Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. november 2024Meniny má Vratko
< sekcia Banskobystrický kraj

Nie nadarmo volali Brežanov Hrnčiarmi, ich hrnce putovali i za hranice

Na snímke Ján Fiala pri tradičnej hrnčiarskej peci. Foto: TASR/Jana Vodnáková

V dedine žije hrnčiar Ján Fiala, ktorého riady sa dostali aj do nejednej rozprávky či filmu. No a v Brehoch len nedávno vzniklo v dome bývalého hrnčiara aj Hrnčiarske múzeum.

Brehy 17. decembra (TASR) - Nie nadarmo prezývali obyvateľov malej dedinky Brehy v Žarnovickom okrese Hrnčiari. Toto remeslo bolo pre obec príznačné v minulosti, kedy "hrnčinu" od miestnych majstrov vyvážali až do zahraničia, no hrnčiarstvo jej robí dobré meno aj dnes. V dedine žije hrnčiar Ján Fiala, ktorého riady sa dostali aj do nejednej rozprávky či filmu. No a v Brehoch len nedávno vzniklo v dome bývalého hrnčiara aj Hrnčiarske múzeum.

Za to, že sa tomuto remeslu v tejto lokalite tak darilo, môžu pravdepodobne dobré podmienky. "Tu bola na Slatinách dobrá hlina. Brežania zistili, že sa dá z nej dobre robiť a tak si ju chodili kopať. V Brehoch bolo kedysi okolo 80 hrnčiarov, dá sa povedať, že sa vyrábali hrnce v každom druhom dome, podľa toho ich potom nazývali Hrnčiari," priblížila Mária Fialová, manželka známeho hrnčiara a zároveň členka občianskeho združenia Brežan, ktoré sa v dedine stará o zachovávanie tradícií. Riady od tunajších hrnčiarov sa podľa jej slov dostali do celého Rakúska-Uhorska.

Jej manžel Ján pochádza zo známej hrnčiarskej rodiny. "Ja som už asi piate pokolenie tohto hrnčiarskeho rodu na Brehoch. U nás sa to tradovalo," poznamenal Fiala. Práci s hlinou sa venuje už desiatky rokov, aktívny je aj na dôchodku. Stále sa venuje deťom a mládeži na rôznych folklórnych podujatiach, pozývajú ho na súkromné či školské akcie. Venuje sa aj výrobe hlinených fajok, tzv. štiavničiek.

S oprávnenou hrdosťou rozpráva aj o tradičnej hrnčiarskej peci v jeho dielni, ktorá je jednou z dvoch posledných takýchto funkčných pecí v dedine. Základ má postavený z kameňa, vrchná časť je urobená z hlinených mliečnikov, ktoré sú vkladané jeden do druhého. "To tvorí takú vzduchovú medzeru, takže teplo nejde von, zima dnu," priblížil Fiala.

Výrobky Fialu sa dostali aj na televízne obrazovky. Keramika, hrnčiarsky kruh, ale aj pec, ktorú v rozprávke Kráľ Drozdia brada používala princezná Anna, pochádzali práve od neho. Fiala spolupracoval aj na viacerých dokumentárnych filmoch, jeho keramiku použili aj vo veľkofilme Jánošík či v historickom filme Sokoliar Tomáš.

Hrnčiarstvu je v Brehoch venované aj múzeum. Je zriadené v dome bývalého hrnčiara v tzv. Kohlovom dome. Expozícia približuje ukážky miestnej keramiky, najznámejších hrnčiarov, ale aj tradičnú hrnčiarsku pec, ktorá je stále funkčná. Jeho zakladatelia na internetovej stránke múzea približujú, že tamojší hrnčiari sa zameriavali na výrobu jednoduchého úžitkového riadu. Neboli vyučení remeslu a nevlastnili výučné listy, no aj napriek tomu svojimi výrobkami nezaostávali. Tunajšie hrnčiarstvo sa radí do ľudového hrnčiarstva.