Na snímke obuvnícke náradie obuvníkov z Rimavskej Soboty, Kyjatíc a Bakty, ktoré je súčasťou zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote dňa 9. októbra 2017.Foto: TASR/Branislav Caban
Ako informovala jeho etnografka Ľudmila Pulišová, náradie bolo vlastníctvom obuvníkov z Rimavskej Soboty, Bakty a Kyjatíc a v zbierkovom fonde múzea sa nachádza od roku 1995.
Rimavská Sobota 9. októbra (TASR) – Šidlá, nože, zrezávače, kladivká, hladidlá a iné predmety spojené s obuvníckym remeslom vystavuje do konca októbra Gemersko-malohontské múzeum (GMM) v Rimavskej Sobote. Ako informovala jeho etnografka Ľudmila Pulišová, náradie bolo vlastníctvom obuvníkov z Rimavskej Soboty, Bakty a Kyjatíc a v zbierkovom fonde múzea sa nachádza od roku 1995.
„Región Gemer - Malohont patril k oblastiam s najväčším počtom obuvníkov v rámci Slovenska. Už v roku 1873 vznikol obuvnícky spolok v Rimavskej Sobote a v Revúcej, v roku 1874 v Ratkovej a v roku 1876 v Rožňave,“ priblížila etnografka.
Postupný úpadok obuvníctva nastal podľa jej slov v období prvej Československej republiky. Vtedy došlo pod vplyvom vznikajúceho obuvníckeho priemyslu a továrenskej výroby obuvi ku kríze tohto remesla.
„Väčšina obuvníkov bola nútená preorientovať sa na opravu továrensky vyrobenej obuvi, prípadne museli svoje dielne zatvoriť. Mnohí si našli inú zárobkovú činnosť, ako to vidieť na príklade obuvníka Lukáša Šóľu zo Sušian, ktorý sa začal venovať predaju smaltovaného riadu,“ uviedla Pulišová s tým, že obuvnícke remeslo nakoniec úplne zaniklo v 50. rokoch 20. storočia.
Na snímke obuvnícke náradie obuvníkov z Rimavskej Soboty, Kyjatíc a Bakty, ktoré je súčasťou zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote dňa 9. októbra 2017.Foto: TASR/Branislav Caban
