zvolen, prácu asi 120 mladých študentov archeologických škôl z krajín V4 podporil Medzinárodný Vyšehradský fond a Banskobystrický samosprávny kraj a prácu desiatich nezamestnaných zaplatilo Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR. Navyše, sanáciu južnej steny veže podporilo Ministerstvo kultúry SR. Celú sezónu na Dolnom hrade zastrešoval Archeologický ústav SAV v Nitre s Katedrou archeológie UKF v Nitre.
Beljak by sa na budúci rok chcel pustiť do sanácie západnej steny veže a brány Dolného hradu. "Pripravujeme projekt na sanáciu hlavnej vstupnej brány a chceli by sme tiež zrekonštruovať západnú líniu opevnenia medzi bránou a vežou a spojovací múr pri veži," uviedol. Hotový je pritom už aj projekt na výskum veľkej cisterny na dažďovú vodu na Hornom hrade a tiež na sanáciu cisterny a paláca.
"Táto archeologická sezóna nám tento poznatok iba potvrdila. Stavebníkom obrovskej obytnej veže mohol byť v 13. storočí iba kráľ. Našli sme aj ich vyobrazenia, napríklad na minci kráľa Ondreja III., pričom tri z piatich známych mincí z obdobia jeho panovania sa na Slovensku našli práve na Pustom hrade," hovorí vedúci archeologického výskumu Ján Beljak.
V lete sa na hrade našlo aj bronzové kovanie s vyobrazením kráľa a iné nálezy, ktoré indikujú častú prítomnosť vládcov v regióne. Okrem Ondreja III. tam často chodil napríklad aj známy kráľ Belo IV., ktorý zrejme na hrade vydával svoju dcéru a ktorý udelil mestu Zvolen mestské výsady.
Podľa Beljaka bola táto sezóna na Dolnom Pustom hrade vôbec najbohatšia na archeologické nálezy. Kým vlani našli v areáli takmer 10.000 predmetov alebo ich častí, tento rok ich bolo viac. Okrem najčastejších zlomkov keramiky a kostí to boli aj vzácne mince, šperky, ozdobné kovania, nože či hroty striel alebo vzácna minca.
"Preskúmali sme exteriérové plochy pri východnej a severnej stene veže Dolného hradu a tiež strednú časť nádvoria a územie pri bráne v spojovacom múre v sedle pod vežou," priblížil ďalej výskum archeológ. Vykonávali sa tiež sanačné práce na južnej a severnej stene veže. "Musím ale podotknúť, že výskum nám často kazilo počasie a sezóna bola za posledné desaťročia najdaždivejšia."
Vďaka tohtoročnej sezóne vedia už archeológovia jednoznačne datovať vznik veže Dolného hradu v prvých desaťročiach 13. storočia a jej zánik v prvých desaťročiach 14. storočia.
Tohtoročnú, už 23. archeologickú sezónu na Pustom hrade financovalo mesto Zvolen, prácu asi 120 mladých študentov archeologických škôl z krajín V4 podporil Medzinárodný Vyšehradský fond a Banskobystrický samosprávny kraj a prácu desiatich nezamestnaných zaplatilo Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR. Navyše, sanáciu južnej steny veže podporilo Ministerstvo kultúry SR. Celú sezónu na Dolnom hrade zastrešoval Archeologický ústav SAV v Nitre s Katedrou archeológie UKF v Nitre.
Beljak by sa na budúci rok chcel pustiť do sanácie západnej steny veže a brány Dolného hradu. "Pripravujeme projekt na sanáciu hlavnej vstupnej brány a chceli by sme tiež zrekonštruovať západnú líniu opevnenia medzi bránou a vežou a spojovací múr pri veži," uviedol. Hotový je pritom už aj projekt na výskum veľkej cisterny na dažďovú vodu na Hornom hrade a tiež na sanáciu cisterny a paláca.
