Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 30. november 2024Meniny má Ondrej a Andrej
< sekcia Banskobystrický kraj

Výstava v Rimavskej Sobote ukazuje ochranu prírody v Cerovej vrchovine

Cerová vrchovina. Foto: TASR

Návštevníci sa dozvedia aj to, ako prebieha ochrana tohto územia a aké činnosti sa vykonávajú pre to, aby sa príroda Cerovej vrchoviny zachovala aj pre budúce generácie.

Rimavská Sobota 14. marca (TASR) – Tri desiatky rokov ochrany prírody v Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Cerová vrchovina na juhu Banskobystrického kraja sumarizuje výstava v Gemersko-malohontskom múzeu (GMM) v Rimavskej Sobote, ktorú dnes oficiálne otvorili. Výstavu pripravila Správa CHKO Cerová vrchovina v spolupráci s GMM a sprístupnená je do 9. mája.

„Výstava predstaví nielen rastlinstvo, živočíšstvo a neživú prírodu tohto regiónu, ale aj jej históriu a činnosť Správy CHKO Cerová vrchovina pri ochrane tohto jedinečného územia. Návštevníci budú môcť prostredníctvom fotografií, textov, dermoplastických preparátov a interaktívnych hier bližšie spoznať známe i menej známe organizmy a krajinu tohto regiónu Slovenska,“ uvádzajú organizátori.

Dodávajú tiež, že návštevníci sa dozvedia aj to, ako prebieha ochrana tohto územia a aké činnosti sa vykonávajú pre to, aby sa príroda Cerovej vrchoviny zachovala aj pre budúce generácie.

CHKO Cerová vrchovina bola vyhlásená vyhláškou Ministerstva kultúry SR republiky č. 113 zo dňa 10. októbra 1989. Jej pôvodná výmera bola 16.280 hektárov. V roku 2000 boli hranice územia upravené a rozloha CHKO sa zväčšila na 16.771 hektárov.

Na území CHKO platí druhý stupeň ochrany. Vyšší, 4. a 5. stupeň ochrany, platí v maloplošných chránených územiach, napríklad v prírodných rezerváciách Pohanský hrad, Ragáč, Šomoška či v prírodnej pamiatke Jalovské vrstvy a v národnej prírodnej pamiatke Kostná dolina.

Cerová vrchovina je známa svojím vulkanickým reliéfom, ktorý však predstavuje menej ako desať percent jej plochy, ostatnú časť tvoria pieskovce. V území sa stretávajú panónske a karpatské prvky, a tak je tam možné vidieť teplomilné i suchomilné biotopy a na ne viazané druhy rastlín a živočíchov. V chladnejších polohách sú však zastúpené aj niektoré podhorské a horské druhy.