Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Trest povinnej práce absolvovalo v Hnúšti za posledné tri roky 134 odsúdených, ktorí v meste vykonávali rôzne verejnoprospešné aktivity.
Autor TASR
Hnúšťa 13. marca (TASR) – Trest povinnej práce absolvovalo v Hnúšti za posledné tri roky 134 odsúdených, ktorí v meste vykonávali rôzne verejnoprospešné aktivity. Dohľad nad odsúdenými a ich evidenciu vykonáva mestská polícia (MsP). Jej náčelník Milan Migaľa tento druh trestu na základe svojich skúseností s odsúdenými hodnotí pozitívne.
„Hlavne pri menej závažných previneniach a pri recidíve je práve táto forma trestu oveľa účinnejšia, ako keby dotyčný dostal podmienečný trest odňatia slobody. Tam nie je prevýchovný účinok prakticky žiadny. Tu je to iné aj z dôvodu, že má pravidelný denný režim, je zapájaný do verejnoprospešných aktivít, obnovujú sa mu pracovné návyky,“ zdôvodnil náčelník. Ako dodal, trest má aj preventívny účinok, pretože osoba je pod denným dohľadom a mestskí policajti odsúdených pravidelne kontrolujú.
Dohodu o zabezpečení povinnej práce uzatvárajú samosprávy s vecne a miestne príslušným súdom. „My sme ju podpísali v roku 2010 a boli sme tak prví v okrese,“ uviedol náčelník. Podľa jeho vyjadrenia trest povinnej práce absolvovalo v Hnúšti za posledné tri roky 134 osôb. „V roku 2012 sme mali 14 odsúdených, v roku 2013 ho absolvovalo 64 odsúdených a minulý rok ich bolo 56,“ informoval Migaľa.
Podľa jeho ďalších slov je veľmi dobrá aj pracovná disciplína a dochádzka odsúdených. „Ak sa totiž odsúdený vyhýba trestu povinnej práce, za každé dve neodrobené hodiny nasleduje alternatívny trest v podobe nepodmienečného trestu odňatia slobody v trvaní jedného dňa,“ vysvetlil náčelník. Svoje tvrdenie podložil faktom, že vlani z 56 odsúdených len traja neodpracovali plný rozsah uloženého trestu povinnej práce.
Pri zaraďovaní na konkrétnu pracovnú pozíciu u každého odsúdeného posudzujú jeho manuálne zručnosti a pracovné návyky. Remeselníkom, akými sú kovoobrábači, zvárači, murári či maliari, prideľujú primeranú prácu, kde svoje skúsenosti môžu využiť. „Ostatní sa uplatnia napríklad pri čistení miestnych komunikácií od snehu, čistení korýt potokov, kosení a hrabaní trávy alebo údržbe a čistení karanténnych voliér pre psov na MsP,“ priblížil Migaľa.
Trest povinnej práce je zameraný na verejnoprospešnú činnosť a v zmysle platnej legislatívy ho môže súd uložiť so súhlasom páchateľa vo výmere od 30 do 400 hodín. Táto forma trestu je možná len u nedbanlivostných trestných činov alebo prečinov, u ktorých horná sadzba trestu odňatia slobody nepresahuje päť rokov. Trest povinnej práce je odsúdený povinný vykonávať osobne a vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu, pričom musí odpracovať najmenej 20 hodín za kalendárny mesiac.
„Hlavne pri menej závažných previneniach a pri recidíve je práve táto forma trestu oveľa účinnejšia, ako keby dotyčný dostal podmienečný trest odňatia slobody. Tam nie je prevýchovný účinok prakticky žiadny. Tu je to iné aj z dôvodu, že má pravidelný denný režim, je zapájaný do verejnoprospešných aktivít, obnovujú sa mu pracovné návyky,“ zdôvodnil náčelník. Ako dodal, trest má aj preventívny účinok, pretože osoba je pod denným dohľadom a mestskí policajti odsúdených pravidelne kontrolujú.
Dohodu o zabezpečení povinnej práce uzatvárajú samosprávy s vecne a miestne príslušným súdom. „My sme ju podpísali v roku 2010 a boli sme tak prví v okrese,“ uviedol náčelník. Podľa jeho vyjadrenia trest povinnej práce absolvovalo v Hnúšti za posledné tri roky 134 osôb. „V roku 2012 sme mali 14 odsúdených, v roku 2013 ho absolvovalo 64 odsúdených a minulý rok ich bolo 56,“ informoval Migaľa.
Podľa jeho ďalších slov je veľmi dobrá aj pracovná disciplína a dochádzka odsúdených. „Ak sa totiž odsúdený vyhýba trestu povinnej práce, za každé dve neodrobené hodiny nasleduje alternatívny trest v podobe nepodmienečného trestu odňatia slobody v trvaní jedného dňa,“ vysvetlil náčelník. Svoje tvrdenie podložil faktom, že vlani z 56 odsúdených len traja neodpracovali plný rozsah uloženého trestu povinnej práce.
Pri zaraďovaní na konkrétnu pracovnú pozíciu u každého odsúdeného posudzujú jeho manuálne zručnosti a pracovné návyky. Remeselníkom, akými sú kovoobrábači, zvárači, murári či maliari, prideľujú primeranú prácu, kde svoje skúsenosti môžu využiť. „Ostatní sa uplatnia napríklad pri čistení miestnych komunikácií od snehu, čistení korýt potokov, kosení a hrabaní trávy alebo údržbe a čistení karanténnych voliér pre psov na MsP,“ priblížil Migaľa.
Trest povinnej práce je zameraný na verejnoprospešnú činnosť a v zmysle platnej legislatívy ho môže súd uložiť so súhlasom páchateľa vo výmere od 30 do 400 hodín. Táto forma trestu je možná len u nedbanlivostných trestných činov alebo prečinov, u ktorých horná sadzba trestu odňatia slobody nepresahuje päť rokov. Trest povinnej práce je odsúdený povinný vykonávať osobne a vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu, pričom musí odpracovať najmenej 20 hodín za kalendárny mesiac.
