Selce 3. februára (TASR) – Na Slovensku sú tri obce, ktoré sa volajú rovnako - Selce. Jedna je v okrese Poltár, druhá v okrese Krupina a tá najväčšia je v Banskobystrickom okrese. Preslávili ju aj skoky na lyžiach, pochádza odtiaľ bývalý slovenský reprezentant v tomto športe Martin Mesík. Toto priezvisko vôbec je v dedine najrozšírenejšie, takmer osem desiatok rodín je jeho nositeľom.

"Keď sa robil Tereziánsky urbár po roku 1767, už tu boli traja sedliaci, čo sa tak volali," poznamenal miestny rímskokatolícky farár Gabriel Brendza, ktorý vyučuje cirkevné dejiny v Kňazskom seminári sv. Františka Xaverského v Badíne.

Prvá písomná zmienka o Selciach je doložená z roku 1332 s názvom Omnes Sancti de Zolio (Všetci svätí - patrocínium kostola). V tom čase tam už bola fara i kostol postavený zásluhou zvolenského župana Dônča. Ďalšia správa o názve obce sa nachádza v prílohe výsadnej listiny, ktorú vydal kráľ Karol Róbert v roku 1340. V nej sú to Scelce, neskôr Zelcze, potom Selecz až po dnešný názov. Zhruba od polovice 13. storočia Selce patrili ako poľnohospodárska usadlosť Ľupčianskemu hradu. Podľa listiny z roku 1443 až do 18. storočia bola správcom majera rodina Seleckých. Ich rodinný erb sa stal základom aj toho obecného.

Názov dediny je odvodený od staroslovanského termínu selo - Selce, vo význame osada. Táto kedysi zemianska usadlosť vždy bola samostatná dedina. V Banskobystrickom okrese v súčasnosti patrí k tým väčším, má okolo 2160 obyvateľov.

"Selčania sú vo väčšine katolíci, pri poslednom sčítaní ľudu sa ich prihlásilo ku katolíckej viere asi 1600. Takmer všetci si žiadajú sviatosti, krst, sobáš, pohreb a nejakých 30 až 35 percent ľudí prichádza aj na bohoslužby, chodí do kostola. Snažíme sa udržať duchovný život v obci. Chystáme teraz birmovku pre tínedžerov a máme ich vyše 50," konštatoval miestny farár s tým, že na sviatky býva kostol plný.

Dedina je známa aj významnou chránenou archeologickou lokalitou Hrádok. Odborná literatúra z 30. rokov 20. storočia ju uvádza ako nálezisko rímskych mincí a šperkov.

Selce: Do lyžiarskeho strediska zavítalo počas poslednej zimy okolo 25.000 ľudí

Dedina Selce patrí k väčším v Banskobystrickom okrese, má približne 2160 obyvateľov, svoje zdravotné stredisko so všeobecným lekárom, pediatrom a stomatológom, farský úrad, základnú i materskú školu. Ich služby využívajú i obyvatelia blízkych obcí Baláže a Priechod, dokonca i obyvatelia blízkej banskobystrickej mestskej časti Sásová.

Obec sa môže popýšiť aj lyžiarskym strediskom Selce-Čachovo, ktoré v zime vyhľadávajú ľudia z blízkeho či širokého okolia. V dnešnú sobotu od 11.00 h aj Majstrovstvami Slovenska žiakov v skokoch na lyžiach s medzinárodnou účasťou. V časti Dubiny, kde sa konajú, súťažia malí skokani zo Slovenska, Čiech a Poľska. Podľa starostu Jána Kupca sa prihlásilo 36 súťažiacich.

V stredisku Selce–Čachovo, ktoré ponúka i večerné lyžovanie, sú v súčasnosti v prevádzke všetky vleky a na zjazdovkách bolo aspoň v piatok (2.2.) okolo 50 až 60 centimetrov upraveného snehu. Tamojší detský areál každoročne v hojnom počte využívajú malí lyžiari v rámci výcvikov škôlok a škôl.

Ako vedúci strediska Dušan Mesík ešte na začiatku lyžiarskej sezóny konštatoval pre TASR, verí, že túto zimnú sezónu prekonajú návštevnosť okolo 25.000 lyžiarov. Toľkí totiž k nim počas poslednej sezóny zavítali a lyžovačku si pochvaľovali. Všetko však závisí od počasia. Bežkári si v prípade vhodných snehových podmienok môžu prísť na svoje na tratiach okolo Selčianskeho dielu alebo na trase cez Selčiansku dolinu.

V Selciach majú i horský hotel s tradičnou slovenskou kuchyňou, minifarmou so zvieratkami, salašom a predajom vlastných ovčích bioproduktov.

"Keď je dobré počasie, je odtiaľ výhľad na oblasť pohoria Poľany a Veporských vrchov. Z Panského dielu, čo je najvyšší bod nášho katastra, vidno za veľmi dobrého počasia i Kráľovu hoľu a vysielač na Sitne," poznamenal starosta Ján Kupec.

