Tú tam v uplynulých dňoch postavili aktivisti z miestnej obce Slatinka, ktorá sa nachádza v okrese Zvolen.
Autor TASR
Slatinka 31. augusta (TASR) - Približne 70 ľudí spätých s obcou Slatinka v okrese Zvolen, z toho asi 20 pôvodných obyvateľov, sa cez víkend zišlo v centre obce na už pravidelnom stretnutí rodákov. Tento rok bolo podujatie spojené s krstom slamenej veľryby, ktorú tam ako symbol protestu proti plánovanej stavbe Vodného diela Slatinka v uplynulých dňoch postavili miestni aktivisti.
"Rodáci, ako aj miestni obyvatelia veľrybu prijali dobre a berú ju ako symbol – rovnako zvláštny, ako je pre nich zámer stavať v týchto miestach priehradu," uviedla pre TASR Martina Paulíková zo Združenia Slatinka, ktoré akciu zorganizovalo. "Veľrybu sme pokrstili vodou zo Slatiny a dali sme jej aj meno - Veľryba vodohospodárska," dodala s úsmevom.
Inšpirovali sa knihou
Ako ďalej uviedla, aktivisti sa inšpirovali knihou Kým príde veľryba spisovateľa Jána Beňa, rodáka zo Slatinky, ktorý sa aj na stretnutí osobne zúčastnil. Dej jeho románu sa odohráva v Kotlinke, malej podhorskej dedine, ktorej hrozí zánik v dôsledku štátom plánovanej priehrady. Čudácky starec Matej Kán z vŕšku, ktorý sa chce dožiť sto rokov, často rozpráva o veľrybe. Tá vraj príde, keď bude všade voda, a už neodíde, zostane. „Príbytkom jej bude Kotlinka a tu bude panovať. Beda, kto by jej chcel zle spraviť! Papuľu bude mať ozrutnú. Keď sa nadýchne, potiahne potom do seba a všetko sa do nej pohrnie...“ píše sa v knihe.
Slatinkári sa po 60 rokoch štátneho zasahovania do osudov dediny rozhodli už viac nečakať na štátnu veľrybu (priehradu), ktorá vyvoláva pocity strachu. Postavili si vlastnú milú veľrybu, ktorá na rozdiel od štátnej vyvoláva na tvári úsmev a jej zrod bol plný zábavy a šťastia. Socha je zo slamených balíkov, ktoré sú postavené špeciálnym spôsobom tak, aby odolali počasiu.
V dedine dobrovoľníci zároveň vyčistili a vykosili časť verejných priestranstiev a namaľovali zábradlie okolo zvoničky. Ďalšie práce chystajú na jeseň, keď vyčistia miestny cintorín od odpadu a osadia tam lavičku. Rovnaké pribudnú aj pred bývalou školou a pri hruške na prístupovej ceste do Slatinky. Financie na úpravy verejných priestorov poskytli spoločnosť s r. o. Baumit a Nadácia Intenda.
"Rodáci, ako aj miestni obyvatelia veľrybu prijali dobre a berú ju ako symbol – rovnako zvláštny, ako je pre nich zámer stavať v týchto miestach priehradu," uviedla pre TASR Martina Paulíková zo Združenia Slatinka, ktoré akciu zorganizovalo. "Veľrybu sme pokrstili vodou zo Slatiny a dali sme jej aj meno - Veľryba vodohospodárska," dodala s úsmevom.
Inšpirovali sa knihou
Ako ďalej uviedla, aktivisti sa inšpirovali knihou Kým príde veľryba spisovateľa Jána Beňa, rodáka zo Slatinky, ktorý sa aj na stretnutí osobne zúčastnil. Dej jeho románu sa odohráva v Kotlinke, malej podhorskej dedine, ktorej hrozí zánik v dôsledku štátom plánovanej priehrady. Čudácky starec Matej Kán z vŕšku, ktorý sa chce dožiť sto rokov, často rozpráva o veľrybe. Tá vraj príde, keď bude všade voda, a už neodíde, zostane. „Príbytkom jej bude Kotlinka a tu bude panovať. Beda, kto by jej chcel zle spraviť! Papuľu bude mať ozrutnú. Keď sa nadýchne, potiahne potom do seba a všetko sa do nej pohrnie...“ píše sa v knihe.
Slatinkári sa po 60 rokoch štátneho zasahovania do osudov dediny rozhodli už viac nečakať na štátnu veľrybu (priehradu), ktorá vyvoláva pocity strachu. Postavili si vlastnú milú veľrybu, ktorá na rozdiel od štátnej vyvoláva na tvári úsmev a jej zrod bol plný zábavy a šťastia. Socha je zo slamených balíkov, ktoré sú postavené špeciálnym spôsobom tak, aby odolali počasiu.
V dedine dobrovoľníci zároveň vyčistili a vykosili časť verejných priestranstiev a namaľovali zábradlie okolo zvoničky. Ďalšie práce chystajú na jeseň, keď vyčistia miestny cintorín od odpadu a osadia tam lavičku. Rovnaké pribudnú aj pred bývalou školou a pri hruške na prístupovej ceste do Slatinky. Financie na úpravy verejných priestorov poskytli spoločnosť s r. o. Baumit a Nadácia Intenda.