Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pamätník postavili za približne 11.000 eur za finančného prispenia viacerých sponzorov i občanov Slovenska.
Autor TASR
Sliač 27. júna (TASR) - Slovensko má ako prvé z okupovaných krajín bývalého východného bloku pamätník odchodu sovietskych vojsk. Stojí uprostred sídliska na Sliači v okrese Zvolen, ktoré v rokoch 1968-1991 obývali dôstojníci vtedajšej Sovietskej armády.
Toto kúpeľné mestečko s neďalekým vojenským letiskom bolo posledným miestom na Slovensku, odkiaľ poslední sovietski vojaci pred 25 rokmi odleteli späť do vlasti. "Vybudovanie pamätníka a následne aj pamätného miesta by malo ľudom pripomínať, že Sliač bol ako jedno z mála miest v Československu pobytom sovietskych vojsk bezprostredne postihnutý," povedal TASR garant projektu, obyvateľ Sliača Milan Julény. Ojedinelý oceľový pamätník nazval "zástavkový označovník s nosičom cestovného poriadku". Je na ňom vyznačený čas príchodu a odchodu okupačnej armády z nášho územia.
Zrod tohto pamätníka označil na jeho dnešnom odhalení prezident SR Andrej Kiska ako zázrak dejinného okamihu. "Aj keď si myslíme, že slobodu nám priniesol November '89, takú tú skutočnú slobodu nám priniesol až odchod posledného sovietskeho vojaka pred 25 rokmi," pripomenul.
Michael Kocáb, v tom čase šéf parlamentného výboru, ktorý mal dohľad nad odsunom sovietskych vojsk, vyzdvihol fakt, že Slovensko je vôbec prvou krajinou, ktorá má takýto pamätník na svojom území. Pred jeho odhalením priblížil aj chvíle, keď sa rodili dohody o odchode státisícovej armády z nášho územia a ťažkosti, ktorým vtedy iniciátori a členovia rokovacích výborov čelili.
Pamätník postavili za približne 11.000 eur za finančného prispenia viacerých sponzorov i občanov Slovenska. Na dobudovanie celého pamätného miesta by chceli požiadať o grant Európsku úniu, v rámci Programu Európa pre občanov.
Na Sliači a letisku Tri duby trávili sovietski vojaci s rodinami viac ako dve desaťročia. V časti Pod kozákom im boli ponechané stovky nových bytov, ktoré mali pôvodne slúžiť Československej ľudovej armáde. Za ich pôsobenia došlo v katastri Sliača k rozsiahlej devastácii životného prostredia rôznymi odpadmi.
Julény vidí vo vybudovaní pamätníka a parku nielen symbol, ale aj cieľ turistických zastavení ľudí zo západnej i východnej Európy. "Sami takto môžu spoznať miesto, kde sa svojím spôsobom lámali dejiny," dodal.
Toto kúpeľné mestečko s neďalekým vojenským letiskom bolo posledným miestom na Slovensku, odkiaľ poslední sovietski vojaci pred 25 rokmi odleteli späť do vlasti. "Vybudovanie pamätníka a následne aj pamätného miesta by malo ľudom pripomínať, že Sliač bol ako jedno z mála miest v Československu pobytom sovietskych vojsk bezprostredne postihnutý," povedal TASR garant projektu, obyvateľ Sliača Milan Julény. Ojedinelý oceľový pamätník nazval "zástavkový označovník s nosičom cestovného poriadku". Je na ňom vyznačený čas príchodu a odchodu okupačnej armády z nášho územia.
Zrod tohto pamätníka označil na jeho dnešnom odhalení prezident SR Andrej Kiska ako zázrak dejinného okamihu. "Aj keď si myslíme, že slobodu nám priniesol November '89, takú tú skutočnú slobodu nám priniesol až odchod posledného sovietskeho vojaka pred 25 rokmi," pripomenul.
Michael Kocáb, v tom čase šéf parlamentného výboru, ktorý mal dohľad nad odsunom sovietskych vojsk, vyzdvihol fakt, že Slovensko je vôbec prvou krajinou, ktorá má takýto pamätník na svojom území. Pred jeho odhalením priblížil aj chvíle, keď sa rodili dohody o odchode státisícovej armády z nášho územia a ťažkosti, ktorým vtedy iniciátori a členovia rokovacích výborov čelili.
Pamätník postavili za približne 11.000 eur za finančného prispenia viacerých sponzorov i občanov Slovenska. Na dobudovanie celého pamätného miesta by chceli požiadať o grant Európsku úniu, v rámci Programu Európa pre občanov.
Na Sliači a letisku Tri duby trávili sovietski vojaci s rodinami viac ako dve desaťročia. V časti Pod kozákom im boli ponechané stovky nových bytov, ktoré mali pôvodne slúžiť Československej ľudovej armáde. Za ich pôsobenia došlo v katastri Sliača k rozsiahlej devastácii životného prostredia rôznymi odpadmi.
Julény vidí vo vybudovaní pamätníka a parku nielen symbol, ale aj cieľ turistických zastavení ľudí zo západnej i východnej Európy. "Sami takto môžu spoznať miesto, kde sa svojím spôsobom lámali dejiny," dodal.