Selce: Ročne sa narodí 15 až 20 detí, nová materská škola je pre obec nevyhnutná

Z obce Selce mladé rodiny neodchádzajú, zostávajú a ľudí pribúda. Ako tvrdí miestny rímskokatolícky farár Gabriel Brendza, ktorý je už 17 rokov zžitý s obcou a snaží sa o zachovanie vzájomného ducha farnosti a obce, ročne sa u nich narodí od 15 do 20 detí a veľmi ho to teší. Zažil i časy, keď dedina mala troch storočných občanov. V súčasnosti "držia rekord" dve 97-ročné obyvateľky.

Starostu dediny Jána Kupca priaznivý demografický vývoj teší tiež, ale trápi ho nedostatočná kapacita škôlky, ktorá v súčasnosti už nepostačuje. Naposledy museli odmietnuť 13 detí, rodičia ktorých žiadali o ich umiestnenie.

"Ročne nám tu pribudne jedna "dobrá" trieda. Súčasný drevený objekt, kde je škôlka, bol postavený len ako dočasná stavba v roku 1949. Má kapacitu necelých 40 detí. Nutne potrebujeme novú škôlku," zdôrazňuje hlava obce.

Úrad urobil verejnú architektonickú súťaž na materskú školu a zapojilo sa do nej niekoľko desiatok ateliérov. Víťazný návrh je síce na svete, ale financovanie jej výstavby zatiaľ jasné nie je. Podľa Kupca zámerom je, aby základná i materská škola sídlili "pod jednou strechou", a teda v spoločnom areáli.

Selce majú priemerný ročný rozpočet do jedného milióna eur. Na základnú školu ide okolo 400.000 eur, takže obec disponuje so zhruba 600.000 eurami, z čoho značnú časť pohltia položky, ako komunálny odpad či svietenie. "Niečo sa nám darí aj ušetriť," dodáva starosta.

Selce: Chýrni majstri tesári a murári sa priučili vareniu držiek na Dolnej zemi

Jedným z vlajkových podujatí obce Selce so zhruba 2160 obyvateľmi je tradičný Kutliarsky deň. Kutle sú v miestnom názvosloví držky a ak kedysi boli iba jedlom chudobných, dnes sú často držkové jedlá označované za delikatesu. Súťaž vo varení držiek, na ktorej sa pravidelne zúčastňujú i obyvatelia susedných obcí, sa v tomto roku koná 9. júna v areáli miestneho ihriska.

"Selčania boli vychýrení majstri tesári a murári. Chodili za prácou na Dolnú zem a tam sa priučili vareniu držiek. Boli bez žien. Držky boli lacné a vedeli si ich chutne uvariť v kotlíku, k tomu chleba a zasýtilo ich to pri ťažkej práci," hovorí starosta Ján Kupec.

Ako vysvetľuje miestny rímskokatolícky farár Gabriel Brendza, Selčania sa pôvodne venovali poľnohospodárstvu, pastierstvu, no podnebie, menej úrodná zem a nedostatok pôdy ich rýchlo prestalo živiť. Preto sa dali na remeslo a vytvorili murárske, tesárske stavebné partie.

Selce sa po vojne rýchlo rozrastali, najväčší stavebný boom zažívali v 60. a 70. rokoch minulého storočia, rovnako ako blízka Banská Bystrica. Bolo treba veľa stavať a hoci selčianski majstri mali len základnú školu, podľa Brendzu svojimi praktickými skúsenosťami pokojne mohli konkurovať stavebným inžinierom.

Selce: V obci bol prvý kostol v hornom Uhorsku zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi

Selce sa môžu pochváliť prvým kostolom v hornom Uhorsku, ktorý bol zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi, ale i národne uvedomelými osobnosťami, a to v časoch silnej maďarizácie. Selčania sa prihlásili k národným ideám, boli účastníci Memoranda slovenského národa a aj na zakladaní Matice slovenskej v Martine.

"Boli tu národne uvedomelí kňazi. V polovici 19. storočia tu pôsobil Július Plošic, národne prebudený vtedajším banskobystrickým biskupom Štefanom Moysesom. Keď sa blížilo milénium, tisíce výročie príchodu Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu v roku 1863, tak sa s farníkmi dohodol, že kostol bude zasvätený nie všetkým svätým, ale práve solúnskym bratom. Dal vymaľovať ich obraz a pozval biskupa, ktorý 31. mája 1863 prišiel, aby obraz posvätil. Bola to regionálno-národno-cirkevno kultúrna slávnosť, hoci už boli ťažké časy maďarizácie. Odvtedy je náš kostol zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi a bol prvým v hornom Uhorsku," priblížil miestny rímskokatolícky farár Gabriel Brendza s tým, že v tom období sa zdôrazňovala najmä história uhorského štátu a svätoštefanská tradícia.

"My sme sa hlásili k veľkomoravskej tradícii a k byzantsko-slovanskej kultúre, ktorú priniesli solúnski bratia na Veľkú Moravu v 9. storočí," zdôraznil Brendza.

Medzi významných rodákov podľa neho patrí aj katolícky kňaz a národovec Andrej Caban, ktorý sa v Selciach narodil v roku 1813. Zakladateľ spolku striezlivosti či priekopník školstva zomrel ako 47-ročný v Komjaticiach, kde si ho veľmi vážili. Má tam bustu a je po ňom pomenovaná škola i námestie.

V Selciach od roku 1881 pôsobil aj František Šujanský, kňaz, jazykovedec, etnograf, národný a ľudový pracovník, ktorý v dedine vybudoval prvý vodovod.