Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
České osídľovanie potvrdzuje v diele Stručné dejiny Malohontu do roku 1803 i historik Leon Sokolovský.
Autor TASR
Rimavská Sobota 11. októbra (TASR) – Dve veľké vlny osídľovania českými prisťahovalcami zažil v minulosti región Gemer-Malohont, ktorý sa rozprestiera v okolí Rimavskej Soboty na juhu Banskobystrického kraja. Pre TASR to uviedol archeológ Václav Furmánek z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied, ktorý v tomto regióne realizoval približne desiatku archeologických výskumov.
„Prvá prisťahovalecká vlna sem smerovala v husitskom období. Druhá v čase po bitke na Bielej hore,“ konkretizoval Furmánek, podľa ktorého aj vďaka tomu v oblasti stále v istej forme prežíva „češstvo“. „Poznám tu napríklad dosť ľudí, ktorí majú českých predkov,“ dodal.
Husitskému, respektíve následnému bratríckemu obdobiu v polovici 15. storočia sa venoval aj český spisovateľ Alois Jirásek, ktorý do Gemera-Malohontu zasadil veľkú časť deja svojej trilógie Bratstvo, predovšetkým jej prvej časti Boj pri Lučenci. Podklady pre svoje románové dielo zbieral v rokoch 1896 a 1897 aj v obci Rimavská Baňa a v jednej kapitole opísal obranu jej českých obyvateľov v opevnenom kostole proti útoku vojsk Jána Huňadyho.
„Tu povyše neďaleko je hrádok Hrachovo a tam vpravo na tej pláni nad dolinou Kraskovo. Za tým horským chrbtom v druhom údolí sú Drienčany. Tam je kapitánom Valgatha a naši tam vystavali ešte nový hrádok Balog. Tu sú všetky tvrdze a hrady naše, i kostoly sme opevnili, uvidíš, veľkomožná pani. Tu sa i sedliaci od nás z Čiech usadili, a ešte sa sem sťahujú, tu a inde, ako nad Lučencom je České Brezovo, v tejto doline Rimavská Baňa a Rimavské Brezovo,“ priblížil Jirásek v Bratstve Rimavskú dolinu slovami jednej z postáv.
Spomínané české osídľovanie potvrdzuje v diele Stručné dejiny Malohontu do roku 1803 i historik Leon Sokolovský. „Už v polovici 15. storočia sa v dedinách stredného Malohontu mohli natrvalo usadzovať bývalí príslušníci žoldnierskeho vojska Jána Jiskru, prípadne niekdajší príslušníci bratríckych oddielov. Viacerí z nich mali český alebo moravský pôvod,“ uvádza Sokolovský.
Zároveň však dodáva, že títo osadníci boli len jednotlivci, nezaložili žiadnu novú osadu ani výraznejšie nezmenili národnostný charakter dovtedajšieho osídlenia.
Usadzovanie husitov a bratríkov v Gemeri-Malohonte býva spájané hlavne so zaberaním a opevňovaním pôvodne katolíckych kostolov. Podľa slov administrátorky Cirkevného zboru ECAV Rimavské Brezovo Janky Mihálikovej, ktorá spravuje aj gotické kostoly v Rimavskej Bani a Kyjaticiach, sa však na týchto svätostánkoch do súčasnosti nezachovali žiadne súvisiace dobové znaky či fragmenty.
„Nemám poznatky, že by na niektorom z našich kostolov bol zobrazený husitský kalich či niečo podobné,“ uviedla Miháliková s tým, že vo svojej farnosti nepozná ani žiadnych ľudí, ktorí by mali českých predkov.
„Prvá prisťahovalecká vlna sem smerovala v husitskom období. Druhá v čase po bitke na Bielej hore,“ konkretizoval Furmánek, podľa ktorého aj vďaka tomu v oblasti stále v istej forme prežíva „češstvo“. „Poznám tu napríklad dosť ľudí, ktorí majú českých predkov,“ dodal.
Husitskému, respektíve následnému bratríckemu obdobiu v polovici 15. storočia sa venoval aj český spisovateľ Alois Jirásek, ktorý do Gemera-Malohontu zasadil veľkú časť deja svojej trilógie Bratstvo, predovšetkým jej prvej časti Boj pri Lučenci. Podklady pre svoje románové dielo zbieral v rokoch 1896 a 1897 aj v obci Rimavská Baňa a v jednej kapitole opísal obranu jej českých obyvateľov v opevnenom kostole proti útoku vojsk Jána Huňadyho.
„Tu povyše neďaleko je hrádok Hrachovo a tam vpravo na tej pláni nad dolinou Kraskovo. Za tým horským chrbtom v druhom údolí sú Drienčany. Tam je kapitánom Valgatha a naši tam vystavali ešte nový hrádok Balog. Tu sú všetky tvrdze a hrady naše, i kostoly sme opevnili, uvidíš, veľkomožná pani. Tu sa i sedliaci od nás z Čiech usadili, a ešte sa sem sťahujú, tu a inde, ako nad Lučencom je České Brezovo, v tejto doline Rimavská Baňa a Rimavské Brezovo,“ priblížil Jirásek v Bratstve Rimavskú dolinu slovami jednej z postáv.
Spomínané české osídľovanie potvrdzuje v diele Stručné dejiny Malohontu do roku 1803 i historik Leon Sokolovský. „Už v polovici 15. storočia sa v dedinách stredného Malohontu mohli natrvalo usadzovať bývalí príslušníci žoldnierskeho vojska Jána Jiskru, prípadne niekdajší príslušníci bratríckych oddielov. Viacerí z nich mali český alebo moravský pôvod,“ uvádza Sokolovský.
Zároveň však dodáva, že títo osadníci boli len jednotlivci, nezaložili žiadnu novú osadu ani výraznejšie nezmenili národnostný charakter dovtedajšieho osídlenia.
Usadzovanie husitov a bratríkov v Gemeri-Malohonte býva spájané hlavne so zaberaním a opevňovaním pôvodne katolíckych kostolov. Podľa slov administrátorky Cirkevného zboru ECAV Rimavské Brezovo Janky Mihálikovej, ktorá spravuje aj gotické kostoly v Rimavskej Bani a Kyjaticiach, sa však na týchto svätostánkoch do súčasnosti nezachovali žiadne súvisiace dobové znaky či fragmenty.
„Nemám poznatky, že by na niektorom z našich kostolov bol zobrazený husitský kalich či niečo podobné,“ uviedla Miháliková s tým, že vo svojej farnosti nepozná ani žiadnych ľudí, ktorí by mali českých predkov.
