Slovenská Ľupča 25. apríla (TASR) – Vrátiť lesk a slávu Hradu Ľupča v Slovenskej Ľupči je cieľom majiteľa - spoločnosti Železiarne Podbrezová, ktoré zabezpečujú jeho postupnú obnovu. Na dnešnom večernom podujatí železiari predstavili priebeh projektu "Hrad Ľupča – obnova horného nádvoria" a program obohatili aj o rekonštrukciu svadobného obradu Františka Vešeléniho a Márie Séči, čestné salvy z diel a tiež o ukážku stolovania a tanca zo 17. storočia.

Na ostatnú etapu obnovy hradu bola použitá suma takmer 600.000 eur, uviedla k projektu Lenka Sotáková. "Výška projektového grantu z finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) a štátneho rozpočtu SR bola 478.278 eur. Železiarne Podbrezová spolufinancovali projekt sumou 119.569 eur. Z týchto finančných prostriedkov sa okrem obnovy horného nádvoria podarilo kompletne zreštaurovať a obnoviť aj komnatu Márie Séči s jej predpolím," priblížila Sotáková.

Obnova ľupčianskeho hradu prebieha od roku 2002, postupne od opravy striech, cez fortifikačný systém (hradby, brány a bašty), Gizelinho paláca, kamenných dlažieb na dolnom nádvorí, vynovenia kaplnky a najvyššieho poschodia Rubigallovej veže. Obnovou horného nádvoria, novou kamennou dlažbou a zreštaurovaním fasád vznikla ďalšia ucelená zrekonštruovaná časť hradu a vytvorili sa tak podmienky na ďalšie etapy obnovy hradu. Nádvorie, ktoré prešlo úpravami, poskytne priestor pre rozšírenie expozičných priestorov hradného areálu a pre výstavy umelcov.

Obnovu horného nádvoria, ale aj dominantnosť a prestíž hradu účastníkom dnešného podujatia, medzi ktorými nechýbali ani zástupcovia veľvyslanectva Nórskeho kráľovstva na Slovensku či Úradu vlády SR a hostiteľ Vladimír Soták, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Železiarní Podbrezová, priblížili filmové dokumenty o hrade a časozberné videá z procesu realizácie projektu.

Ako Sotáková uviedla, projekt bol realizovaný v rámci programových oblastí Ochrana a revitalizácia kultúrneho a prírodného dedičstva a podpora diverzity v kultúre a umení v rámci európskeho kultúrneho dedičstva. Island, Lichtenštajnsko a Nórsko úzko spolupracujú s EÚ v rámci Dohody o EHP. Prostredníctvom grantov EHP a Nórska chcú uvedené krajiny prispieť k zníženiu sociálnych a ekonomických rozdielov a k posilneniu bilaterálnych vzťahov s európskymi krajinami.

V rokoch 2009-2014 sa suma ich pomoci vyšplhala na úroveň 1,79 miliardy eur. Nórsko sa podieľalo na tejto sume 97 percentami. Finančný mechanizmus EHP a Nórsky finančný mechanizmus predstavujú príspevok prispievateľských krajín, a teda Nórska, Islandu a Lichtenštajnska viacerým členským štátom EÚ.

Príspevok pre Slovenskú republiku v rokoch 2009-2014 bol viac ako 80 miliónov eur. Pre obdobie 2014-2021 je pre našu krajinu vyčlenených takmer 100 miliónov eur.